Desat rokov dozadu:Muz uspesny podnikatel starostlivy otec super manzel cerstvy patdesiatnik.Zena podnikatelka,matka,manzelka,posluhovacka domaca.Ved popri zamestnani treba aj doma uvarit,upratat starat sa o deti.Manzel ma toho vela ma velku firmu zaneprazneny pracou vo firme,tak domacnost musi riadit manzelka staci ze manzel nas zabezpecuje financne.Manzel znudeny starostami o rodinu,treba si aj oddychnut povyrazit s kamaratmi ved manzelka o tom ani nemusi vediet.A pritrafila sa aj mladsia slobodna bez starosti domacich.Doma vsetko v pohode,sem tam problemi s detmi ale vsak mamina vyriesi,ked jej to prerasta cez hlavu otec zasiahne a zas ide zivot dalej.Casom penazi stale menej,manzel zdravotne problemi sex nejako nefunguje ale vsak co taky je zivot hlavne,ze manzel je stale pozorny mily dobry otec a muz.Co nam chyba sme stastna rodinka tesime sa z nasich deti,uz mame aj jedno vnucatko a budu dalsie a my spolu zostarneme.Manzel onedlho oslavi setdesiatku. A stale praca,praca,praca.Raz treba vybavit to raz ono cesty za pracov,cesty do zahranicia vsak doma to stale funguje.A zrazu baaaac jeden telefonat:nemozem zohnat vasho manzela bla bla bla bla a vy ste ta blondynka bla bla bla a hrobove tich v telofone a tak to bola asi jeho dcera .....odpoved to teda nebola .......ticho v telefone a uz len piip piip piip.Manzel sa po troch tyzdnoch vrati unaveny s pracovnej cesty.Manzelke vrta v hlave ten cudny telefonat este par iformacii si pozistuje a ked tak pozera na manzela ani nie je tak unaveny a pekne opaleny ako keby z dovolenky.Boze vsetko je pravda desat rokov,desat rokov som bola slepa,hlucha,naivna,klamana,podvadzana.To je asi len zly sen urcite sa s neho zobudim,od manzela ziadne vysvetlenie,len previnily pohlad,ake take vysvetlenie detom lebo manzelke to nedokaze vysvetlit.Manzelka v soku ako si pomoct ako prezit take ponizenie a sklamanie to nemoze byt pravda ved manzel ma miluje aj deti nikdy by nas neopustil ved ani nechce.Ale da sa to dalej zit s clovekom ktoremu ste cely zivot verili,bol vasa jedina laska,nadej,opora.Tvarit sa ze sa nic nestalo a zit dalej ako?Mozno pomozu tabletky od psychiatricky,mozno odchod z domu na nejaky cas k detom do zahranicia,mozno cas nieco zahoji ,mozno to preboli ale ako,ako zit dalej?Preco som nebola dalej slepa,hlucha a naivna a zit v oblakoch?
mamka danka prajem ti vela sil a optimizmu do zivota zo srdca 
Ďakujem ti
mamka Danka prajem Ti pekný deň, pozri von z okna aká je krásna jeseň nech Ti to pohladí dušu 
ďakujem Lydia bola som dneská upraviť hrob mojím rodičom,vonku je krásne ale na mojej duši hrozne smutno
Mamka Danka, je to zle, sama som pred nejakym casom prezila nieco "podobne", dosla som na neveru svojho mileho, snubenca, par tyzdnov pred svadbou... vraj to bolo na zaciatku nasho vztahu..ked si nebol vlastne isty, ci spolu vlastne sme alebo budeme, ja som sa to dozvedela po dvoch rokoch, dokonca mal tu drzost ma s nou tento rok aj zoznamit ako s jeho kamaratkou... zlozilo ma to, neprespane noci, budenie sa len tak na to, ze placem... zo smiechu triaska...opat slzy, city ani neviem ake... a teraz, bola som pred otazkou, zostat, nezostat...chcem byt sama, s niekym inym... do toho novy, este vacsi problem s mojou matkou o ktorom sa mozno rozpisem, ked budem mat silu... vyhral rozum... Odpovede na otazky: Menit zivot? Trpiet? Platit za nieco, co som nespravila ja? Preco? Som uz nacisto osprostela? On nieco spravi a ja sa mam trapit?! Kde je logika! Moja laska bola cista, bez akychkolvek preslapov, pozriem sa do zrkadla a vravim si, co ta nezabije, to ta posilni... som dobry clovek, ktory zije svoj zivot hlavne pre seba. Zivot je o pocitoch a za kazdy, ci pozitivny alebo negativny mu budme vdacne. Budme radi, ze to vieme precitit.. Na koniec rada, ktora pomohla mne: Rob vsetko tak, ako chces sama, vsetko, co spravis je spravne, ako sa rozhodnes, je spravne, lebo je to tvoj zivot...Napln si ho prevazne pozityvnimi pocitmi, to je jedno akymi prostriedkami, ci materialnymi alebo citovymi (kadernicky, nove saty, priatelia, deti...) HLAVNE SA TES A TYM CO SPRAVIS, NEZ TO SPRAVIS SI ROZMYSLI, CI SI TYM NEUBLIZIS... HLAVNE NEUBLIZ SVOJIM ROZHODNUTIM SAMA SEBE... je na tebe, ako sa rozhodnes, ale tvoj zivot je tvoj a na konci jeho cesty TI NIKTO NEDA MEDAILU ZA TO, AK SI HO ODTRPIS... moc ti drzim palce a daj prosim vediet, ako sa ti dari...
Danka, krasne si to napisala, prenadherne. Ja mam tiez teraz velmi tazke obdobie, riesim vztah ci pokracovat alebo ostat.
Je velmi dolezite robit rozhodnutia pre seba a mas pravdu, nik nam neda medailu ak si ho odtrpime a niekedy sa ludom zda ze je lahsie trpiet ako sa odvazit o nieco nove, co moze byt uzasne.
Len obcas, ako to je v mojom pripade teraz, clovek obcas nevie, ci si tym rozhodnutim ublizi alebo nie. Ale ako hovori moj priatel, cas na vzdy nakoniec dosadi na to miesto, kde patrime.....a u kazdeho je ten cas individualny.
Drzim prsteky obom Danka
Danka, napísala si to supééér 
Mamka Danka, bola som na tvojich fotkach, krasne 
Ďakujem Danka aj za tvoje povzbudenie. Ako píšeš on spravil zle a ja sa trápim.Je mi to všetko stašne ľúto a hoci sa snažím ďalej žiť je to veľmi tažké.No čo už nejako to zvládnuť musím.
Mamka Danka, ty to zvladnes! Uvidis 
Mamka Danka, som rada že si vypadla medzi ľudí na stretko a dúfam že si sa dobre cítila 
Ďakujem lydia.Naozaj som sa cítila veľmi dobre
Veď to aj bolo vidieť. Na tých fotkách si super, vidieť, že si si užívala kolektív. Prajem Ti len to najnajnaj,uvidíš, všetko sa na dobré obráti.Nesmúť, veď život je taký krásny-ako povedala jedna zo zúčastnených-chcela by som žiť večne.
Ďakujem macka
Ahoj mamka Danka. Bolo tu uz toho vela napisaneho...a ja uz ani neviem co dodat...ale asi len tolko ze citim s vami a moc moc vam drzim palce aby to cim skor prebolelo/ak je to vobec mozne/(brokenheart) . Prajem veeeeeeeeeela sil.
...ahojky silná žena...v 1.rade:máš právo na depky-spomienky a na tým spôsobujúce plakanie-to prináša úľavu...v 2.rade:mala by si tvoriť,učiť sa,športovať-relaxovať-všetko čo ťa spraví šťastnou...3.rade:musíš byť silná,premáhať sa a venovať deťom a blízkym-bo oni ťa milujú a sú šťastní, keď ty si šťastná a nešťastní keď ty si nešťastná...a každý deň si v zrkadle vrav,že si úžasná žena a že ťa množstvo nanič mám obdivuje a aspoň takto virtuálne ťa majú moc rady...
ďakujem dievčence
Ach apple,že silná žena o pár dní máme výročie svadby a ja aj keď sa snažím stále niečo robiť je to také,že snažím sa.Stále dúfam že sa niečo zmení a bude lepšie.Veľmi mi pomohlo stretko v Jasnej.Bola som aj na konštalácie,určite mi to veľa dalo ale aj tak je to ťažké.Neni to jednoduché takto žiť.
...skutočne ťa chápem, ale v kútiku duše verím, že sa to zlepší, určite nezabudneš,ale bude to znesiteľnejšie,tak aby si mohla plnohodnotne žiť...
milá spolupútnička mamka Danka.Chcem sa opýtať,čo nie je také ľahké? Práve že mám taký dojem,že už je to ľahké.Veď sa odkrylo,čo sa odkryť malo,zaujali ste k tomu každý svoj postoj,viete na čom ste,ty si dokonca "bohatá" so svojimi deťmi,bohatá o skúsenosť.Vaše spoločné výročie bude vždy len vašim kým nie ste rozvedení a to že si ho pripomeniete možno každý zvlášť nič nemení na tom,že ste prežili roky pekné.Budúcnosť- dnešný ,zajtrajší a.......deň nech ti dá sily zostať tým čím si s odhodlaním neobracať sa do minulosti.Vtedy ste všetko urobili tak ako ste vedeli.Predstav si,že si tá slobodná žena,akou si bola za slobodna odkázaná na vlastný rozum a schopnosti,ktoré si dostala od Boha a Ži!Vykroč do sveta Lásky čo ťa na každom kroku sprevádza.Začni tu a teraz! Naozaj každý deň je aj pre teba darom .Váž si to! Teším sa na tvoj prerod.
Veď to stelinka,keby sa dalo len tak zabudnúť na minulosť.Stále sa tam vraciam v spomienkach,snažím sa žiť teraz a tu.Ale aký prerod?stále som to ja ta istá,len sa niečo zmenilo v mojom živote.To čoho som sa bála,že je pravda teraz viem,že pravda je,aj keď stále tomu nemôžem uveriť.Na jednej strane som sa zbavila toho čo ma ťažilo a na druhej tá pravda hrozne bolí.Viem posunulo ma to ďalej otvorili sa mi oči,viac si uvedomujem seba lebo vždy som mala pocit,že žijem len pre deti a manžela.Teraz vidím že na seba som nikdy nemyslela,ale deti sú už dospelé manžel preč je to zmena.
Vieš mamka Danka,tá zmena je v už v tomto čase veľmi pozitívna,lebo si predstav,že by všetko fungovalo po starom.Kde by to asi smerovalo? Nebudeme o tom rozmýšlať,lebo máme pred sebou krajšie,milšie povinnosti,ktorými sa ideme zapodievať. Idú vianoce a ja sa na ne veľmi teším,lebo sa ich snažím prežiť z pohľadu dieťaťa. A svet je oveľa krajší.Váš slabý článok z rodinného kruhu nevyhoďte /aspon z mysle/lebo čas ukáže prečo patrí k vám,alebo patril.Ten prerod som myslela v tom,že sa v dobrom rozlúč s prežitým trápením a s nádychom novej nádeje prijmeš ponúknutý každý deň.Minulosť neovplyvníš,dnešný deň máš vo svojich rukách a zajtrajšok ti ešte nikto nesľúbil.Vieš?
Práve stelinka,ja ani neviem či sa teším na vianoce.Ano teším sa,že budem z detmi,určite bude veselo dokonca staršia dcerka a snubenec mladšej majú na štedrý deň narodeniny,mladšia hneď po sviatkoch tak bude čo oslavovať.Ale jedno miesto bude prázdne a mne je to tak ľúto,lebo teraz už viem,že nie je to celkom tak ako som si myslela a čím sa viac dozvedám pravdu tým to viac bolí.Môj muž sa dostal tam kam sa dostal a je mi ho ľúto lebo on to tiež určite tak nechcel.Ale ako píšeš ja to už neovplivním a je len naňom ako sa s tým vysporiada.A tak mi nezostáva nič iné len ako píšeš tešiť sa s každého prežitého dňa,lebo čo bude zajtra neviem
Dneská máme 34výročie našej svadby.A mne je tak ťažko.Vraciam sa v spomienkach na naše spoločne prežité roky.Boli aj pekné aj smutné prežili sme toho veľa.Narodenie naších detí,narodenie postihnutého dieťatka,odchod našej dcery do zahraničia,smrť mojích rodičov,mužovej mami môjho brata,môjho synovca,mužovho synovca.Je toho veľa ale aj krásne spoločné dovolenky,oslavy,vianoce,radosti a starosti z deťmi.Vždy sme všetko zvládli spoločne,boli sme jedna veľká rodina. A teraz tu čítam moje príspevky a vaše komentáre a zamýšlam sa nad tým čo som prežila posledné tri mesiace,asi najhoršie v mojom živote.Hľadám odpovede na moje otázky prečo sa toto všetko muselo stať.Možno som môjmu mužovi veľmi verila,možno som bola nevšímavá a možno som to aj vedela čo sa deje,len som to vedieť nechcela lebo som sa bála toho čo je pravda a nedokázala som si predstaviť život bez môjho muža a ani som si neuvedomovala ako veľmi sa zmenil,až teraz to vidím.Ale môj muž je stále môj manžel a otec naších detí a ja si pomali zvykám na iný život.Teraz viem,že človek sa má tešiť s každého prežitého dňa a radovať sa s toho čo má.Už radšej do budúcna nič plánovať nebudem,lebo sklamanie veľmi bolí,nateraz viem že mám deti a chcem sa už len tešiť zo života.
Mamka Danka, neprekvapil ťa niečím pri príležitosti vášho spoločného sviatku? Je deň po a mňa napadlo, že čo ak pre teba niečo prichystal...
Nie Vierik ničím ma neprekvapil.Myslím že by to ani nebolo vhodné,veď čo by sme oslavovali?
Som si myslela, že čo ak bude mať potrebu ešte niečo povedať... aspoň prepáč.... alebo čo ja viem čo... - bol by na to fajn dôvod...
Ani neviem, či je namieste použiť slovíčko "škoda", alebo čo. Ty sama píšeš, že je tam toho veľmi veľa. Tak to malo byť, tak to je - pozerám, že v bolesti si vytrvalá.
Dnes som sa stretla s bývalými kolegyňami. Jedna z nich je po veľmi ťažkom manželstve od piatku rozvedená. Pogratulovala som je, ale ona napriek tým šialenostiam - alkoholovým excesom, milenkám, povyberaných úveroch pre štetky - ona mi povie, že nemám k čomu, ona si to stále nevie v sebe poriešiť. Pýta sa: Vieri, kde som urobila chybu? Málo som ho ľúbila? Srdce mi stislo. Nechcela som to dať najavo, ale musí to byť boľavé ak nie navždy, tak apoň veľmi dlho. Napriek tomu, že o ňom už asi 3 roky len tuší, že by mal byť niekde v Ísku. Rozviedli ich v jeho neprítomnosti. Ona: zbožná žena, dobrá ako kus chleba, mama na pohľadanie... Možno to, že ho ľúbila až veľmi... Ale môže veľa lásky a ochoty odpúšťať rozbiť manželstvo? Mala byť sviňa a tresnúť ho niečím po gebuli aby prestal? Nie vyvážať ho taxíkmi v noci po traumatológiách, aby mu tú vďaka alkoholu rozbitú gebuľu zošili (kým doma jej 9-ročná dcéra stierala mláky krvi)?
Ách mamka Danka, ani nevieš, ako mi nejdeš z hlavy von.
Vierik aj ja často myslím na našu mamku Danku, nuž Danka len sa drž, skús na všetko zlé zabudnúť (viem že to nie je ľahké ) a teš sa zo svojich detí a užívaj si života Krásne si to napísala na deň výročia je to vidno že si to písala zo srdiečka
mami uz sa netrap; spravila si krok do predu a tak teraz uz sa neobzeraj naspat. Uz sa neviem na teba dockat ked prides na Vianoce
Teším sa spolu s vami,že ste si také blízke.Ja mám tiež úžasný vzťah s dcérou.Rada si aj v tejto chvíli predstavujem ako sa vrúcne objímete keď sa stretnete,a koľko lásky bude okolo vás a vo vás,že sa iste ňou zásobíte na dlhé,dlhé obdobie.Mamka Danka,prajem ti ,aby tie tvoje ďalšie kroky /po prvom /boli čím ďalej, tým viac istejšie a smelšie.Si posilnená skúsenosťou,ktorá ťa nezlomila a to si na tebe vážim.Som aj úprimne šťastná,že si nepodporila bilanciu rozvodovosti.Veď nakoniec čas ukáže, na čo to všetko bolo.Tak sa majte spolu s dcerkou a jej rodinou fajn.
Danka aj ja sa veľmi teším na vás
Veru stelinka veľmi sa teším na moje deti,že strávim s nima vianoce.A rozvádzať sa veru nechcem.Ja mám stále pocit,že takto to skončiť nemôže možno sa časom naozaj niečo zmení.teraz je fain,že byva so mňou syn,neviem ako by som to zvládala keby som tu bola sama.Deti sú ďaleko ale aspoň tu mám jedného syna,nevestu a moju zlatú vnučku,tak sa mám s kým trochu potešiť.
Ahoj mamka Danka,
prečítala som si tvoj príbeh a prešla som si jednotlivé odpovede.
Môžem zo svojho pohľadu iba konštatovať podobne ako ostatní, že tvoja situácia nie je ľahká. Je to zložité, je ťažké niečo radiť, všetko je naozaj iba na Tebe.
Keď niekedy počúvam mužský názor na ženskú naivitu a hlúposť v takýchto situáciach, že "oni, páni tvorstva by neveru teda netolerovali a že ženy sú hlúpe, keď to akceptujú", osobne si myslím, že ak je tu niekto hlúpy, tak sú to práve muži. Radikálne ukončenie vzťahu v čase manželskej krízy po toľkých prežitých rokoch je podľa mňa absurdné. Človek v čase krízy rekapituluje, hľadá všetko dobré a porovnáva to so zlým. Aj keď sa žena v tomto čase tomu bráni, ale kdesi vo vnútri dáva tomu mužovi šancu a samozrejme aj sebe. Aj ty aj ja vieme, že čo sa stalo, čo sa prežilo, to sa nedá zabudnúť. Odpustíš, ale nezabudneš. A v tomto momente sú ženy podstatne silnejšie ako muži, ženy odpúšťajú...... ale nezabúdajú. Ani jedna z nás v takejto situácii nie je hlúpa, práve naopak. Na krok odpustenie je potrebná podľa mňa takmer nadľudská sila, ktorú ženy majú.
Každé sklamanie má svoje fázy: fázu prekvapenia, zarmútenia, nepripúšťania si danej situácie, fázu sklamania a následnej rekapitulácie, tiež fázu sebaobviňovania a potom aj odpustenia. Ty si neurobila nič zlé, ničím si sa neprevinila, nie je to tvoja chyba. Život prináša do cesty každého z nás mnoho iných ľudí, možno aj zaujímavejších ako je práve náš partner, ale človek je, alebo by aspoň mal byť na rozdiel od zvierat tvor rozumný, neriadiť sa iba pudmi, ale rozumom. Tvoj manžel prežil ako sa hovorí druhú pubertu - to priam ako vystrihnuté z psychológie. Je jedna vec o tom vedieť a úplne iná vec prežiť to.
Podľa mňa musíš myslieť teraz viac na seba. Každý má nejakú hodnotu a tvoja sa ukazuje práve teraz. Ukáž ju svojmu manželovi, daj mu šancu ale vytýč hranice. Nie radikálne, ale postupne. Ty sa nesmieš sebaobviňovať, naozaj to nie je tvoja chyba. Ak si človek chce zachovať aké také duševné zdravie, musí sa určite nad niektoré veci povzniesť a toto je tvoj čas, tu je tvoja sila. Čas je najlepší balzam, všetko vylieči, aj keď nevera je ako zlá choroba, dlho ju tráviš, dlho ju liečiš, aj keď ju vyliečiš, očakávaš aj recidívu. Ale žena, ktorá sa rozhodne, že ostane, s touto možnosťou počíta. Je to naozaj ťažké, ale dá sa to. Máš deti, vnúčatá, majú ťa radi a ty ľúbiš ich. To sú tvoje tromfy k ďalšiemu životu. Tvoj manžel to musí pochopiť, že to nie je len o ňom. Aj ty by si mu mohla niečo podobné vykonať..... odpustil by Ti? Postav ho pred takúto otázku, nech je úprimný, ako by konal?
Ja som nedávno zažila tiež sklamanie v manželstve, malo iný charakter, ale tiež som sa obviňovala, čo som urobila zle, kde som zlyhala, čo sa vlastne dialo u nás celé tie roky a ja som to nevidela. Tiež som všetko stíhala, dokázala som si poradiť so všetkým, problémy ostávali na mojich pleciach a ja som ich úspešne riešila. Asi to bola chyba, že som viac nezatiahla manžela do našich problémov, ale v konkrétnom čase on nemal dostatok času, nikdy tu nebol, preto som to všetko riadila ja. Keď nadišiel deň D a ja som odhalila niečo šokujúce, veľmi ma to zranilo, bolí to aj teraz. Moje sebaobviňovanie som silou vôle premenila na jeho zlyhanie. Ja som predsa nerobila nič iné, len čo sa odo mňa očakávalo. Jednoducho som držala rodinu pokope a nad vodou. Teraz viem, že na rodinu sú vždy dvaja a to, že on je pracovne vyťažený nemení nič na fakte jeho zodpovednosti za svoju rodinu.
Dnes si viac vážim seba, aby si ma viac vážili aj ostatní.
Skús to, netráp sa výčitkami, takto si nepomôžeš. Stretávaj sa so známymi, ži kultúrne, športuj, vzdelávaj sa, nájdi si niečo, čo ti zaberie viac času.
Nedávno mi jedna psychologička súkromne povedala, že nie je dobré na depresiu brať lieky, že to by som sa čudovala, čo lieky robia s človekom. V čase depresívnych stavov je treba sa výdatne fyzicky zaťažiť, stretávať sa ľuďmi, ktorí ťa chápu, viac čítať, prechádzať sa prírodou. Len nie lieky.
Je skutočne na Tebe, ako sa zariadiš, ale je dôležité nezabudnúť na seba. Držím Ti palce, aby si si našla tú najlepšiu cestu a nestratila sama seba, lebo to je to posledné, čo sa človeku môže stať.........Alžbeta.
Alžbetka
alžbetka toto bolo za 100 bodov
To teda bolo
Dievčence moje zlaté prajem Vám všetkým krásne vianoce.V Sobotu odchádzam k deťom do anglicka.Teším sa,že s nimi strávim vianoce snaď budu pekné.Nebyť vašej podpori asi by som dneska bola niekde úplne inde.Ani si nedokážete predstaviť ako ste mi pomohli,aby som všetko prekonala.Aj keď ešte stále nie som za vodou s vašou pomocou a pomocou mojích detí som najhoršie dni môjho života ako tak prekonala.Znovu som našla chuť žiť ďalej.Teším sa s každého prežitého dňa a možno aj keď si to asi až tak nechcem pripustiť je dobre,že je to takto ako to je.Možno moje sklamanie raz prebolí.Teraz viem,že mám deti a moju drahú vnučku a to mi ku šťastiu stačí.A mám vás ženičky moje zlaté som šťastná,že som našla túto stránku kďe sa chodím s vami porozprávať,posťažovať si poradiť sa ale aj potešiť sa.
krásne Vianoce želám
mamka Danka..zelaam kraasne vianocnee sviatky..uzi si ich ako sa len daa...a v srdci maj uz len laasku a zabudni na bolest...zelaam vsetko dobree...
Aj ja tebe prajem krásne sviatky uži si to s detmi a skús na to cez sviatky nemyslieť .Neviem ako to bolí ,nič také som nezažila ,to poníženie ,ten smútok prejde ale v srdci to bude stále bolieť.Mne smrť zobrala toho čo som mala rada a tiež to ešte stále bolí a nie keď sa človek nazdáva že je všetko v poriadku a naráz bác.prajem Ti ozaj krásne sviatky a hodne sily aby to skoro prebolelo (Božie mlyny melú pomaly ale isto)nezabudaj
Danka krásne vianoce v kruhu rodinky prajem
Mamka Danka, krásne Vianoce, hlavne nájdi v tej svojej duši pokoj a kľud, ako to má o sviatkoch byť.
Šťastné a veselé Danka a všetko dobré v novom roku. Uži si to s deťúrencami .
Mamka Danka prajem vám už len dni
Mamka Danka,
uži si to tam na plné dúšky
Keby tu bol emotikon stromčeka, tak už tu je. Bohužiaľ ti môžem poslať len vianočné zákusky 
.
Milá mamka Danka,tvoje šťastie urobilo šťastnou aj mna.Posledné týždne a mesiace si bola mojou "srdcovou záležitosťou",takže o to väčšiu radosť mám,že si prijala výzvu od života a čas,ktorý máš pred sebou už budeš vedieť ako využiť.Prajem vám šťastné a láskyplné Vianočné sviatky.
štedré Vianoce a šťastný krok do Nového roka
Mamky sú ako gombíky, držia rodinu pokope
(našla som to na jednom ozdobnom gombíku, veľmi sa mi to páči)
Danka moja zlatá. Prajem Ti ,aby si Vianočné sviatky, prežila čo najkrajšie,najlepšie.Prajem Ti,aby si medzi balíčkami ktoré určite budeš otvárať, našla aj balíček radosti,druhý balíček, nech je naplnený šťastím. Ten tretí,nech je plný zdravia pre teba, ale aj tvojích najblišších a najmilších.A keď budete pri stromčeku a budeš Danuške odovzdávať knihu ,zašepkaj jej do uška aj veľký pozdrav odo mňa.
Danka, úprimne Ti prajem krásne anglické Vianoce. Máš skvelé deti, keď sa k problému takto postavili, lebo toto je to, čo teraz najviac potrebuješ - lásku svojich detí a vnučky. Prajem ti zo srdca vianočnú pohodu, veľa krásnych dní, zážitkov a už vždy len úsmev na tvári
mamka Danka prajem Ti najúúúúžasnejšie Vianoce v kruhu svojich, asi aj všetko ti už bolo priane maj sa úúúúžasne, uži si sviatky a prajem ti veľa šťastných dní plných zdravia
ste zlaté dievčence všetkým vám ďakujem za krásne želania Na letisko ma ide zaviesť muž
lebo syn nemôže.To som zvedavá ako tú cestu prežijem dve hodiny s ním sedieť v aute to bude asi horor.
Hééééj? A možno sa pri tej príležitosti dočkáš aj darčeka, chichi! Šokoval by ťa?
Ja ti chcem, mamka Danka zapriať také pekné, veselé aj hektické Vianoce (v iba dobrom zmysle slova), aby si si na toto nepríjemné "všetko" nestihla spomenúť! Choď a povymetaj ich obchody a nasávaj atmošku iných Vianoc! Potom napíš - či je to tam o tom istom, ako u nás doma: vnútorná nespokojnosť s tým, že upratovať ešte nemá zmysel, alebo do štvrtka to zmysel nemá, keď ale začnem upratovať v utorok či v stredu, do postele padnem umorená od upratovania, pečenia a zdobenia a škrobenia záclon - aby mi pekne voňalo na Vianoce a nie týždeň pred tým... Áááááách.... akási som rozpoltená.... Ale darčeky, ktoré mám, som už aj zabalila! Chá!
Tak Danka ako dopadla cesta na letisko
vierik darcek som dostala a veru ma sokoval dobre si to trafila(brokenheart) lydia cesta na letisko bola pre mna velmi neprijemna,hluk motora auta prehlusovala hlasna hudba z radia , mne sa hlavou prehanali rozne myslienky,po tvari mi stekali slzy ktore som si obcas utrela a inac nic ani slovko.Na letisku ahoj - ahoj pozdravuj deti a odchod.
dievčence,prečo mi to robí?ako to mám pochopiť?Revem tu ako šialená.Zavčasu ráno cestujem a doniesol mi darčeky ktoré mám vziať deťom a dal darček aj mne ako to mám chápať prečo mi dal takýto darček????
Prečo mi nič nepovie nevysvetlí,čo mi chce povedať takouto knihou? (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Milá moja,je to zaujímavý dar,ale prečo a k čomu práve "Kľúč"?Zaváňa to detektívkou.Keďže,ale práve nastupuješ na krásnu dovolenku,určite vylúštenie tejto záhady odlož až napotom,keď sa vrátiš od svojich najmilších.Možno potom ku knihe dostaneš aj sprievodné slová.Zatiaľ môžeš pátraním po pravých úmysloch tvojho manžela,poveriť Sherlocka Holmsa.Určite daru nepripisuj väčšiu hodnotu ako je cena knihy./zatiaľ/. Prišla k tebe skúška, nedaj si rozhodiť svoj vnútorný pokoj.Prajem ti pokojnú myseľ a šťastnú cestu.
Chce nieco zamknut alebo odomknut? Mozno su to len babske intuicie. Mozno chcel len tak dat darcek. Pekne od neho. Vsak ma za co. Uzi si to a moc sa v tom nesparaj. Muzi su pragmatici. A hlavne neplac, malo vycikas
Prajem prijemne a pokojne Vianoce
Mila mamka Danka!
Snad ti chce dopriat aby si v zivote mohla dosiahnut vsetko, co chces. Snad je taky nesebecky,ze ti chce dat navod ako to dosiahnut aj vo vztahoch- aj keby uz nebol ich sucastou. Snad si uvedomuje, ake tazke chvile ti pripravil a chce nejako osetrit rany- sam to osobne neurobil tak ti davba aspon navod... Ta knizka je aj o tom, ze vzdy je cas a moznost dosiahnut vsetko, co chces.Snad uz aj on vie, co chce.
Vitale napisal po svojom dozreti knizku, ktora je oprostena akehokolvek chcenia/svet bez hranic/- vravi v nej aj o tom , ze ako casom dozrel, pochopil, preco tato knizka/kluc/ oslovuje iba isty typ ludi s istou urovnou skusenosti- je totiz o CHCENI a o tom ako CHCENE DOSIAHNUT vlastnymi silami... Az ovela neskor sa dostal o niekolko urovni vyssie a naucil sa PRIJMAT co ku nemu prichadza a vycistit vedome svoj svet od svojich naprogramovani tak, aby ...atd.
Zaroven je teda knizlka, ktora oslovuje tvojho muza v suvislosti s tebou aj informaciou a svete v ktorom zije- a je to svet chcenia, dosahovania a vsetko sa tomu vedome prisposobuje- takze- Je to aj tvoj svet?
Myslim, ze nie, Myslim, ze ty si uz ovela dalej.Ale je od neho pekne, ze chcel aj tebe dopriat taky svoj svet a dava ti knihu s navodom nan. Lebo riskuje, ze si pomocou navodu a chcenia vytvoris svet aj s niekym inym , bez neho, a napriek tomu ti ju dal...
No o motivacii cudzieho cloveka sa mozem len dohadovat. Kazdopadne ti prajem krasne sviatky. Mimochodom jedna filiozofia hovori ze po troch kralov od vianoc ma kazda noc svoju moc. Niektorí si zapisuju tieto svoje dni, lebo veria, ze kazdy z nich predznacuje jeden mesiac buduceho roku a zvot v nom...To len keby si chcela vediet, aky budes mat najblizsi rok... pa
toto sa mi paci
dakujem stelinka,dzermil, brona
Ja osobne si myslim ze tym nechcel povedat vobec nic , iba ta potesit knihou. kazdy v tom vsak vidi to svoje a podla mna ty v tom vidis to, co by si vidiet chcela...kazdemu unika jedno...zijeme zivot aky chceme zit a len my sami vieme urobit zazrak...a vobec nepotrebujeme nejake navody a rady od druhych, pretoze si aj tak urobime po svojom.
dakujem lyduscha,aj ked mozno som to nepochopila co pises.Ved ja sama neviem co by som v tom vidiet chcela.Prave ze je vo mne hrozny zmatok.Preto sa pytam preco?(brokenheart)
Danka niekedy sa zbytocne pytame preco a unikaju nam ovela podstatnejsie veci naokolo....odpoved pride mozno ovela neskor a mozno za tym naozaj netreba nic hladat, nijaky inotaj, len proste snahu o darcek a o to-potesit ta. Mam vidiet za tym, ze dostanem od mm parfem to, ze smrdim? Skratka ludia davaju darceky, my ich mame prijmat s radostou a neriesit co za tym je.
danka ty najlepšie poznáš svojho manžela, vieš či číta, čo číta, či má potrebu vyjadrovať sa takýmto spôsobom. Ty sama vyhodnoť podľa svojej intuície, či tým niečo chcel povedať, alebo nie. Ak by ti nechcel nič povedať, možno kúpi Dana Browna, alebo inú detektívku. Teraz sa sústreď na deti, na sviatky a uži si to. Načerpaj energiu do nového roku . Potom si tu knihu prečítaj, a zober si z nej to najlepšie. Hlavu hore .
Ja osobne by som tu knihu kupila preto, lebo je to novinka a ma pekny obal.
Lydusha, si roztomila a zasa si ma raz prekvapila.Fakt by si darovala knihu len pre lakavy obal bez poznania toho, co davas? Ja osobne kupujem a obdaruvam ludi knihami, ktorych obsah poznam.Kazdy sme iny...A tak to ma byt. V darcekoch tiez nezvyknem hladat zmysel, iba sa z nich tesim.Su aj take, ktore som neprijala...A aj som raz bola sama darcekom
teda raz som sa nechala nahovorit a vydrazili na dopbrocinne ucely veceru/ktoru hradil drazitel/ v mojej spolocnosti- a tiez som za tym nehladala nic-iba robit dobru spolocnost cloveku, ktory dal kopu penazi na dobrocinnost...Bola to prijemna zabava- a ze by sa za tym dali hladat vselijake naplne...Napln davame svojmu zivotu sami- o tom je ta kniha-lenze ta kniha je pozadu v tom, ze neprijma inspiracie/alebo akokolvek to nazves,vyssiu moc/ ale uci striktne stanovit ciel-dosiahnut. A to uz je nejaky obsah. Bez ohladu na to ze je to darcek a od koho, ak ho to oslovilo, vypoveda to o osobe toho, koho takyto sposob zivota oslovuje.A ak ho oslovuje len obal-bez poznania vnutra-tak to je tiez vypovedne.
Brona jediny clovek, ktoremu som davala knihy bol moj otec a to prave pre to, ze som nemusela rozmyslat aku knihu mu dam, musela to byt najnovsia krimi alebo detektivka, on ine necital. Nad inymi darcekmi rozmyslam, nad knihami nie. Pre mna je zas non sens odmietnut dar. To si nedovolim. A ak by niekto odmietol moj dar, tiez to o niecom vypoveda.
Isteze, Lydush.Ja som to tiez urobila len raz v zivote, ked sa jednalo o vec, o ktorej som bola presvedcena, ze je kradnuta...Ale to je ina historia, pubertalna....No este dnes ma tesi, ze pri tom vsetkom, co som sa navyvadzala som nedokazala prijat daco, co by podla mna dakomu inemu chyba.Keby som bola vedela komu, prijmem to a vratim.../
A tvoj dar by som nikdy neodmietla- lebo tak ako celym svojim clovekom pises odpovede tu na NM tak isto myslim aj zijes a tak isto tvoris aj dary..A co je krajsie ako dar plny zivota?
lydusha ako ti zavidim (ale v dobrom)ze dokazes takto rozmyslat ja to nedokazem.Ked chcem niekomu nieco darovat darcek vyberam aby bol obdarovanej osobe uzitocny a hlavne aby s neho mala radost.Preto si myslim ze aj ja ked od niekoho dostanem darcek ten clovek mi ho daroval s vedomim ze ma potesi a nie len preto ze je to nejaka povinnost dat darcek.A tiez si myslim ze kazdy darcek nieco vypoveda.Ja som mojmu muzovi ziadny darcek nekupila,lebo nemam chut mu nieco darovat a niecim mu robit radost.Podla toho ako sa on ku mne sprava mam tiez pocit ze som mu uplne lahostajna a preto ma darcek od neho velmi sokoval.Preto v tom hladam co chcel tym darcekom povedat.Ja prave taketo knizky citam.Preto viem ze mi ju nekupil len tak,ze mala pekny obal a tiez viem,ze on sam si tu knizku precital nez mi ju daroval.To ze si nasiel milenku,ze sme to vyriesili tak ze sa odstahoval s tym som sa ako tak vyrovnala.Snazim sa zit dalej podla moznosti.Keby to bolo tak ze ma milenku rozisli sme sa dobre,zivot ide dalej.Kazdy si ide svojou cestou.Len ono je to trochu zlozitejsie a ja by som potrebovala vysvetlenie od neho,viem ako to je ale neviem to od neho.On mi povedal ze co mi ma vysvetlovat ze vsak vsetko viem.Ano viem vsetko od deti,od inych ludi ale kym mi to nepovie on stale tomu neuverim.Preto cakam ze raz najde tie spravne slova.Preto hladam v kazdom jeho geste com mi tym chcel povedat.preto sa trapim lebo viem,ze aj on sa trapi,viem ze on to takto nechcel a je mi to vsetko strasne luto.Ale dobre uz sa budem snazit na to nemysliet a budem sa teraz tu tesit ved su vianoce,deti su stastne ze som tu a ja som stastna ze som s nimi tak je vsetko super.Prajem aj vam vsetkym krasne vianoce
Danka, ja davam ludom darceky podla svojho vedomia a svedomia ale nie knihy...knihy a parfemy by si mal kazdy kupovat sam Obycajne na mna knihy padaju same tak ako mi kamene skacu do ruk
Ale zas ked dostanem knihu od veci, tri prasiatka alebo slovenske povesti , neriesim preco to bolo, zaco a naco. Precitam si vsetko.
Vidis a keby mi bol daroval parfem asi by som nad tym bola rozmyslala este viacej,lebo posledne roky mi naozaj daval pod stromcek parfem poriadne drahy a az teraz viem ze mi ho nevyberal sam.Ja som od neho ziadny darcek necakala a mozno by bol naozaj lepsie urobil keby mi ziadny darcek nebol dal.Lebo ja sa snazim najst si svoj pokoj v dusi vysporiadat sa s tym v akej som situacii a on ma vzdy niecim prekvapi a to tym sposobom ze jeho gestom ma vzdy vrati naspat.Mne to pripada ako keby ma chcel trapit a vyzivat sa v tom ako mi ublizuje a pritom on tvrdi nieco uplne ine ako sa sprava.Zila som s nim 34 rokov myslela som ze ho poznam,ale teraz zistujem ze ho vobec nepoznam podla jeho spravania mi pripada ako uplne iny clovek.
Danka, taketo uvahy su dobre na dve veci...ber to ako dar a hotovo...ty si ublizujes sama tym ako myslis. Ja stale hovorim, ze cloveka nespozname...nie preto, lebo na to nemame..ale preto, lebo ludia sa menia...Ty si si o nom urobila predstavu a on ta sklamal... skus si to uzavriet. Ulavi sa tebe a odrazi sa to aj na okoli.
Jaj lydusha ako si mi to krasne napisala Aj deti mi hovoria ze aby som na vsetko co bolo zabudla a aby som konecne zacala zit svoj zivot.Ze to ako on zil je jeho problem a ked sa mu tak paci ako zije nech si tak zije.Asi maju pravdu ja neviem preco sa stale vraciam a stale vsetko rozoberam ved sama vidim ze mi to len ublizuje.Ved v podstate som spokojna s tym ako to je tak ani neviem co stale riesim.Mozno raz najdem svoj pokoj v dusi len to asi nejaky cas potrva.
Jasne ze to chce cas.
Normalne si skus predstavit realne, ze obracias list a ides pisat novu kapitolu.
Nie nadarmo sa vravi: urobil som ciaru za "starym" zivotom.
Cim viac sa v tom co bolo nimras, tym horsie....ale len PRE TEBA. Pretoze on si zije dalej a mozno sa aj on trapi, lenze to ty necitis, ty citis tu svoju bolest...to ako by si si stale skrabkala porezane...treba to poridne vydezinfikovat a vykaslat sa na to co bolo...tu a teraz...to je zaklad vsetkeho...ani to co bolo nevratis a ani to co bude nevies...to co je teraz je akoby naposledy...vyskusaj si to, pomaly sa to poda...
Ja by som na tvojom mieste napisala novy blog:
Nova Mamka Danka a jej zaciatok.
Lydusha
Mamka Danka veľmi rada si prečítam Tvoj nový blog, pusti sa do toho, držím palce
Vdaka lydusha az budem mat pocit,ze som urobila tu pomyselnu ciaru za svojim zivotom urcite napisem novy blog.Zatial ten pocit nemam ale snazim sa ver mi ze sa snazim.A ja si verim ze to dokazem
Jaaaaj danka, necakaj na pocit a rovno ju urob. Neodkladaj to. Uz si dlho v tom bahnicku, pod von, tu vonku je krajsie, aj slnko svieti- sice mrzne jak sproste, aj sneh mame...
Cim dlhsie to budes odkladat tym horsie...
Ja sa tiez pripajam k lyduske, je to super napad!
Mamka Danka, vieš ako sa hovorí : Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra ! Keď začneš, zistíš, že to vôbec nie je ťažké.
A mozno som moj novy blog uz aj zacala pisat.Jak som sem docestovala napisala som si moje zazitky s prveho dna priletu,boli mile,na letisku som sa spoznala s jednym chlapcom zo Sastina ktory sem priletel na dva tyzdne pomahat reholnym sestrickam.Bol velmi mily taky gimnazista,celou cestou sme sa mali o com rozpravat.Vola sa Misko a naozaj bolo s neho citit tolko lasky k ludom,verim tomu ze to nebola obycajna nahoda ze som sa s nim spoznala.Z letiska sme este isli spolu autobusom,dcera mu pomohla najst cestu k jeho miestu pobytu,pekne sme sa rozlucili.Dufam ze sa s nim este stretnem.
babka Betka krásne si to napísala,ja to tak vyjadriť neviem.Ale napísala si všetko vlastne za mňa.
