Desat rokov dozadu:Muz uspesny podnikatel starostlivy otec super manzel cerstvy patdesiatnik.Zena podnikatelka,matka,manzelka,posluhovacka domaca.Ved popri zamestnani treba aj doma uvarit,upratat starat sa o deti.Manzel ma toho vela ma velku firmu zaneprazneny pracou vo firme,tak domacnost musi riadit manzelka staci ze manzel nas zabezpecuje financne.Manzel znudeny starostami o rodinu,treba si aj oddychnut povyrazit s kamaratmi ved manzelka o tom ani nemusi vediet.A pritrafila sa aj mladsia slobodna bez starosti domacich.Doma vsetko v pohode,sem tam problemi s detmi ale vsak mamina vyriesi,ked jej to prerasta cez hlavu otec zasiahne a zas ide zivot dalej.Casom penazi stale menej,manzel zdravotne problemi sex nejako nefunguje ale vsak co taky je zivot hlavne,ze manzel je stale pozorny mily dobry otec a muz.Co nam chyba sme stastna rodinka tesime sa z nasich deti,uz mame aj jedno vnucatko a budu dalsie a my spolu zostarneme.Manzel onedlho oslavi setdesiatku. A stale praca,praca,praca.Raz treba vybavit to raz ono cesty za pracov,cesty do zahranicia vsak doma to stale funguje.A zrazu baaaac jeden telefonat:nemozem zohnat vasho manzela bla bla bla bla a vy ste ta blondynka bla bla bla a hrobove tich v telofone a tak to bola asi jeho dcera .....odpoved to teda nebola .......ticho v telefone a uz len piip piip piip.Manzel sa po troch tyzdnoch vrati unaveny s pracovnej cesty.Manzelke vrta v hlave ten cudny telefonat este par iformacii si pozistuje a ked tak pozera na manzela ani nie je tak unaveny a pekne opaleny ako keby z dovolenky.Boze vsetko je pravda desat rokov,desat rokov som bola slepa,hlucha,naivna,klamana,podvadzana.To je asi len zly sen urcite sa s neho zobudim,od manzela ziadne vysvetlenie,len previnily pohlad,ake take vysvetlenie detom lebo manzelke to nedokaze vysvetlit.Manzelka v soku ako si pomoct ako prezit take ponizenie a sklamanie to nemoze byt pravda ved manzel ma miluje aj deti nikdy by nas neopustil ved ani nechce.Ale da sa to dalej zit s clovekom ktoremu ste cely zivot verili,bol vasa jedina laska,nadej,opora.Tvarit sa ze sa nic nestalo a zit dalej ako?Mozno pomozu tabletky od psychiatricky,mozno odchod z domu na nejaky cas k detom do zahranicia,mozno cas nieco zahoji ,mozno to preboli ale ako,ako zit dalej?Preco som nebola dalej slepa,hlucha a naivna a zit v oblakoch?
dakujem dievcence uz mam kupenu letenku v ponedelok vecer by som mala byt doma.Dufam ze ma moj manzel privita s veeeelianskou kyticou 
al nemusíš, nemaj nejaké zvláštne " filmové " očakávania. inak je to pripravené v tvojej hlávke a inak to môže byť v skutočnosti.
dopredu sa na nič také nedá pripraviť a tak je vhodné riešiť len to, čo práve " prišlo "
bez hnevu, bez očakávaní a bez predsudkov. potom to pôjde všetko ľahko. 
Strašne držím palce,nech sa to skončí, už ako chce sám život.Či už s chlapom alebo bez... Ale Ty Danka, nezabudni že, aj tak je "Život krásny" , máš stále pre koho žiť,že je tu stále niekto, kto ťa potrebuje. Trebárs vnučka. Veľmi sa teším na teba.
Draha mamka Danka,
velmi na Vas myslim a zelam vela sily.
potesilo ma Vase rozhodnutie a odhodlanie postavit sa situacii.Budem Vam drzat palce a posielat energiu.
Dakujem dievcata,Zuzka asi budem potrebovat naozaj vela sily,lebo jak tu vidim tie pobalene kufre a myslienka na to ze idem domov,co to so mnou robi hruza.Na jednej strane sa tesim ze uvidim mojho syna,nevestu a hlavne Karolinku,ale na druhej strane mam strach s toho ako sa stretnem s manzelom a uz zase revem a neviem sa tomu ubranit.Tiez je mi luto tu za za detmi.Dohodla som sa s nimi ze na vianoce sem zase pridem na par dni tak uvidim co bude.
mamka Danka,
stastnu cestu domov!
Eva
tak drzim prsteky, nech vsetko dobre dopadne
Mamka Danka, aj ja vam drzim palce, aby ste boli v co najvacsej pohode,tak ako sa to da. To hlavne je, ze sa uvidite s tymi, ktori vas lubia. Ti su stale s vami, nie ste v tejto situacii sama. Vela stastia. 
vsetci cakame, ako to dopadlo. sme s vami
Tak som doma Ani neviem co napisat Andrejka ako to dopadlo?Na letisko prisiel pre mna syn s nevestou a vnuckou tak som sa potesila.Domov som prisla bavila sa so synom o firme co treba stihnut do konca mesiaca porobit v uctovnictve a tak.Muz sedel v obyvacke pri pocitaci,ked som tam vosla tak mi povedal "tak ahoj"ja som mu povedala ahoj.A to je vsetko,este cestou z letiska mi syn povedal ,ze tato mi navaril na privitanie zemiakovy salat a rezne,to je taka nasa tradicia ked pridu deti domov z anglicka.Co bude dalej neviem muz sa tvari akoby sa nic nestalo ako to zvladnem ja neviem.
Mamka Danka, držím palce a posielam silné .
Denisa
Draha mamka Danka,
som rada, ze ste sa ozvali. Velmi Vam drzim palce.
Neuvazujte, co bude dalej, sustredte sa na to, co je tu a teraz.Verte si, ze ked budete v hocijakej situacii, v danom momente sa rozhodnete spravne!Vasa intuicia Vam napovie. Zatial pozorujte situaciu a jeho spravanie, zo zaciatku sa nepustajte do velkych debat.Vsetko, co potrebujete vediet je k dispozicii a v spravnom case to pride samo.Pozorujte svoje citove pochody a stavy a vytycte si hranice alebo medzu, v ktorej sa citite pohodlne a nedovolte sama sebe ju prekrocit. Zaznamenajte si situacie, ktore Vam sposobuju diskonfort, a zamyslite sa nad novym pristupom , aby sa vam navratila pohoda.
Ďakujem Zuzanka ako píšeš,nedá sa vobec uvažovat,ako kedy sa mám správat alebo čo povedať lebo nepovedať je to len na tom samom momente ako zareagujem alebo čo poviem.Vieš ja nie som ten typ, že by som chcela robiť nejaké sceny alebo stavat sa do nejakej bojovej pozicii.Len je mi strašne ťažko mu odpovedať ked mi niečo povie,to sa musím hrozne ovládať aby som sa nerozplakala,lebo ja len ho vidím už by som revala a nie mu ešte na niečo odpovedať.Nateraz sa budem venovať len tomu čo je pre mňa doležité.Možno ako píšeš všetko ma svoj čas a tak radšej nebudem nad tým ani rozmyšlať lebo by som bola tam kde som bola ked som odchádzala.A ja sa musím pohnuť ďalej a ďalej žit a venovať sa svojím povinnostiam a zalubam.
ja by som mozno este chcela predist situacii, ked uplynie nejaka doba, co sa ty budes venovat sebe a liecit sa a rozmyslat, co dalej - zatial co on nadobudne pocit, ze sa to teda prepieklo a slniecko po burke.
aby ste sa proste nezrazili vo chvili, ked ty dospejes k rieseniu a jeho tym kompletne zaskocis a nanovo medzi vami dojde k rozkolu. tentoraz sa on bude citit ukrivdeny, ze co to zase vytahujes, ked si sa chovala, ze so vsetkym si uzrozumena. a namiesto riesenia budete riesit dalsi spor, ktory vas mozno definitivne rozdeli nahnevanych a vzajomne nepochopenych.
proste by si asi odomna vypocul (ci precital), ze s tym, co sa stalo nesuhlasim, nie je to pre mna prijatelne a zatial to nemienim akceptovat ako zabudnute, hoci mlcim. ze zatial to nechcem riesit nasilu nijakymi vysvetleniami, dohodami, rozchodmi ani uzmiereniami, lebo si chcem predovsetkym urobit jasno v tom, co teraz dalej od zivota chcem a ako sa s tym vyrovnam. ale ze k rieseniu toho vsetkeho, co urobil, este pristupim.
viem, mozno to nie je naj riesenie, lebo ho moze nechat v napati, ze raz TO pride a dostane platit uroky. a mozno prave preto urobi nejaku hlupost (rozvedie sa), aby sa tomu vyhol a ostal nadalej v tom svojom "pohodli". na druhej strane mi to pride ferove, ze vie na com so mnou je a usetrim si nedorozumenia (ktore bolia), co mozu vzist z mylneho dojmu, ze som to akceptovala tak ako to je a tym to haslo a niet co riesit.
Vieš magic pekne si to napísala,aj s tebou súhlasim,ale iné je niekomu radiť a sama byť v tej situacii.Aj dcéra mi povedala mami ked prideš domov nie,že mu budes variť,prať,upratovať.Keď to nechceš urobit pre seba urob to pre mňa.Ono sa to ľahko poradi ale tažšie realizuje.Teraz som prišla domov a vieš si asi predstaviť.V akom stave je byt keď tu mesiac nikto poriadne neupratal.A ta kopa prádla čo je v kupelni.O chladničke a kuchyni ani nehovorim.Jasne že od rana tu všetko upratujem a tiež operiem,veď to sa nedá ako,že toto spravim a toto nech si urobi on sám.Keď sa on so mnou o tom nechce baviť ja mu budem zbytočne niečo hovoriť aj tak mi neodpovie (vyskúšakla som).Nehovorím,že sa budem tváriť,že je všetko v poriadku,búrka prehrmela,ale čo mám stále do neho rýpať a nútiť ho aby mi niečo povedal,vysvetlil,veď on dobre vie čo od neho očakávam a až bude chcieť niečo mi povedať ,povie sám.A možno to naozaj nezvládnem a sama mu navrhnem aby odišiel ja neviem.Ja vlastne ani neviem ako sa on cíti a čo odomňa očakáva.Možno naozaj čaká,že ja budem ta zlá a vyhodím ho z domu a tým mu uľahčím situáciu.Myslela som že svojho muža poznám,ale ako sa ukázalo nepoznám a neviem čo on má v úmysle.A preto už radšej nič riešiť nebudem.Ja myslím, že už som sa spamätala s toho šoku a teraz je čas aby som ďalej žila a neriešila veci ktoré aj tak sama nevyriešim.To že aby odo mňa nečakal,že prídem domov a budem sa tváriť, že je všetko v poriadku som mu napísala ešte z anglicka a tiež som od neho chcela aspoň nejaké vysvetlenie ale jeho odpoveďou bola jedna sms ktorá ani nesúvysela s tým čo som mu ja napísala.Možno pre neho to malo súvystlosť ale pre mňa sú to dve odlišné veci to čo mi on napisal a o čo som ho žiadala ja.Jasné že si potrebujeme ujasniť nejaké veci ale kedy sa k tomu dostaneme neviem a preto som napísala ,že nateraz to riešiť nebudem,možno príde čas aby sme si to ujasnili.
Toto som este necitala a uz som vam pisala svoj nazor, ak on teda nechce komunikovat a caka, tak to je teda poriadny grobian, prepacte mi moju trufalost to napisat. Mna by to velmi zlostilo a urazilo, ze mi nema co povedat a vysvetlit. Ibaze, ak sa na to cele pozriem z ineho uhla pohladu, jeho postoj hovori jasnou recou. Vy si takeho chlapa nezasluzite, ste velmi citliva jemna, a najma velmi zranena zena, a preto cim skor dalej od neho, odputajte sa. Ja viem, ze mi to teraz ine nanicmamky zacnu vycitat a budu vam radit davat mu sance a podobne, ale ja si stojim za svojim, pretoze svojim postojom chcem uchranit predovsetkym vase zdravie, ja pisem vam a fandim vam, nie jemu, predstavujem si, ako by som asi radila mojej mamke v podobnej situacii, pretoze ja mam iba 33 rokov. Myslim si, ze bude lepsie sa radsej pripravit na to zle, ako sa nemilo prekvapit ocakavajuc happyend. Jeden vyrok mojho znameho: "Lepsi zly koniec, ako zlo bez konca". Ma to nieco do seba.
nie, nemyslela som tym, ze to mas s nim skusat zase diskutovat a ziadat vysvetlenie. z mojej by sa konal len suchy oznam. nieco v zmysle - akceptujem tvoj postoj, mlcim a riesim si to teda sama, kedze ty nemas zaujem, ale to neznamena, ze sa ti to prepieklo. alebo mozno aj hej, uvidim podla toho, ako to sama v sebe poriesim. ty teda uvidis uz len vysledok, kam som v rozhodnutiach dospela. jednoducho, aby vedel, ze raz nejake rozhodnutie z mojej strany pride. nech nie je prekvapeny. ziadne dalsie vysvetlovanie ci rozhovor okolo toho.
no a kym by som to nejak v sebe potichu riesila, alebo neriesila, dalej by som s nim zila (klasika - domacnost, praca, deti, vnucata, sviatky-piatky, atd., ale nijake natiskanie - asi to, co robis ty teraz, proste zijes, zvykas si, ze sa to stalo a premyslas, co s tym a so sebou).
ja by som to takto nejak urobila (a asi pisomne). ty samozrejme nemusis, ak to nie je tvoj styl. konaj podla seba a toho, co citis, ze ti pomaha alebo pokladas za spravne. viem si predstavit, ze je to hrozne narocna situacia. kam sa myslienky obratia, narazaju na kopec nevysvetlenych otazok a citia len bezmocnost... a vies, ze musis len vydrzat. moc tazke. aj tak obdivujem, ze napriek tomu to zvladas s vcelku slusnym pokojom.
Dobry den mamka Danka, suhlasim s magic, netreba to cele "premlcievat" a nastolit tak "novu rovnovahu" vo vztahu. Ten cas, kedy sa mate pozhovarat je tu, prvotne soky opadli a vy by ste si mali ujasnit, co sa deje, ako to cele vidi vas manzel. Zemiakovy salat a rezne su fajn, ale bez jeho komentara a zaujmu o vasu osobu mi to pripada tak, ze jemu sa toho vela menit nechce. Musite z neho "dostat" jeden normalny vecny rozhovor na temu ako vy dvaja dalej. Takto sa len obchadzate, co si mysli on, to nevedno, zatial co vy sa trapite a zialite. Ked ste sa uz rozhodli do toho ist, tak smelo do toho, nebojte sa nicoho, co by vam mohol povedat,ani zlej spravy, chcite pocut len jeho nazor, reakciu, a potom sa rozhodnete. Zelam vam vsetko dobre a myslim na vas .
Draha Mamka Danka,
Chcela by som Vas upozornit na jednu dost dolezitu vec.Je tazke posudzovat myslenie inych ludi a ich umysly.Neviem, ci na svete existuje clovek, ktory by neomylne dokazal desifrovat myslienky ineho cloveka. Ale ani spravanie cloveka nemusi byt jednoznacne, zavisi od mnohych faktorov, ako bude posudzovane. najma od povahy a osobnych skusenosti posudzujuceho, emocionalneho naboja, nalady,...a inych subjektivnych faktorov.
Takze aj spravanie Vasho manzela sa da vysvetlit
mnohymi sposobmi, od toho, ze Vas ignoruje az po to, ze sa moze snazit zachranit, to , co sa da..
Mate vela moznosti a vela variabilych..
Mne, ako cloveku nezainteresovanemu sa to zda nasledovne: Manzel je rad, ze ste sa vratili a nechce okolo toho robit rozruch,nevie ako to bude dalej a co chcete, tak vyckava..
Co hovori Vas vnutorny hlas?
...ale jedno je isté: Keby si sa, mamkaDanka, nevrátila, kopa nevypraného prádla by narástla a byt by bol ďalej neuprataný...No možno je to dobre: nepozval tú zvodkyňu či čo mu to je, upratať /alebo že by ona nechcela??/Držím palce - všetko zlé je na niečo dobré - "čo ťa nezabije, to ťa posilní". Mne už sa zdáš silnejšia...a bude to dobré, verím tomu.Úsmev /zažívame len to, čo je ľudské, aj keď veľmi nepríjemné niekedy/.
vďaka vinciffuk,ale ja sa vôbec necítim nejaká slnejšia,naopak cítim sa dosť bezradná lebo vôbec neviem ako sa mám k nemu správať.Ale asi bolo na čase sa vrátiť,lebo byt som ako tak zvládla upratať za jeden deň a ešte ma čaká záhrada,ale čo aspoň budem mať čo robiť.
Ahoj Danka. poobede som tu napísala jeden koment, bohužiaľ sa mi ho nepodarilo odoslať, blbol mi net. Ja som takéto nejaké správanie tvojho manžela očakávala, žeby som fakt odhadla tu jeho povahu. písala som, že neviem ako u vás funguje domácnosť,ale full servis by si mu zabezpečovať nemala, tak ako hovorila tvoja dcérka. Byť slušná ale odtiaľ potiaľ, dať jasne najavo, že nie je zabudnuté, odpustené, nech ťa naozaj neprekvapí o mesiac otázkou, veď čo ešte otravuješ, veď už je to za nami, tak ako to tu niekto hore písal. Sú ti cudzie, ´ženské ťahy, leste a intrigy´
ale ovečku zo seba tiež nedaj robiť.
wanaika,ty si to naozaj vystihla asi je to tak ako si pisala.Ale veď ono to ani nejde aby som sa spravala tak ako doteraz,aj keď som taká aká som nebude už nikdy so mňa taká poslušná žienka čo obskakuje manžela a splní mu to čo si on zaželá.Ale to nedokážem nejako sa postaviť pred neho a nadiktovať mu nejaký harmonogram nášho spolužitia.Ono sa to dá riešiť v tom ktorom momente,lebo sama neviem ako zareagujem na tú ktorú situaciu.Ono mu to asi už aj došlo ako som ho obskakovala,keď sa tu sám musel celý mesiac starať o seba.
Zuzanka čo ti mám na to odpovedať.Ano mám taký pocit,že on chce aby to len tak prešlo,že sa nechce so mnou rozvadzať ani odomňa odchadzať.Keby bol chcel tak to urobí už dávno.Tiež si myslím ,že už asi sám nevládal takto žiť,lebo ako zatlkal celé roky mohol aj ďalej,práve to že keď som na to prišla nijako sa nebránil,naopak práve to ako sa zachoval čo povedal deťom bol pre mňa šok.A ja si myslím,že je to pre neho úľava,že to viem.A teraz už zaleží len na mne či sa s tým vyrovnám lebo nie.Aj keď sa o tom so mnou nechce teraz baviť myslim si,že pride čas že mi niečo povie,vysvetlí.
Danielka ja viem že čo mi pišeš myslíš úprimne a že mi chceš poradiť len dobre,ale vieš ono to nie je tak jednoduché.ja som s ním prežila celý život a on bol dobrý manžel,aj keď to len hral.Ale ja som vždy mala v ňom oporu a istotu.Ja presne neviem aký vzťah má s ňou.Ale podľa toho čo viem až taká veľká láska tam asi nebude.A potom sú tu deti aj keď sú dospelé a nepáči sa im čo urobil,aj tak je ich otec a ja nechcem aby som ich postavila do nejakej pozície ,že buď ja lebo on.Lebo aj on ich má tak isto rád ako ja a vidím,že pred nimi sa za to čo urobil veľmi hambí.Ako ho poznám možno práve tým zemiakovým šalátom a rezňom mi chcel dať niečo najavo aj bez toho že by mi musel niečo povedať.
Mamka Danka, možno si na mňa spomínaš, možno nie. Pred časom som napísala aj ja taký krátky príspevok. Dosť dlho som tu nebola, alebo bola, ale nesledovala som, ako sa tvoja situácia vyvíja. Ale myslela som na teba často. A celý ten čas som sa snažila spracovať moju skúsenosť, ktorá má s tvojou veľmi blízko, ale našťastie? (
, nie, to nie, ale nehodí sa mi to ani naopak)... jednoducho, poznám ten pocit z inej strany. Môj otec toto urobil mojej mame! Okrem môjho priateľa, som sa do teraz o tom s nikým nerozprávala . Ani neviem, prečo to teraz sem píšem (a oči mám plné sĺz), len to ide nejako samo zo mňa von. Bol to človek, ktorý pre mňa veľmi veľa znamenal. Vo všetkom bol mojím vzorom... Zomrel pred dvoma rokmi, náhle, bez varovania, ani nie pol roka po tom, ako sa to prevalilo. Strašne mi chýbal, potrebovala som ho, bol mojou oporou, ale neviem prečo, po tvojom príspevku sa vo mne niečo zlomilo. Zrazu vnímam maminu cez tvoje pocity, ako sa musela ona vtedy cítiť, ako jej muselo byť hrozne, keď sa to dozvedela a na otca som nesmierne nahnevaná, že spôsobil také trápenie človeku, ktorého mám po ňom najradšej na svete. Som nahnevaná na jeho bezcitnosť, keď sa po tom tváril, akoby sa nič nestalo, na jeho slabosť!!!, veď on bol mojím vzorom v sile a odolávaní prekážok... Zrazu je pre mňa veľkým sklamaním . A asi je hrozné, že to takto píšem. Ale píšem len to, čo v hĺbke srdca cítim.
mamka Danka,bud silna,poviem ti to mozno tvrdo,odpusti,ved zivot je kratky,pises,ze bol dobry otec,ver on vas rodinu miluje,nepokaz to ty ,ze by si sa snim hadala,ja viem nebude to lahke,ale mysli aj na roky,deti vas oboch lubia ,dokaz im ,ze vasa rodina je v poriadku a budu vas navstevovat ako predtym v pohode,neda sa vsetko napisat co by som ti chcela povedat ,ale ja viem ,ze ty vies o com pisem,
drzim palce
Mamka Danka si silna osobnost a aj ked momentalne v neistote - pomysli v akej si bola na zaciatku tohto pribehu tvojho zivota-
BUD SAMA SEBOU ... nie ovcou ako ti Sona7 a jej podobne radia, dokonca slova, ktore mas manzelovi povedat...
... si silnejsia ako si myslis a nie si sama. Mas skvele deti, vnuca a aj NM a ZVLADNES TO, nech sa rozhodnes akokolvek...
... mimochodom dievcata, radite nepokazit - roky nezahodit a nie je to uz davno pokazene?a ktoraze z vas by nadalej robila sluzku chlapovi, ktory vas roky ponizil, postavil nakoniec radu dolezitych a este aj ignoroval VASU snahu o napravu?
P.s. iste nie som sama, ktorej tu rozum stoji z toho co radite.
každý človek je jedinečný, každý vzťah je jedinečný. Každá sme iná, každa by reagovala ináč. Niektoré by dokazali s tým svojim poriadne zatočiť, iné nie. Všetky sa snažíme Danke poradiť. Danka je inteligentná, citlivá bytosť vyberie si z toho, čo sme jej tu popísali, ale rozhodnúť sa musí sama. Už niekoľkokrát povedala, že sa rozvádzať nechce a jej manžel zrejme tiež nie. Držím im palce. Mira čítaj poriadne príspevky keď niečo píšeš, lebo si to pozlátala a neviem, čo si tým vlastne chcela povedať.
..Mira-Maria,kazdy mame svoj nazor,ja nemam proti tvojmu nic,tak prosim nevsimaj si moj...
Je ťažká rada druhému, každá sme iná ale v našich rokoch aj keď človek odpustí ale nezabudne, len sa neopúšťaj, hlavu hore máš svoje sebavedomie, Danulka drž sa
Mamka Danka ja len prajem veľa veľa síl...rozhodnutie je na Vás,i ked viem,že to bude ťažké....
Milá pani mamka Danka.Sledujem vaše debaty a prežívam spolu s vami váš osobný príbeh a zároveň sa mi pred očami premieta môj vlastný.Skoro do bodky sa zhoduje až na to,že po odhalení nevery,bola ako bonus do života aj jeho malá dcérka.My sme mali už dospelé deti,dcéra tesne pred svadbou,a syn mal už tiež svoju priateľku- teraz manželku.Ja som na rozdiel od vás nemala absolutne žiadne tušenie,že manžel žije "podvojne."Bola som v tom "zlom "čase šťastnou manželkou lebo mi nosil kvety,iste len preto,lebo nosil z kvetinárstva vždy dve.Ked pravda vyšla na svetlo božie,nastali zlé časy.To nechcem rozpisovať,sama viete čo prežívate.Ja som len túžila podeliť sa o moju skúsenosť,ktorá aj vám určite prinesie úľavu a nádej.V čase mojej bezradnosti,kedy som bojovala s pokušeniami,či sa uraziť a rozviesť,alebo nahodiť hrošiu kožu a bojovať o svoje predtým úžasné manželstvo,som dostala jednoduchú radu od priateľky.Rozhodni sa len pre jednu možnosť, ale potom sa už neobzeraj po druhej a ži plnohodnotne! S božou pomocou som sa rozhodla nedať si ukradnúť čo patrilo len nám dvom - manželstvo.Nebola som taká hrdinka ako to teraz vypadá ale musím sa zmieniť,žemanžel poprosil o odpustenie a ja som mu odpustila,lebo som mala možnosť zažiť jeho slabosť zbabelosť a hlavne videla som jeho túžbu vrátiť sa tam kde tie problémy ešte neboli.Bolo mi dopriate uvedomiť si, že som na jeho mieste mohla byť aj ja a čo ked by som sa odpustenia nedočkala. Je toho veľa čo mi vlastná skúsenosť diktuje,ale teraz,po nie krátkom čase, môžem s pokojným svedomím povedať,že nasmerovanie na križovatke bolo správne,a po "neúrodných rokoch" prišli roky pokojné a šťastné.Náš trojuholník sa skladá z tolerantných dospelých ľudí a jedného krásneho "bonusu"ktorý už ide do puberty.To je ale už o inom. Prosím aby ste aj vy s božou pomocou nabrali ten správny kurz a minulosť zhodili zo seba ako guľu z reťazou. Nie je vám treba.
Čo napísať stelinka,je to smutné,že sa dejú takéto veci.Ty si to zvládla.Možno aj ja nájdem správnu cestu ako ďalej žiť.Povedala som si,že už radšej nič riešiť nebudem,lebo sa len zbytočne trápim,keďže môj muž nemá snahu ani len sa so mnou porozprávať.Keď som sa chcela ja neodpovedal mi len nemo na mňa pozeral.Či nevie nájsť vhodné slová,alebo nemá záujem netuším a preto ani neviem čo on vlastne odomňa očakáva.Preto je to pre mňa tak ťažké možno keby mi niečo povedal vedela by som ako ďalej.
Draha mamka Danka,
som rada, ze sa Vam dari a napredujete.
Tak ma napadlo, pri citani Vasich poslednych prispevkov, ze riesite veci, ktore ani riesenia nemaju.. jeho ocakavania, jeho mlcanie,..
Muzi vacsinou neziadaju o odpustenie z dovodu, lebo citia vnutornu vinu a maju pocit, ze im nebude odpustene a stratia zenu ktoru miluju..
pozrela som si fotky, co mate v profile, vase prostredie,..posobite dojmom zomknutej a milujucej rodiny, vsetko je utulne a domacke.
Naozaj to chcete hodit za hlavu???
Mozno so mnou vela NM nebude suhlasit, ale v danej situacii, myslite, ze je vsetko nutne preberat? vyjasnit?ze nevie, ze vam ublizil a nedokaze sa ospravedlnit?
Neviem, na mna vas manzel posobi ako rodinne zalozeny typ. A mozno vela nenahovori, ale to privitacie jedlo hovorilo samo za seba..
Ale v prvom rade, odpustite si sama sebe, dovolte si zit a prevziat zodpovednost za samu seba a byt s muzom ktoreho milujete.
drzim palce a nehnevajte sa na mna.Z
Draha Zuzanka,ja som ti veľmi vďačná,že mi tak pomáhaš tvojimi príspevkami nehnevám sa na teba,naopak patrí ti moja vďaka.Vieš v podstate fakt ani neviem čo by som riešila.Ja mám svedomie čisté a srdce ubolené a preto sa už nechcem trápiť.Je to jeho problem a on sa musí vysporiadať zo svojím svedomím.V novembri máme 34výročie našej svaby,dúfam že ho oslávime spolu,aj keď asi oslavovať nie je to správne slovo.
Vraciam sa späť do minulosti,ktorá už nebolí a vybavujem si situácie ked naša komunikácia bola výhradne iba mojim monologom,ktorí rezal,pýtal sa,obviňoval,ale odozva sa obmedzila len na strohé vyjadrenie: "ved som nikoho nezabil".Nebola som vypočutá, nedostala som uspokojivé vysvetlenie.Tiež priateľka-dobrý anjel-mi poradila aby som všetko,čo chcem povedať,opýtať sa napísala na papier.Podarilo sa to,lebo som zo seba dostala všetko čo ma trápilo,bolelo,zneisťovalo.Manžel na to zareagoval a tak sme nejakú chvíľu komunikovali takto.To bol jeden z mnohých krokov,ktoré nás začali zbližovať.Môžete mi veriť,že tak ako vy aj váš partner má v sebe chaos,ktorý sám nedokáže usporiadať.Nenápadne s inteligenciou ženám vlastnou mu pomôžte nájsť pokoj,ktorý vás oboch povznesie nad skúšku,ktorou prechádzate.Proces uzdravovania nie je krátky,ale pomôže vám vyčistiť "zahnusený manželský stôl".Priateľka ešte pred mnohými rokmi podotkla.že vtedy mi bude fajn,ked sa dokážem nad prežitým zlom zasmiať.Po niekoľkých uzdravujúcich rokoch to už dokážem. Život a k tomu každý deň je nám darom,vážim si to.Prajem aj vám nového ducha slobody,ktorý vás naplní láskou aj k svojmu padlemu blízkemu.Pomôžte mu,vy ste silnejšia ako on,lebo vás si zlo nepodmanilo.Teším sa z vašich krokov.
a bodka. K tomuto už niet čo dodať... A ten list je výborný nápad. My keď sme mali doma istý čas problémy, písala som si s manž. meily. Nevedela by som mu bez plaču, s kľudom-sformulovať svoje pocity...a bola som prekvapená z tých jeho... Veľa sily želám.
Došla som z nemocnice na otočku domov teraz podvečer a hneď zajtra plachtím, ale nedalo mi nepozrieť sa, čo sa nové deje v tvojom živote, mamka Danka.
Asi by som sa dala na ten list. Také stručné otázky ako v autoškole, kde má nanajvýš možnosť odpovedať: áano/nie. Lebo rezne a šalát 10 rokov klamstva nezriešia... Je mi jasné, že to mal byť jeho náznak ospravedlnenia, ale príliš to prepískol, aby to takto urovnal.
Myslím na teba, nedaj sa mamka Danka. A možno sa nemáš prečo brániť plaču pred ním. Nech vidí, ako mizerne ti je. Toto ho možno rozhýbe tiež.
Keď dôjdem domov nafurt, dúfam, že tomuto šialenstvu už bude koniec.
Ako ho poznám Vierik,myslím že písať mu list by asi nemalo žiadny zmysel.Ja som mu napísala z anglicka niekoľko imailov a sms a on mi odpísal dvomi sms.Mám dojem,že list by si prinajlepšom prečítal a to by bolo všetko.To ako mi je mizerne on vidí určite aj keď pred ním neplačem.A čo by ho rozhýbalo netuším.Možno príde čas,že mi niečo povie,vysvetlí.Ale ja sa už tým trápiť nebudem,to by som sa asi zbláznila.Som rada že som sa vrátila domov,mám tu svoju prácu,záhradu,svoj dom,deti mám sa čomu venovať a on nech si robí čo chce však si robil čo chcel 10rokov.
Aj toto je jedna z foriem "hodenej rukavice".
Myslíš, že by sa neozval ani vtedy, ak by si po 1-2 týždňoch začala ignorovať jeho špinavé prádlo a potrebu varenia? Či by ďalej žil takto ignorantsky?
Je si vedomý, že ak niečo mal povedať, bolo to vtedy hneď po prepuknutí. A tým že otáľal, teraz nevie kudy - kam, ale len sa tak vezie. Fakt to strašne musí človeka sklamať, ak vidí, že sa ten druhý správa takto primitívne. Lebo je to primitívne. Dospelý človek. 10 rokov klamať vedel a teraz nevie vyvinúť ani najmenšiu snahu o nejaké riešenie... Zatĺka si klinec po klinci do rakvy vášho manželstva, už ho v tej truhle dusí hodne dlho, ale akosi nedisponuje s pudom sebazáchovy - nekričí o pomoc, len tam čuší a z nedostatku vzduchu už omdlieva...Lenže nemému decku ani vlastná mater nerozumie!
Bez komunikácie to zrejme nepôjde...napätie sa bude nabaľovať /asi/
Draha mamka Danka,
dufajme, ze situacia sa zacala pomaly stabilizovat a citite sa lepsie. Z toho, co ste napisala som nadobudla dojem, ze ste rada naspat v starom prostredi, vasom domove.Myslim, ze aj to Vam prospeje.To, co som Vam ja navrhovala ako riesenie bolo, ze budete postupovat krok za krokom az kym sa vam navrati psychicka pohoda (lebo to uz nie je o nom). Ked si budete ista sama sebou, potom mozete pristupit k rieseniu vaseho vztahu. Samozrejme, ze komunikacia bude nutna, ci cez listy alebo osobne. Najlepsie by bolo bez privalu emocii,ale na vyjasnenie buducnosti. Naberte to, ze jemu sa nechce komunikovat, to je docasne, budte jednoznacna v svojom postupe (ten vsak bude vyzadovat psychicku stabilitu).Skusajte komunikovat a aj ked bude zo zaciatku netykavy, neskor sa prida, ak zisti, ze bude vytvorene bezpecne ovzdusie (ktore nehrozi kolapsom manzelstva).Myslim, ze je viac ako zrejme, ze bude treba pristupit k negociaciam zmien vo vasom fungovani, ale na to bude nutny cas..
Drzim palce.
Veď mi nič iné ani nezostáva,len čakať až sa jemu uráči mi niečo vysvetliť.Je mi ťažko sa s ním rozprávať o bežných veciach.On by sa chcel normálne baviť ako by sa nič nestalo ale ja to nedokážem.A tak naša komunikácia je taká,že si povieme ahoj - ahoj.Keď príde s práce opýta sa či je niečo k jedlu ja mu poviem varila som a to je všetko.Keď sa ma niečo spýta odpoviem mu jedným slovom.Ako mám takto žiť však to sa nedá.To sa mám naozaj tváriť že je všetko v poriadku?Veď to je choré.Podľa toho čo viem pre neho sa nič nezmenilo iba to,že už o tom viem a podľa jeho správania je na mne ako sa s tým ja vyrovnám.
Mamka Danka,
nehovorim, ze sa treba tvarit, ze je vsetko ok, ked nie je.A ani s nim nemusite vobec komunikovat, ked sa vam neda, to nie je nutne.Dolezite, ze ste vo svojom prostredi a mate naokolo veci, co mate rada, postupne vam to doda energiu.Vy sa snazite prisposobit svoj zivot a spravanie tomu, co by on od Vas ocakaval..neviem, ale myslim si, ze prave toto je kamenom urazu. Snazte sa postavit najprv sama sebe a opytajte sa "Co ocakavam sama od seba?"
Casu na riesenie vasho vztahu mate dost..
samozrejme za predpokladu, ze najprv poriesite samu seba..
Stale neviem, ci ste si zacali uvedomovat, ze jedinym klucom k rieseniu ste vy sama. Myslim tym, vas pristup k samej sebe a rieseniu problemov. Dovolili ste bolesti, aby prebrala kontrolu nad vasou racionalitou.. a niekde citim, ze vase podvedomie odmieta prijat situaciu taka, ako je, ze si prajete, aby to bol nejaky zly sen a vy sa prebudite..odmietanie reality ako noveho normalu a hladanie moznosti zvladnutia situacie ma svoju cenu..
Jedine ked dosiahnete vnutornu stabilitu(ktora nema nic do cinenia s vasim manzelom a vztahom) budete schopna napredovat dalej a zit svoj zivot plnohodnotne aj v novych podmienkach, inak sa budete umarat v bolesti este dlhy cas..
Rozhodnutie je na Vas..
z.
Zuzka čítam vaše komentáre už dlhšie, nevravím, že Danke radíte zle, ale mohli by ste napríklad polopatisticky a zrozumiteľne Danke napísať, čo konkrétne by ste robili vy, na jej mieste? Teória je jedna vec, realita druhá. Ako by ste postupovali vy? Určite ste si vytvorili vlastný obraz o povahe dankinho manžela.
Mila Wanaika,
co by som robila na jej mieste ja..
neviem, ci by som dokazala napisat alebo predstavit si, co by som na jej mieste robila ja.
To sa musi mamka Danka rozhodnut sama, ako chce zit. Jedine, co jej mozem poradit je,ze zakladom riesenia situacie je jej pristup samej k sebe.Myslim, ze neexistuje specicky navod , ako sa vyrovnat s danou situaciou..alebo s hocijakou krizou..ale ak je clovek v spravnom psychickom nastaveni, dokaze sa rozhodnut pre to, co je pre neho najlepsie.
Zuzi v tom máš pravdu, čokoľvek tu Danke poradíme, akokoľvek to dopadne, ona je na prvom mieste, musí mať rada samu seba, musí sa dať psychicky dokopy, nadobudnúť sebavedomie a vztýčiť hlavu. Danka minule tu bol pekný príspevok desatoro asertivity, čítala si ho.
Dakujem Wanaika,
cielom vsetkych mojich prispevkov bolo ukazat p. Danke, ze najdolezitejsie je, aby vyuzila tuto krizu na posilnenie samej seba. Vztah sa neda poriesit pokial clovek pouziva vzite vzorce spravania a prezivania, ktore sa ukazali ako nefunkcne. Na to, aby sme dosiahli iny vysledok, musime zmenit nas pristup.Netreba osetrit len nasledky , ale v prvom rade pricinu. Bolest p. Danky je jej osobne rozhodnutie ako prezit situaciu, aj ked momentalne neproduktivne.Existuju aj ine varianty a p. Danka ma na vyber, co dalej.
Zuzanka asi máš pravdu,že ja si stále myslím že je to len nejaký zlý sen a ja sa s neho zobudím.Ja neviem ako mám ináč žiť ako som žila doteraz.Ja som bola zo svojím životom spokojná,mala som okolo seba deti a muža ktorého som ľúbila a myslela som si že aj on je so mnou šťastný a teraz vidím že to tak nie je,ako mám s ním žiť keď ani neviem či ma má rád alebo je so mnou len preto,že mu to takto vyhovuje alebo ma ľutuje že by som to bez neho nezvládla alebo čo.Ja viem že nikto mi na to návod nedá,ako ďalej,že už nikdy to nebude tak ako to bolo ale tiež neviem ako ďalej ja sa asi utrápim a nepomôžem si.
Keby Ti, mamakaDanka, povedal,že ťa má rád, verila by si?
A ešte jedna otázka: Máš pocit, že sa trápi tiež?
Vazena p. Danka,
chapem, ze bolest, ktoru citite je velka.. a taziva..
ale spytajte sa sama seba, "Chcem v bolesti zotrvavat naustale alebo chcem byt stastna?"
Vasa bolest Vam zatienuje vyhlad na vela moznosti a variantov buducnosti.Ak budete dlhodobo odmietat prijat novu realitu a cakat, ze sa prebudite zo sna, situacia sa bude este viac komplikovat a bolest sa bude iba zvacsovat..ja som tu cisto nestranny pozorovatel..a nechcem aby ste sa utrapili..krizy a problemy sa vyskytuju v kazdej rodine a vy ste boli stastna prezit podstatnu cast zivota v stasti a pohode a vychovat krasne deti a dozit sa vnucat.Co keby ste tuto situaciu zobrali ako komplikaciu a nie ako osudne bremeno, ktore vam neda dychat..
Fakty su fakty, nech nad tym rozmyslate z akehokolvek konca..a samozrejme ze mate pravo na smutok za stratenim toho, co ste si predstavovali ako idealny zivot..ale pomaly by mal nastat posun vpred, stagnacia v depresivnych naladach vam moze len uskodit..
Myslim, ze najprv by ste mali poriesit sami seba a potom jeho, on sa uz rozhodol, ze s vami chce byt.
Velmi Vam zelam, aby ste sa z nalady "neviem ako dalej" posunuli do "vidim vela moznosti a rieseni, moja buducnost je dobra"
Danka,
padá tu stále mnoho rád - ty sama musiš vedieť, ktoré z nich sú pre teba priajteľné a ktoré nie.
Nejdem pridávať ďalšie, nemyslím, si, že by to malo zmysel.
Len jedno vecné konštatovanie - tak trocha to už vieš, cítiš aj ty: ...."jemu to takto vyhovuje".... Presne o tom to je. On nebude nič riešiť, nič meniť, o ničom komunikovať, lebo on je so všetkým spokojný. Ty si tá, ktorá je nespokojná a preto (napíšem napriek všetkým varovaniam a výhradám, ktoré sa k týmto slovám viažu) on očakáva, že ty budeš niečo riešiť - minimálne navrhovať riešenia. Ak si myslíš, že sa od neho niečoho dočkáš - si na omyle.
neviem si pomoct, myslim si to uz dlho.
podla mna by ste mamka danka, mali urobit poriadnu hadku, bez obavy, ci budete spolu ale nie.ved nie je co stratit, ci je?
vas muz vas pozna ako dobru, milu osobku, ktora nevyvolava konflikty, aspon si to myslim a neboji sa, ze ho opustite. ako inac by sa odvazil mat milenku 10 rokov?
mamka danka pred zistenim nevery - dobra, nekonfliktna osobka.
mamka danka po zisteni nevery - dobra nekonfliktna osobka, iba sa hneva a nerozprava. ved to ju casom prejde.
mozno sa tu celkom mylim. ale...nemal sa ten predosly dobrucky cloviecik rozplynut do nicoty, aby namiesto neho nastupil mozno trochu tvrdsi, nie az taky milostivy a vsetkoodpustajuci novy clovek, ktory bude mat na prvom mieste seba a az potom vsetkych ostatnych?
niekedy aj vela dobra skodi...
Zuzana
Andrea 11, myslím si to isté.Danka, ako mu môžeš variť, prať po tom všetkom.
Ja by som to asi nedokázala.Ako sa píše vyššie-bola si nekonfliktná predtým a si aj teraz. Vyškávaš, čo bude ? Nie,postav si latku trošku vyššie,dobre,budem upratovať /lebo tam aj Ty žiješ/, ale uvarím si len sebe a kde sa naje on-nezáujem. Možno sa Ťa potom opýta aj trochu viac, nie len či je niečo jesť. Čo keď položí otázku prečo nie je navarené-tam už môžeš Ty začať prečo? Čítam tento tvoj osud od začiatku a nadobudla som dojem, že si jedna veľmi dobrá duša, najprv je rodina a potom až Ty. Súhlasím, ale len pokiaľ si ma v tej rodine vážia /nemyslím deti/.Okoreň mu to trochu, nech si nemyslí, že si nejaká puťka, s ktorou si môže robiť čo chce.
Ak som sa ŤA dotkla, prepáč mi to, ale mám sto chutí mu vynadať za Teba.
mamka Danka- pocuj ! vymen Ty toho svojho muza za mna na chvilu! Ja by som Ti pomohla na rozdiel od toho tvojho aj s domacnostou, aj s firmou, aj v zahrade- kavu by som Ti varila, vecer cajik by som pripravila, ty by si mi zas nieco na domov vytvorila, a tomu tvojmu Casanovi by som pripravila kazdy den taku "Siciliu", ze po mojom odchode by Ti kazdy den ruky-nohy bozkaval a dakoval osudu, ze ma taku zenu, aku ma .Garantujem aj prichod chlapa s kyticou ruzi od tej vdaky.....co ty nato?
ivet
ivet
Ach dievčence pekne mi píšete všetky a ja čítam a čítam a rozmýšlam a chcela by som aby sa niečo riešilo ale aby som sa pohla ďalej ale ja som asi naozaj také trdlo.Včera som mala taký revací deň,len som premýšlala a revala.Poobede som si na chvíľu ľahla,že si odpočiniem a miesto toho som revala a rozmýšlala,že asi idem a vypijem tie lieky na spanie čo mám od lekárky,ale to boli len také myšlienky,že však deti sú už dospelé,že však ma už ani nepotrebujú a ja im budem len na obtiaž.Ja viem že je to blbosť ale keď ja sa strašne bojím ako budem ďalej žiť.Večer som si písala c dcerkou a revala som pri PC ako strelená,len trápim ešte aj deti.Muž pri tom sedel tu na gauči a pozeral telku.A nepovedal ani slovo,ja to stále nedokážem pochopiť ako môže byť taký bezcitný.Dcerka mi písala aby som mu tú telku vypla a abz som sa s ním rozpravala.Potom mu ona zavolala telefonom a tiež mu povedala abz sa so mnou porozpraval,On jej povedal že však ja sa s ním nechcem rozprávať.Ale on sa chce rozprávať len o bežných veciach a to ja nedokážem,A tak sme tu potom sedeli na gauči,každý na druhom konci a boli ticho.On sa potom zobral a odišiel spať.Ja sa s nim aj bojím o niečom rozpravať,lebo asi mám strach s toho čo by mi povedalVšak ja už ani sama neviem čo chcem.
mamka Danka, ja som mala jednu kamosku- inac psychologicka z povolania- dnes ma 56 rokov a pred par rokmi riesila podobny problem ako Ty- prisla na neveru svojho muza, ktory sa tvaril rovnako, ako ten tvoj - proste nekomunikoval a este sa jej vysmieval, ze ved ona ako psycholog by mala vediet s problemom sa vysporiadat a jemu nech da pokoj....vraj na vsetko zabudnu a svet sa toci dalej....samozrejme, ze sa s tym vysporiadat len tak-ako si on predstavoval nedokazala a zvolila si teda na jeho radu svoju terapiu- jedneho krasneho dna, prisiel z vonku a ako tak stal pri nej, z celej sily ho kopla medzi nohy....bola to pre nu ta pomyslena hruba ciara za problemom a islo sa dalej.... on vedel, zaco to bolo a ona sa zbavila pocitu ukrivdenosti, ci ani neviem coho....
Nenapisala som to preto, aby sa tym dalsie inspirovali....ale im to pomohlo a su spolu dodnes....ale je to vsak lepsie, ako ublizit sebe....
ivet
Vazena p. Danka,
zelam Vam vela sily a energie.Z.
V žiadnom prípade si mamka Danka neubližuj,vzopri sa všetkému zlu a bojuj o seba,chodievah medzi ľudí, s ktorými sa cítiš dobre a príjemne a naber silu...nechaj všetky domáce starosti doma a choď medzi ĺudí...určite prídeš na to, kam máš ísť, aby si nabrala silu - keď sa postaráš o celú domácnosť,to mu bude akurát dobre - jemu, nie Tebe, nie si jeho slúžka - prepáč, keď Ťa tak zneuctil, čo má za to mať - obrobenú domácnosť a jedlo na podnose? Veď sa musí vedieť minimálne ospravedlniť a urobiť nápravu - keď chce...
Je veľa ľudí, ktorí na Teba čakajú, iste máš veľkú širšiu rodinu...
Mamaka Danka, je normalne, ze si poplacete a ste smutna, nech to trva isty cas, ale potom sa uz musite vzopriet kadejakym lutostiam a jednoznacne dat mu "zavyucenou". Vy musite minimalne citit, co na vasho muza zaberie, teda, co by mu vzalo podu pod nohami. Uvedomte si, ze jemu tato bigamia vyhovovala celych 10 rokov a mozno sa uz tohto stavu ani dobrovolne nedokaze vzdat. Je v tom vrasteny. Jemu je takto dobre, myslim, ze mu na vas nezalezi, myslim v monogamnom vztahu podla vadsich predstav. To viem na 100 pro, musel by ten vas muz byt strasne zaryty zalesak, taky typ chlapa, co lubi zenu, ale nikdy jej to nepovie a dokopy povie za cely zivot 10 slov. Toto je ale asi iny druh zarytosti a myslim, ze by ste mu mali dat pocitit, ze je pre vas podliak, ktory si vas nezasluzi. Skuste ho absolutne ignorovat, budte herecka, lebo je to tazke, zit vedla neho, ale nemate co stratit, tak to zahrajte. Zelam vam vela sily, aby ste to zvladli
Danka popíš nám trochu svoj denný program, rytmus, lebo mám pocit že si na najlepšej ceste upadnúť do depresie. Máš nejaké záujmy, myslím program mimo domu? Tráviš každý večer doma? Je u vás možnosť, tráviť večeri niekde mimo? Čo tak nejaké cvičenie, to uvoľňuje endorfíny. Aspoň raz dvakrát do týždňa si naplánuj večer mimo domu. Skús zmeniť zabehnuté stereotypy. Nemá cenu sedieť s nim na jednom gauči a trápiť sa. Skús kurz angličtiny na slovensku. Vôbec nejde o to, či sa naučíš po anglicky. Ja som čučala šesť rokov doma doblba, pri deťoch na materskej a môjmu mužovi sme nestáli ani za to, aby s nami v nedeľu išiel na prechádzku. potom som si povedala dosť a systematicky som na tom začala pracovať. Časom pribudli v cudzom meste priatelia, záujmy, koničky. Teraz neviem čo skôr.
tak dievčence a mám jasno.Konečne som si dokázala sadnúť a donútit ho aby sa vyjadril a dozvedela som sa to čo som tušila len som sa bála to od neho počuť,ale aspoň viem na čom som.On vraj od nej odísť nemôťe lebo sú v tom peniaze.a vraj záleží na mne čo ja chcem to on spraví,tak ako že on s ňou to bude ťahať ďalej a bude doma.Tak som mu povedala aby sa zobral a odišiel preč z domu.Ako by som mohla žiť s tým vedomím,že on žije s ňou a domou sa chodí vyspať a najesť však to sa nedá.A on to berie ako by to nebolo nnič mimoriadne.Tak dúfam že zajtra sa odsťahuje a čo bude ďalej neviem.
preboha..najhorsia moznaa verzia.. mamka Danka ako moze rodinu zahodit koli peniazom?..no vies co ,mozno ze teraz to sakra bolii ale takyyto chlap za to fakt nestojii aby si sa traapila..maas naas tu vsetky na NM,ked treba pomozeme,stacii si len povedat...vytiahneme ta z depky a pomozeme preklenuut toto najhorsie obdobie tvojho zivota...velmi silno ta objiimama a vedz ze nie si sama..sme stebou
mamka Danka, drz sa, posielam ti aspon takto
Ďakujem fantinka si strašne milá.Ono sa tu všetko písať nedá ale ja som to tušila a preto som sa tak toho bála.Čo budem robiť to neviem,volala som s dcerou tak ma utešovala že však mám ich že nejako to zvladneme.To ma ešte asi to najhoršie len čaká.Doteraz bol len ticho ale teraz mi asi pripravý peklo.Dúfam že to nejako zvládnem.
on ti chce pripravit peklo?a za co?za roky co si sa onho s laaskou staralaa??? mal by sa nad sebou zamysliet stiahnut chvost a sklopit usi,zbalit saky paky a vypadnuut od teba..a nie este robit peklo..sakra aj s chlapom nepodarenyym..
On mi to nepovedal,ale až sa bude chcieť rozvádzať a deliť sa o majetok lebo čo ja nemám o tom ani predstavu ako to bude.
mamka Danka majetok sa delii fifty fifty..a nemaa co vymyyslat...
No veď to fifty fifty a to sme plnovali že tu budú bývať deti,tak neviem aká špina bude s neho či nás odtiaľto a nevihodí až ho budeme musieť predať lebo čo tožvie kde ja skončím ada aj niekde pod mostom
deti nedovolia aby stebou vybabral..a nebudes pod mostom neboj..rodinka ta podrzii:)
Ach snaď nejako bude,ale už aspoň viem na čom som
mamka Danka,sedím tu,lebo nemôžem spať,kýcham soplím,dusím sa keď ležím,tak som si otvorila NM a začítala som sa do tvojho príbehu.
Máš tu poradcov a spriaznených duší viac ako dosť,niektoré ťa poznajú aj osobne,ja len z fotiek a riadkov na NM.Neviem ani čo ti napísať,dostala si riadnu facku od života,po toľkých rokoch manželstva...človek by očakával,že keď už deti odrastú,už nastane obdobie kľudu-ale nie,bác,treba nejaké vzrúšo do života!
Máš to teraz ťažké.Viem,že my ostatné,ktoré to len sledujeme z tvojich riadkov,nám sa dobre radí,to,alebo ono,ale odžiť si to musíš ty sama.Ja-ako sa poznám,by som si len vydýchla,keby sa odsťahoval odo mňa,mne by sa uľavilo,že prvý krok máme za sebou a snažila by som sa čím skôr to dotiahnuť do konca.Lenže,to môže potrvať aj roky...
Budeš teraz potrebovať veľa síl a energie,verím,že tvoja rodina ťa podporí a pomôžu ti aj deti.Snaž sa to chápať tak,že niečo staré skončilo a teraz niečo nové začína.Sprav hrubú čiaru za všetkým zlým a snaž sa to vidieť krajšími očami.A nauč sa byť trošilililinku sebecká,mysli viac na seba,dá sa to.Ja som to "hučala" do mojej maminky celé roky a už to vie aj ona a je óóveľa šťastnejšia a krajšia.
Škoda len,že to všetko nejde zo dňa na deň,keby som tak bola Harry Potter,alebo iná čarodejnica,zakliali by sme toho tvojho nepodareného manžela na nejakú škaredú žabu!
Ale takto,ti môžem jedine popriať veľa veľa energie do ďalších dní,
Ďakujem fidorka a prajem Tí skoré uzdravenie
Mamka Danka, tiež som tvoj život tuto trochu sledovala, si skvelá mama, manželka. Ja si nemyslím, že to je to najhoršie, čo sa ti stalo... sú oveľa horšie životné situácie, ľudia žijú na vozíčkoch a kadejako inak. Jeden nepodarený bigamista ti predsa nepokazí pekné roky, ktoré ťa ešte čakajú. Obávala si sa tohto jeho rozhodnutia-nerozhodnutia, ale zas-čo by si chcela? Žiť s ním takto ďalej? Veru by si to nemohla sa na seba do zrkadla pozerať. Takže ak on nemá rozum, maj ho ty. Pozbieraj v sebe zvyšky odvahy, sily, sebalásky, poskladaj, zlep a vykroč do iného života-bez pretvárky, čistejšieho. Čo z toho, že bol dobrý otec, starostlivý, keď sa pre rodinu nevie vzdať svojho koníčka-"kobylky"? Tak to malo byť-rozhodnutie nechlapsky hodil na teba, tak, ako hodil na teba svoju neveru. Neboj sa ho. Stále mám pocit, že sa ho bojíš,že budeš ťahať za kratší koniec... Neviem, či si niekde pracovala, či máš nejaký svoj príjem, alebo si bola na ňom závislá... Poznáš ho, či bude schopný chcieť s tebou vybabrať a pripraviť ťa o veľa, alebo sklopí uši-ale asi nesklopí, keď argumentoval peniazmi vo vzťahu s ňou-asi sú pre neho dôležité... Nečaká s ňou dieťa? Je s ňou v nejakom biznise spoločnom? Toto by som si zistila... nejak aby o tom nevedel-po svojej linke si zožeň právnika-už teraz, vopred, nech ti poradí kroky. Predpokladám, že prístup k spoločným účtom máš... vyber nejaké peniaze, zlato si skry-škrečkuj a vytvor si zásoby-budeš potrebovať peniaze na začiatok, lebo vyzerá, že nemáš ani šajn o jeho príjmoch a podnikaní a že sa o finančné záležitosti doteraz staral len on-aby si naozaj neskončila "pod mostom"... Tak nech ťa nepredbehne, lebo podaním žiadosti o rozvod sa začne všetko deliť na 1/2-ale len to, čo je... Som možno s...ňa, ale tuto už bohužiaľ, situácia nie je ružová, tak už len pragmaticky konať ...
plný súhlas , teraz to bude kruté, žiadné ohľady.
alebo jej porad,nech ho hned otravi a zahrabe,alebo jej chod osobne asistovat
no, ja som v šoku. Koľko v tom musí byť peňazí, aby človek dokázal opustiť ženu a štyri deti. Čo je toto za blbosť. Čo toto je za chlapa? On sa od tej ženskej nechá vydierať? Ak by sa s ňou rozišiel, tak čo? Urobí mu peklo? Zničí ho? To ho asi naozaj veľmi miluje, keď si ho takto poistila? Fakt čistá láska, ako hrom? Dani rýchlo od neho, ale nech ťa ani nenapadne sa niekam odsťahovať k deťom. Z domu sa ani nepohni. Uvidíme kam je schopný zájsť. Keď je taký geroj, nech bude aj grand.
Ja tomu, že sú v tom peniaze veľmi neverím, skôr mi to príde ako jeho úbohá výhorka myslím si, že s Tebou manipuluje, chce Ťa takto udržať v neistote a ešte to skúša, že takýmito trikmi si to udrží tak ako to vyhovuje jemu. Na tvojom mieste už mám právnika o ktorom by on nevedel, a podnikám kroky ako prvá, takéto týpky Ťa skutočne môžu pripraviť o veľa, viem o čom hovorím, mne sa to síce nestalo, ale mám sestrenicu, ktorá si týmto prešla. Skutočne po rozvode jej toho veľa neostalo /stále dúfala, že sa to zlepší/ a miesto toho aby si najala právnika a bojovala o svoje práva nechala sa od neho manipulovať striedavo darčekmi a výhražkami. Mamka Danka hlavu hore, teraz je to už všetko a má novú lásku 
. Podľa jej slov je to najlepšie čo sa jej mohlo stať, že sa rozviedli aj keď vtedy to bolo peklo. Teraz má partnera, ktorý jej vynáhradza všetko to zlé čo si prežila . Prajem to aj TEBE . Len miesto toho, aby si myslela na neho musíš začať myslieť na seba
aj to je jedná z možností, skúša, kam až si ochotná a schopná zájsť. Takú ťa isto nepoznal. Neverí, že by si bola schopná ho vyhodiť. DRžím palce
Ach dievčence nedá sa tu písať všetko čo viem.Je toho veľa a poriadne zamotané,že veľa veciam sama nerozum.Ale po rozhovore s ním som pochopila aký naozaj je.Veľa vecí mi nepovedal,nevysvetlil.A ja už ani nechcem od neho žiadne vysvetlovanie viem na čom som a podľa toho sa musím zariadiť.Ja sama som zamestnaná mám svoju firmu tak snaď to nejako zvládnem.A mám deti ktoré ma určite podržia.
Danka,
aj keď to bolí - ale toto je jedna pozitívna vec - vieš konečne ako to je a na čom si. To je začiatok, moment, od ktorého sa môžeš odraziť a hlavne vieš konečne ktorým smerom. Aj keď viem, že to nejde len tak, ja by som to brala ako pozitívny moment - už žiadne zahmlievanie, zatĺkanie - karty sú rozdané - treba hrať - a treba hrať vabank!
mamka Danka, držím Ti palce, len utekaj od neho čo najďalej, v živote ťa čaká určite ešte veľa pekného .
Budem na teba myslieť, Danka