reklama

V podstate mám byť šťastný človek.

Pridal/a Chobotnička dňa 27. 02. 2009 - 23:41

reklama

Ale aj tak mám pocit, že už je toho na mňa moc. Tak konečne niečo o sebe a možno sa aj mne uľaví. Na túto stránku som došla z konkrétneho dôvodu. Inkognito som tu komunikovala s dcérou, ktorá ušla z domu po nevydarenom manželstve a odmietla s nami komunikovať. Sčasti sme za to mohli aj my, lebo sme jej neverili, a svoj podiel mala na tom aj ona, pretože má tvrdohlavú povahu. Ale dostáva sa to do normálnych koľají, takže aspoň to je ok. Prerábali sme jadro, takže pôžička číslo jedna. O rok na to hneď po škole si dcéra zmyslela svadbu a nepomohli prosby, ani hrozby, pôžička číslo dva. Ja mám od narodenia problémy s kĺbami a keďže do práce na niečom chodiť treba a stará škodovečka dojazdila, pôžička číslo 3. ( spolu 300 000)Na sociálke mi žiadosť na príspevok zamietli, vraj nemám nárok, lebo mám chorý len jeden kĺb, nie dva. A to už som v poradovníku na umelý, takže stav na rozpadnutie. Čo už, žiť sa nejako musí.A keďže obidvaja praacujem, tak aj na splátky bude. A čo čert nechcel, z rozprávkovej svadby ostal len oblúk, ktorý sme vlastnoručne vyrobili, mňa po oznámení dcéry, že sa bude rozvádzať vzala záchranka s pulzom 230 a po pár týždňoch s nutným zákrokom na predsieni srdca. No čo už, život ide ďalej. Dcéra na druhom konci republiky, ale snaží sa, pokračuje aj s našou pomocou v škole, čo ma teší a usporiadava si nový život. My s manželom v jednej firme, ktorá doteraz prosperovala. Syn, maturant a športovec. Vraj aj je talent, ale čo s tým, keď sa nenarodil v tej správnej rodine ? Je hokejovým brankárom a bude musieť asi skončiť. Na vlastnú výstroj nemá a asi ani mať nebude, pretože prišli pôžičky 4,5,6, síce v menších sumách a od príbuzných, ale predsa. A mne už z toho začína riadne šibať. Hovoria o mne, že som taká bútľavá vŕba. Mne sa vyžalujú kolegyne, sesternice a ja som pre ne ako taká schránka bez adresáta, kde môžu ventilovať. A ja ? S manželom sme boli v tej istej firme a od decembra nemáme výplaty. Vôbec.Dva mesiace bez príjmu. Len sľuby a sľuby a my sme čakali. Takže pôžička na byt, na poplatky , na synov šport, pretože týždenne 3-4 krát dochádza do iného mesta .Ešteže má človek rodinu a je kde požičať. Manžel, aj keď ho kvôli zdravotným problémom potrebujem doma, si chválabohu našiel inú prácu, ale mimo domova, takže už je týždeň preč a ja som v riadnej depke. Od dnes zatvorili firmu, ja sedím doma a výplaty asi v nedohľadne. Som v koncoch a neviem, čo bude ďalej. Nikdy sme nemali luxus, naše deti nenosili značkové oblečenie, ale vždy sme dokázali vyžiť z toho, čo sme mali, aj keď šetriť sa nedalo. Ale teraz ma to už dorazilo. Len dúfam, že kríza nepostihne aj manželovho terajšieho zamestnávateľa a ja uvidím aj prvú eurovýplatu. Síce až koncom marca, ale predsa. Viem, že môžem byť šťastná, a aj som, že mám perfektného manžela a dve zdravé deti, len to akosi nezvládam. Mozog nepracuje a moje dni strieda plač so zlosťou a totálna bezmocnosť. A ešte je niečo, čo ma drží akotak pri zdravom rozume. Naničmama a vy všetky, čo tu prispievate. Zlomené srdce


reklama

reklama

renka, So, 28. 02. 2009 - 00:03

CHobotnica, to je aj na koňa veľaSmútok ...tak Ti posielam aspoň takto veľa pozitívnej energie Objímam Slnko

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 00:41

Ďakujem renka, si zlatá.Slnko Aj za energiu, veď práve tu ju čerpám.Kvietok

fantika, So, 28. 02. 2009 - 01:00

chobotnica...maas to hroznee..zelaam vela vela siil nech to rodinka zvlaadne..a posielam Objímam Objímam Objímam drz sa!!Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

mamka Danka, So, 28. 02. 2009 - 09:15

máš to ťažké Objímam Objímam Objímam

denisa123, So, 28. 02. 2009 - 09:25

Chobotnica, nie si sama... Viem, ze ti to poznanie nepomoze, ale aj my sme na tom taky tak.. Muz je zivnostnik a vyplatu nedostal uz 2mesiac... Mame hypoteku, pozicky, je toho vela..Lenze si nemame od koho pozicat..Rodina je na tom podobne... Takze sme si museli vziat dalsiu pozicku, ked sme nechceli prist o strechu nad hlavou... Je to kolobeh, ktory mi zerie nervy a energiu... Tiez zijeme normalne, tiez nemame nic znackove, ani nevymetam obchody... Sme normalna rodina, ktora zacinala od nuly... Len dufam, ze s nulou neskoncime...
Ale aj napriek tomu si hovorim, ze bude lepsie, ze ved uz horsie nemoze byt... A mame hlavne zdrave deti, my sme zdravi..Sice manzel je na tom teraz trosku horsie, lebo robi kazdy den 12h.. Snazi sa a velmi nas trapi, ze su tu na Slovensku aj svine nepoctive.... Ale to je udel zivnostnikov..Nikto ti nepomoze..
Tak sa naozaj viem vcitit do toho co prezivas...drzim ti palce, aby sa to vyriesilo, aby ste sa mali lepsie..Zlomené srdce Objímam Zlomené srdce

manny, So, 28. 02. 2009 - 09:46

Chobotnica,bola som na tom v zivote vseliako a preto viem pochopit tvoju uzkosť.Prajem ti veľa štastia a nech sa už konečne nalepí aj na vás.Raz to predsa musí prísťÚsmev Zlomené srdce

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 09:56

Viem, Kleopatra, že máš pravdu. A určite sú aj horšie a ťažšie prípady ako ten môj, veď aj o tom tu čítavam. Len ma neskutočne štve, že na Slovensku momentálne svine majú raj. Ako aj tie, ktoré zamestnávali nás.A ja dúfam a verím, že naozaj to bude lepšie.Slnko Mňa teší už len to, že máme strechu nad hlavou, a ani hladní zatiaľ nie sme. Takže aj to je určitá výhra v porovnaní s inými. A mám super rodičov, perfektnú rodinu a skvelého manžela. Len som sa potrebovala aj ja vykecať a uľaviť si,lebo aj ja som len obyčajná žena, niekedy aj naničmama, a dostalo ma to. Proste ma nič nebaví a v hlave mám riadny zmätok.Plačem

lobelka, So, 28. 02. 2009 - 10:43

vela, vela na jedny plecia, ale ako pises, mas super rodinu, okrem teba ste vsetci zdravi, mas super manzela...takze tie pliecka su dvoje...prisla kriza, momentalne ste dole, ale ono sa to zacne splhat nahor, tak ako po tejto zime pride nevyhnutne jar. Co vravim pride - uz je za dverami! Verim, ze s prvym slnieckom a snezienkami pride svetlo a jar aj do tvojej duse a vasich zivotov Kvietok Slnko . Drzim moc palecky Áno . Zvladnete to Zlomené srdce .

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 10:53

Dík, Lobelka, aj ja tomu chcem veriť.Slnko A už sa na tú jar teším. Kvietok

lobelka, So, 28. 02. 2009 - 10:59

Aj ja, ani nevies ako...uz som take prtave snezienky objavila Kvietok Kvietok Kvietok , tak ich chodim pri prechadzkach tlacit ocami. Ja fungujem na solarne baterky, zimne tuzkove uz mi nejako dochadzaju Mlčím . Vela stastia!

LIDUNKA, So, 28. 02. 2009 - 13:06

Chobotnica,viem,čo cítiš som na tom podobne,môj manžel nečakane zomrel,takže som sama s inv.dôchodkom a nepoberám ani vdovský dôchodok-nemám totiž na ne nárok,pretože manžel bral na mňa opatrovatelský príspevok a chýbali mu ešte nejaké roky. Takže viem o čom hovoríš,ale som štastná,že vidím,ako tak zdravé a štastné deti a vnúčatá i ked zajtra ide najmladšia trojročná vnučka na hospitalizáciu do krajského mesta na vyšetrenie,ale dúfam,že všetko dobre dopadne.Verím,že raz bude lepšie aj mne a posielam ti aj ja z mojej energie a prosím ta vydrž-neboj bude ešte dobre!!!!!Bozkávam Objímam Objímam

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 13:56

Veľké ďakujem Lidunka. Aj ja ti držím palce, aby všetko s vnučkou dobre dopadlo a veľa síl. Objímam Nechcela som sa sťažovať, lebo sú určite aj horšie prípady odo mňa, len mi je akosi smutno. Smútok A neviem sa z toho vymotať. Kričať moc neviem, aj keď by si to hlavne v práci zaslúžili, tak mi ostávajú len oči pre plač. Plačem Viem, že to prejde a snáď bude aj lepšie, len je veľmi ťažké to prekonať.

lydusha (bez overenia), So, 28. 02. 2009 - 14:14

Ked mam depku pocuvam tohto nezmara
http://www.youtube.com/watch?v=v9tSk4jxuiE&feature=related
Vonia to morom a slnkom....je to plne energie a dobrej nalady
Je to poskakujuci ujo s hlasom ako...ako....no nemam slov Úsmev
Mojaaaaaaa, a ty nevies, ze nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byt este horsie? Alebo ze usmej sa, zajtra bude este horsie? Alebo ze na posra.eho aj zachod padne? Moja mamina je sama, tiez nam umrel tatino, mala tendencie vraviet ze ide za nim...naozaj utesit zenu co strati milovaneho manzela je praca syzifa...neda sa to...a tak som rezignovala...povedala som jej vetu, ktoru mi raz povedala ona: no ked umres, zakopeme ta....ved nemrzne, dobre to pojde.
Ono clovek na vsetkom zlom ma najst nieco dobre....a nasi stari rodicia nam ukazovali denne ako sa da prezit aj z mala...len my sme uz rozmaznani....zvyknuti na urcity standard....malo sa tesime z malickosti ktore okolo nas su...denne sa nam deju male zazraky a my ich ani nevidime...nedakujeme za ne...naucili sme sa nevidiet vlocky snehu ako krajka ale kopec roboty s odhadzovanim...nevidime slnecne usmevy,mesacny svit, nevidime nic nehmotne....nedotykame sa stromov a neovoniavame ihlicie...viete ze aj sneh vonia? Úsmev
Chobotnicka moja, ak budes chciet, vies kde ma najdes....minimalne na maili Úsmev kludne napise ak budes mas chut Úsmev

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 14:44

Lydushka, dnes som sa aj konečne zasmiala. Ten chlapík nemá chybu. A aj tá žena je fajn. Takže dík. To je niečo podobné ako Jadranka, čiže zohreje dušičku. Aj tú moju. Manžel odišiel, lebo musel a ja som ostala sama, takže ma to premohlo a revem ako blázon. Plačem Tá ľútosť a bezmocnosť ma celkom premohla. Normálne mám chuť kričať a dostať zo seba všetku tú zlosť, hlavne na šéfku, ale nedá sa to. Viem, že to zvládnem, lebo musím a chcem. Len si pripadám ako granát, ktorý nemá rozbušku, takže poistka nikde a tlak šialený.

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 15:29

Tak si zatancuj aj za mňa.Mrkám Ja už som svoje dotancovala. Ešte sa niekde rozsypem. Synátor sa niekam vyparil a kto by ma potom pozbieral ?Veľký úsmev A tohto uja nemusím, takže ostanem pri predošlom a jemnejšom. Práve som dotancovala v kuchyni a kúpelni a mám dosť. Normálne som unavená od vlasov až po nechty na nohách. Alebo lenivá. To asi skôr. A len tak mimochodom, aj mne vonia sneh a dokážem sa rozprávať s prírodou. Tá neubližuje .Kvietok Len nech už je jar. Ďakujem ti Lydusha, za pekné slová a aj ja ťa mám rada Objímam Zlomené srdce . Som rada, že si.Slnko

lydusha (bez overenia), So, 28. 02. 2009 - 16:15

xixi tak okÚsmev

denisa123, So, 28. 02. 2009 - 14:59

Chobotnicka pre teba:

Malá holčička zvedla telefon a po chvilce poslouchání povídá:
"A který šéf mého tatínka vy jste? Ten špekoun nebo ten debil?"

Viem, ze to sem nepatri.. Ale nech sa nam rata...Mrkám

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 15:40

Úsmev Ale patrí to sem. A je to trefné. Mať takú dcéru a telefonát od šéfstva, riadne by ma to potešilo. Už si predstavujem ten nablblý výraz šéfovej.Prekvapenie

adus, So, 28. 02. 2009 - 14:29

Nenapada ma ine, len to stare zname, co nas nezabije, to nas posilni.
Z tvojich slov totiz akosi citim, ze ty mas silu prekonat to vsetko, ze ozaj len potrebujes trochu toho napatia odventilovat, aby sa to lahsie nieslo (starosti s ktorymi sa podelime su len polovicne).
Tak s kludom aj nabuduce hod z tej tvojej "nose starosti" kusok aj na nase plecia, pomozeme ti ju niest.Objímam

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 14:54

Hej,Adus, presne o tom to je. Hodila som sem svoje starosti s pocitom, že mi bude ľahšie. A myslím, že aj je. A som rada, že tu mám priateľky,aj keď len virtuálne, ktoré mi pomôžu prekonať blbé dni. Čo neviem povedať, hodila som sem a moja energia naberá na sile. Objímam

lydusha (bez overenia), So, 28. 02. 2009 - 14:56

Inak kludne si aj zavrieskaj, ked mas chut. Ja som az v Nitre, pocut ta nebudem Chichocem sa a suseďaaaaa vydržaaaaaMrkám Bozkávam Objímam

klodik, So, 28. 02. 2009 - 15:07

A vieš čo pomohlo chobotnica mne? Keď mi bolo faaaakt mizerne tak som sa pytala, že načo tu teda som? Na to aby mi bolo zle, aby mi bolo na hov.a? A prišla som na to, že kým dýchame a sme tu tak je to preto lebo je na to nejaký dôvod...je len na tebe či si vyberieš ako dôvod "byť tu" starosti, alebo radosti...So starosťami je to ale tak, že boli a budú, ale o tých radostich je to tak, že sú tu ak sme schopní ich vnímať...Slnko Slnko Slnko

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 15:46

Vieš, Klódik, máš úplnú pravdu. Len niekedy nastane situácia, že ti proste švihá.Prekvapenie Ono to prejde, len to chce svoj čas. Už som preskákala kadečo, tak prejdú aj tieto nerváky. Proste ma to vzalo...

klodik, So, 28. 02. 2009 - 15:50

Veď sme len ľudia no nie? Máme právo na zlé dni, či slabé chvňíľky, či na smútok...Len sa v tom neutopiťSlnko Slnko Slnko

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 15:54

Neboj, neutopím.Úsmev Plávať ma naučili, a keby náhodou, záchranné koleso ste mi hodili. Zlomené srdce

Janulienka, So, 28. 02. 2009 - 18:04

chobotnica to zvládneš, veď si nejaký chlap...to mi vravieva môj manžel keď mi je na prd. a po každej búrke vyjde Slnko . želám veľa síl

LIDUNKA, So, 28. 02. 2009 - 19:09

Prepáčte dievčatá,ale ja lúbim lyduch-je totiž super a jej silu by som chcela mat!!!lyduch,všetko dobré ti prajem a len tak dalej-si fakt super žena. Zdravím mamičku!!Bozkávam Objímam Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

lydusha (bez overenia), So, 28. 02. 2009 - 19:15

Jessssiiiissss tolko vyznani lasky za jeden tyzden, rozdanych aj dostanych, baby, ide maaaaaj?
Lidunka, ja zdravim teba, dufam ze uz ti (vam vsetkym) je lepsie na dusickeZlomené srdce Objímam Bozkávam Zlomené srdce Zlomené srdce

LIDUNKA, So, 28. 02. 2009 - 19:24

lyduchka,teraz ani velmi nie,vieš bojím sa o Vanessku,ale dúfam,že to dobre dopadnePlačem Objímam

lydusha (bez overenia), So, 28. 02. 2009 - 19:57

neboj sa lidunka, dobre to dopadneZlomené srdce

LIDUNKA, So, 28. 02. 2009 - 19:12

Chobotnica,velmi pekne ti dakujem za podporu,budem ju velmi potrebovat-ešte raz velmi pekne dakujemBozkávam Objímam Zlomené srdce Objímam

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 19:13

Ďakujem Janulienka. Slniečko vyšlo aj u nás a zohrievajú ma aj vaše slovíčka.Slnko Ďakujem vám všetkým. Ani neviem napísať, ako mi dobre padli povzbudenia od vás. Neviem básniť, takže možno občas aj trepem, ale je mi naozaj lepšie. Kvietok

Natinka, So, 28. 02. 2009 - 20:17

drz sa...aj my mame na hov...eee zle oddobie...nedari sa a stracame trpezlivost z prekazkami pod nohami..
ale kym sa maem v noci ku komu pritulit je dobre.. tak aspon laska nech vam vydrzi, ked sa inde nedari...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 21:17

Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Natinka, to sa mám túliť k synovi ? To by už povedal, že mi švihlo nadobro.Chichocem sa Veď tatko nám odišiel a ja môžem stískať tak podušku a paplón. Ale s tou láskou máš pravdu. Tá naša kvitne aj na diaľku a aj po toľkých rokoch. Dúfam, že som to nezakríkla.Zlomené srdce

Natinka, Ne, 01. 03. 2009 - 17:55

no jassne, ja sa k synom tulkama oni ku mne...ako maciatka sa chodia maznat...a to uz su v podstate velkaci Chichocem sa

Chobotnička, Ne, 01. 03. 2009 - 18:10

Váľam sa od smiechu po podlahe No hej, si predstav 19 ročné mačiatko, ako sa plíži k mamičke. Chichocem sa A o tuľkaní ani nehovorím. Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

elizabeth, So, 28. 02. 2009 - 20:51

viem si predstavit ako biedne ti je, starosti plno a stale niekto ,kto si mysli ze ma vacsie,ta bezmocnost,neschopnost sa branit,ale neboj moja mama vravievala, ze jedna zena vydrzi viac ako kon,mas manzela deti mas pre koho byt, a ako s troskou nadsazky vravieva moja polovicka peniaze su,boli, aj budu,iba my ich nemameChichocem sa Chichocem sa Chichocem sa PRAJEM VELA SIL ,A NECH TA TA DEPKA RYCKLO PREJDE VED JE TU KOPA NANICMAM KTORE TA PODRZIA TAK AKO STE VSETKY PODRZALI MNA,POSIELAM VELA ENERGIEObjímam Objímam Objímam Objímam Objímam

Chobotnička, So, 28. 02. 2009 - 21:25

Dík, Elizabeth, energia dochádza plným tokom a ja aj po prečítaní článku o mamičke so štyrmi deťmi a druhom tyranom trochu ľutujem, že som tu fňukala.
Tak to už je ozajstná bieda.Prekvapenie Ale depka je depka, a mňa porazila.

Chobotnička, Ne, 01. 03. 2009 - 18:16

Dnes mám úplne iný deň. Taký kľudný. Aj moje myšlienky majú iný smera dúfam, že nadlho. Už aj pre rozptýlenie od vás, ale hlavne pre ten článok o pani Tatiane a jej 4 deťoch. A ja sprostá sa tu žalujem. Normálne sa hanbím.Smútok

lydusha (bez overenia), Po, 02. 03. 2009 - 11:53

nemaj vycitky, pre kazdeho su tie jeho starosti najvacsie na svete...a kazdy ma pravo na ulavu od nich...vies dobre, ze si svoj batoh nesieme sami, niekto ho ma poriadne velky, ako tatiana, ale s lutostou musim konstatovat, ze na svete je vela, vela takychto pripadov...s cim nenarobis niec ani ty, ani ja, nie sme priamo zodpovedne za ziadne nestastie tychto ludi a ani nie je v nasich silach zachranit cely svet...preto je nesmierne dolezite postarat sa o svoje stasticko, pretoze len vtedy, ak si minimalne stastna ty, dokazes to stastie poslat dalej....pomahat druhym na ukor seba nema nijaky vyznam...pomahat druhym a tvarit sa ze tym zazracne vyriesim hadam aj vlastne problemy je rovnako nezmysel...niekedy clovek musi byt troska aj egoista a mysliet na seba a na svoje blizke okolie....

Chobotnička, Po, 02. 03. 2009 - 09:36

Ja viem, Lydushka. Je doba, keď sa musí každý postarať v prvom rade o seba. Aj problémy iných sú na zamyslenie, ale riešiť musíme hlavne tie svoje. Zlomené srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama