NEBOJTE SA ADOPCIE

Rozhodla som sa založiť tento blog kvôli tomu, že téma adopcie je mi veľmi blízka a osobnostne sa ma dotýka. Mám ale pocit, že je to téma až príliš tabuizovaná. Téma, o ktorej sa nerozpráva. Ale PREČO? Ja osobne na to odpoveď nepoznám. Ľuďom je to slovo známe, no nepovažujú to za prirodzený spôsob založenia si rodiny. A keď už aj niekto má adoptované dieťa, tak o tom veľmi nechce hovoriť.

Ja s manželom sme obaja zdravotné sestry, nikdy sme veľmi neriešili, prečo práve mi nemáme vlastné dieťa. Jednoducho to tak Pán Božko chcel a tak to proste je (podotýkam, že nie sme žiadny ukážkoví kresťania, len nám predstava, že za to NIEKTO môže pomáhala zvládať ťažké situácie). Nebolo tomu ale vždy tak. Boli sme párom, ktorý chcel mať pred založením si rodiny všetko pripravené. A tak sme najskôr riešili byt, potom sme chceli splatiť lízing, vziať sa a keď už bolo všetko ideálne pripravené pre príchod nášho ideálneho dieťaťa, tak zrazu sa tomu dieťaťu k nám nechcelo prísť. Verte, že padlo mnoho sĺz, mnoho sebaobviňovania, že som neschopná žena, že som neschopný muž, nájdi si inú/iného, kto ti bude môcť dať dieťa. Prešli sme si zaručenými receptami na oplodnenie, vitamíny na podporu ovulácie a kvality spermií, detox tela, zdravá strava, meranie plodných a neplodných dní a pod. A vždy každý jeden mesiac moje dni prišli a nastalo zúfalstvo. Nevieme, či máme zdravotnú príčinu nemať vlastné deti, nejako extra sme to nikdy neriešili, jediné, čo sme mali, bol spermiogram, ktorý nebol veľmi ukážkový. No nechceli sme behať po doktoroch a hľadať príčiny. Jedného dňa sme si proste povedali, že keď dieťa nemá byť nás oboch, tak nebude ani jedného a vybrali sme sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre nejaké infošky o adopcii, keďže na nete toho veľa nenájdete. 

Vyplnili sme žiadosť, dodali potrebné dokumenty, absolvovali psychologickú prípravu a boli sme zaradení do poradovníka. A čakali sme....medzitým sme vymenili byt za dom, ja som odišla do zahraničia zarobiť korunky, aby sme opäť pripravili ideálne podmienky na príchod bábätka a popritom sme sa stále snažili o to svoje vytúžené dieťa. NEPRIŠLO!!! Resp. neprišlo takou tou cestou, akou by ho veľa ľudí očakávalo. Naša dcéra k nám prišla INAK. Čakali sme 5 rokov (v poradí sme boli po 3 rokoch, no mali sme odklad, keďže som bola v zahraničí). 5 rokov sa pripravujete na telefonát zo sociálneho úradu, predstavujete si, aké to všetko bude, a zrazu vám jedného dňa pani z úradu zavolá a povie vám: "Máme pre vás dieťa". A vy v tom okamihu neviete čo povedať. Tak len niekde hlboko v pľúcach nájdete trochu vzduchu, nadýchnete sa a so slzami v očiach začnete jačať tej pani z úradu do ucha, že "Čoooo???", "Pre nás?"......WAW...."A čo teraz?"Prekvapenie

 A vaším súhlasom, že sa dostavíte v pondelok na úrad, sa končí síce jeden telefonát, no začína sa vaša nová životná éra. 

Svoj príbeh vám veľmi rada rozpoviem, lebo sme s manželom hrdí na to, že naše dieťa nemá našu krv. Chcem týmto písaním odkázať všetkým párom, ktoré sa snažia o bábätko a nejde to podľa ich predstáv, "NEBOJTE SA ADOPCIE!" Dajte jej šancu zmeniť váš život. Dajte šancu dieťatku, ktoré sa narodilo do tohto sveta osamotené. Dajte tomu malému drobcovi nový zmysel života. Že to je "cudzie" dieťa? Pozrite sa na to z jeho strany. Pre to dieťa ste jediní "vlastní". On nikoho iného nepozná. Ste ľuďmi, ktorí dajú jeho bytosti spoločenský význam. Ste jeho vesmírom, jeho RODIČMI.

Že ho nebudete ľúbiť? Verte, že budete Možno nie hneď, možno to príde o pár týždňov (myslím taký ten ozajstný rodičovský cit). Ale ono to naozaj príde. A bude to také silné, že ste o sebe ani len netušili, že dokážete tak veľmi niekoho ľúbiť. Niekoho "cudzieho". 

Berte to tak, že mama nie je tá pani, čo dala dieťaťu život. Titul MAMA si treba zaslúžiť. Rovnako aj titul OTEC je len za "celoživotné" zásluhy. Nikdy pred mojou dcérou nenazvem tú pani, čo ju porodila, jej matkou. Lebo ňou nie je!!! Stále to bude tá pani, čo jej dala možnosť tu byť s nami. A nám dala príležitosť zmeniť priority, dala nám úctu k životu a dodala nám hrdosť na samých seba, že sme to všetko dokázali. A dáva nám silu byť čo najlepšími rodičmi, aby naša DORY nemala dôvod v budúcnosti hľadať TÚ pani z pôrodnej sály, s ktorou strávila LEN 9 mesiacov. A povedzme si, čo je 9 mesiacov oproti celému životu Srdce

Viac o mne a o nás nájdete na IG a FB @zdravie a krasa od katky

Komentáre

No adopcia, je asi ozaj veľkou výzvou aj riadnu odvahu na to treba. Počula som aj o dosť negatívnych skúsenostiach s ňou ..., ale vždy to veľmi závisí od mnohých okolností. od pripravenosti rodičov, aj od toho v akom veku si prisvoja dieťa,ono aj genetická výbava, priebeh tehotenstva, prvého obdobia života, majú veľký vplyv na dieťa ...

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok