Keď som otehotnela, cítila som sa ako najšťastnejší človek na svete... Mala som pocit, že od tej chvíle už nič nemôže byť nikdy zlé. Táto eufória mi vydržala asi týždeň a potom mi akosi z očí začali padať ružové okuliare. Môj partner pil a pil, napriek môjmu naliehaniu, aby tak nerobil. Odsťahovala som sa od neho k rodičom a ani raz ma neprišiel pozrieť, iba dvakrát sme sa videli, aj to vtedy, keď som poňho prišla do roboty autom. Nemal vodičák, nemal auto, nemal byt, nemal peniaze...
Keď som začala chodiť s mojim bývalým priateľom, bola som typická čerstvo zamilovaná mladá žena. Ani mi neprekážalo, že expriateľ pil. Keď prišiel po dvoch mesiacoch nášho vzťahu za mnou s tým, či si ho vezmem, súhlasila som, dokonca sa tešila. Ale toto nadšenie mi dlho netrvalo. Nedával mi dôvod na radosť z neho.
prave som sa vratila z navstevy rodinky, pre ktoru som tu ziadala pomoc.
Mnohe ste promptne zareagovali a bez vahania poslali peniazky ku mne na ucet.
Viem, ze pomoc od niekolkych z vas je este na ceste.
Vela ludi poklada za hrdinov rozne celebrity,ci postavy z knih,mnohych geniov ale pravi hrdinovia su obycajni ludia presnejsie my rodicia.Pozeram Srdce pre deti a ked vidim tie pribehy nielenze plazem a dakujem za to,ze moje dieta je zdrave,ale hlavne sa sklanam hlboko k zemi tym silnym osobnostiam-rodicom,ktori maju silu pozerat sa na svoje chore dieta najma ked mnohokrat vedia,ze mu nepomozu,ktori si dokazu uzivat tie chvile ked su s nim,ktori vobec maju silu sa usmiat a lubit.
Myslim,ze keby som bola na ich mieste nezvladla by som to.
Ja som taky zvlastny tvor,vzdy si vyhliadnem tu najtazsiu cestu..uz ked v nebi rozdavali rodicov,vybrala som tych najkomplikovanejsich. Nestazujem si,lebo dali mi tolko lasky a vsetkeho kolko mohli,aj dobreho aj zleho,aspon viem aj ake je to pretlkat sa zivotom,po podnajmoch,ako zaobchadzat s opitym ci chorim....proste naucili ma obracat sa a ja som im za to vdacna a lubim ich,vzdy si aj poviem ach keby este zila mama.
je noc a mna o spanok okrada opat ten pocit bezradnosti,otazka ako dalej,co bude zajtra,pozajtra...do kedy este vydrzim?a tisice dalsich otazok s tym suvisiacich...zivot sa so mnou nikdy nemaznal,ale tentokrat uz ozaj len v sebe to dusit nemozem...verila som,ze zacnem novy zivot,ze konecne bude lepsie,ze to nebude len z ruk do ust...no bohuzial je to opat tak...nevyslo na najom,vsetke splatky..mam chut prepadnut sa pod zem...aspon keby tu zalohu dali priatelovi z firmi,ved vedia ze ma zrazky z platu...a ja to vsetko neutiahnem sama...
Mile zienky,
chcem Vas poziadat o pomoc, o laskavost, pre niekoho mozno malu, no pre jedneho chlapca laskavost velku, pre neho - mozno o maly zazrak...
