Desat rokov dozadu:Muz uspesny podnikatel starostlivy otec super manzel cerstvy patdesiatnik.Zena podnikatelka,matka,manzelka,posluhovacka domaca.Ved popri zamestnani treba aj doma uvarit,upratat starat sa o deti.Manzel ma toho vela ma velku firmu zaneprazneny pracou vo firme,tak domacnost musi riadit manzelka staci ze manzel nas zabezpecuje financne.Manzel znudeny starostami o rodinu,treba si aj oddychnut povyrazit s kamaratmi ved manzelka o tom ani nemusi vediet.A pritrafila sa aj mladsia slobodna bez starosti domacich.Doma vsetko v pohode,sem tam problemi s detmi ale vsak mamina vyriesi,ked jej to prerasta cez hlavu otec zasiahne a zas ide zivot dalej.Casom penazi stale menej,manzel zdravotne problemi sex nejako nefunguje ale vsak co taky je zivot hlavne,ze manzel je stale pozorny mily dobry otec a muz.Co nam chyba sme stastna rodinka tesime sa z nasich deti,uz mame aj jedno vnucatko a budu dalsie a my spolu zostarneme.Manzel onedlho oslavi setdesiatku. A stale praca,praca,praca.Raz treba vybavit to raz ono cesty za pracov,cesty do zahranicia vsak doma to stale funguje.A zrazu baaaac jeden telefonat:nemozem zohnat vasho manzela bla bla bla bla a vy ste ta blondynka bla bla bla a hrobove tich v telofone a tak to bola asi jeho dcera .....odpoved to teda nebola .......ticho v telefone a uz len piip piip piip.Manzel sa po troch tyzdnoch vrati unaveny s pracovnej cesty.Manzelke vrta v hlave ten cudny telefonat este par iformacii si pozistuje a ked tak pozera na manzela ani nie je tak unaveny a pekne opaleny ako keby z dovolenky.Boze vsetko je pravda desat rokov,desat rokov som bola slepa,hlucha,naivna,klamana,podvadzana.To je asi len zly sen urcite sa s neho zobudim,od manzela ziadne vysvetlenie,len previnily pohlad,ake take vysvetlenie detom lebo manzelke to nedokaze vysvetlit.Manzelka v soku ako si pomoct ako prezit take ponizenie a sklamanie to nemoze byt pravda ved manzel ma miluje aj deti nikdy by nas neopustil ved ani nechce.Ale da sa to dalej zit s clovekom ktoremu ste cely zivot verili,bol vasa jedina laska,nadej,opora.Tvarit sa ze sa nic nestalo a zit dalej ako?Mozno pomozu tabletky od psychiatricky,mozno odchod z domu na nejaky cas k detom do zahranicia,mozno cas nieco zahoji ,mozno to preboli ale ako,ako zit dalej?Preco som nebola dalej slepa,hlucha a naivna a zit v oblakoch?
No ale aj ty zrovnavas neporovnatelne. Tvoju situaciu a dankinu. Inak keby zuzana aj zazila neveru, nie je nutne aby to pitvala na webe. Len tolko.
dobre lydush..nechcem sa haadat
..a otaazka smerovala k Zuzane ak chce odpovie a ked nie aj tak je dobre..
Ved ani ja sa nehadam len ti hovorim ze napriklad ja osobne by som na web s takymi vecami nesla ...ludia podcenuju vahu napisaneho a energie s tym suvisiace...papa, idem makat
Draha Fantika,
dufam , ze pochopis, ze neodpoviem. Nie je to kvoli tejto teme, len celkovo nehovorim o svojom sukromnom zivote. Ja som poskytla svoj nazor a nepresviedcam o jeho spravnosti.
ok Zuzana...
Vdaka Zuzka asi mas vo vsetkom pravdu,asi by to tak bolo najlepsie ako pises.Tiez by mozno bolo lepsie keby som sa vratila domov,ale ja viem ako som sa citila ked som bola doma,ja by som sa tam asi utrapila.Mozno za nejaky cas to prejde a nebudem sa tak trapit,budem mat nejake plany ako si zariadit zivot s nim ale teraz je to tazko.Ja nechcem prist domov a doma sa tvarit ze sa nic nedeje,teraz to nedokazem mozno za par mesiacov ja neviem.
Draha mamka Danka,
kedze presne neviem, aky je vztah medzi vami a manzelom a na akej urovni je vasa komunikacia, tak sa k tomu neviem vyjadrit.Aj keby ste sa vratili, neznamena to tvarit sa, ze sa nic nestalo, ale na druhej strane bez scen.
Neviem ako si vy predstavujete vyrovnany manzelsky vztah a komunikaciu. Ale nejako citim, ze Vas to zasiahlo tak bolestne preto, lebo ste na neho privelmi naviazana..a nechcem vas navadzat na nieco, co vam nevyhovuje..
Mamaka Danka,
len citam, nereagujem, ale hlboko s tebou citim.
Eva 
Milá Danka, mne sa zdá, že Karolove komentáre sú teraz na mieste....pohľad muža sa teraz zíde,lebo emócie sú silné a rozum to teraz môže zachrániť - zachrániť, čo sa dá...Veľmi vám držím palce, celej rodine.
Dakujem dievcence
, posielam do duše
bude to dlho bolieť, ale bude lepšie...
Mila Mamka Danka,
po dlhom case som si klikla nanicmamu a precitala vas clanok. Je mi velmi luto, co sa stalo. Posielam vam vela sily a trpezlivosti, no zaroven aj pevneho odhodlania, aby ste na svojho manzela co naskor zabudli. Nezasluzi si od vas uz ani jeden pohlad. Ste cestna a obetava zena a on je zbabely klamar. Ja nie som citovo zaangazovana, ale uplne vazne si myslim, ze toto hocktory chlap ani nedokaze. Poburuje ma aj jeho "cynicke" mlcanie a to, ze vobec nema potrebu vam nic vysvetlit!!!!!
Ja na vasom mieste sa vratim domov uz len za ucelom rozvodu, nenecham mu predsa este aj cely spolocny majetok, ked uz ma mojich 30 rokov.
Dajte tomu vsetkemu volny priebeh tj. nikto nevie, kedy sa vratite domov, ak tak, len po svoje veci. Byt vami, mat dospele deti, tak 10 rokov MINIMALNE mu neposlem ani len sms na Vianoce.
Zena nepotrebuje k svojmu zivotu muza, ktory jej znici sebavedomie a ponizi ju na uroven domaceho zvieratka. Zena ma byt po boku, lepsie povedane, dovoli, aby pri nej stal muz, ktory je toho miesta hoden. Toto "......" a nie ziaden "pubertiacky tato", ci ako sa ho to snazia zjemnit niektore nanicmamky si vasu laskavost stopro nezasluzi, ale co je este horsie, on ani o nu nestoji. Ved nereaguje. Tak naco sa trapit.
Na vasom mieste ho neriesim, ani s nim neplanujem ziadne vinko pri telke, ako to pise Karol. Je to zaplatene, pozametane, zacinam odznova. Nic nelutujem.(E.P)
Vy viete ako mate zit. Robte len to, co je vam prijemne a budte len v kruhu tych ludi, s ktorymi je vam dobre. Nemyslite na to, ci sa ON trapi, alebo ako mu je. Nech mu je, ako chce. Lepsie povedane, ako chcel, aby mu bolo. A vy sa snazte zit svoj zivot tak kludne, ako sa to len da. Vyrovnavajte si svoje " citove vykolajenie", nie je dovod zostat v nepohode. Na tahu je vas manzel, on porusil pravidla a to velmi hrubym sposobom.
Vela stastia vo vasom novom zivote. Je len vas.
Dakujem Danielka neviem co ti mam napisat,mas pravdu je to tak ako pises mam pocit ze mi ukradol desat rokov mojho zivota,tie mi uz nikto nevrati a uz nic nebude tak ako bolo musim si najst novu cestu zivotom snad to dokazem aj ked mi teraz ide puknut moje (brokenheart) nechcem dalej zit tak ako doteraz.
Mila mamka Danka,
ja viem, ze je to teraz velmi tazke, ze sa citite sama, oklamana a podvedena. A ze to velmi boli. A musi to tak boliet, lebo ak clovek do vztahu vklada tolko lasky a poriadny kus seba sameho, tak v momente "pravdy" citi velke sklamanie a lutost nad tym, ako si ten druhy nevazi jeho uprimnu snahu. Ale cas je najlepsi lekar. A je to pravda. Najdolezitejsie je neponarat sa este viacej do uvah, napr. preco sa to stalo, ci som to nebola aj ja,kde som spravila chybu, kto k tomu ako prispel a podobne, lebo, nech uz je to akokolvek, dvaja ludia si svoje vzniknute nezhody maju vydiskutovat a vyriesit.Jednoducho si povedat, co sa im nepaci a bud to rozchodia, prepacia si a idu dalej spolocne, alebo sa rozidu. Ziadne take poza bucky a podpasovky.
Prajem vam vsetko dobre a posielam vela dobrej pohody a chuti divat sa uz len dopredu vo vasom novom zivote.
Prepáč Daniela, ale tu niečo píšeš kde si protirečíš
http://www.nanicmama.sk/user/daniela
prekonala si tiež nejakú krízu a nepoložilo ťa to a ty teraz radíš úplný rozchod?
Erkočička (pardón!)...
Erkocka, ale je rozdiel sa s niekym rozchadzat a schadzat pre stale nezhody zo strany jeho a mojich rodicov vo veku 20 rokov, navyse za slodobna a rozdiel zistit, ze moj manzel a otec mojich deti uz 10 rokov, za mojim chrbtom, spava a zije s inou zenou. Dokonca ju povazuju ini ludia za jeho manzelku. Myslim, ze rozchody pocas mladosti ma za sebou kazdy z nas, kazdy z nas nieco podobne riesil, manzelska nevera je vsak o niecom uplne inom. Netreba sa chytat za slovicka, pointa je v tom, ze ja nemusim riesit inu zenu, takze ani nemusim odist. S mojim manzelom mi je dobre. Sme si preskakali svoje ako pubertiaci a vieme, ze inde zakotvit nechceme. Aj ked mame nedorozumenia, to ale vztah nenahlodava do takej miery. Dovera tu stale je. V ramci slobody nazorov si myslim, ze novy zivot mamky danky je pre nu tym lepsim riesenim. Ja by som urcite odisla, pretoze by som tomu cloveku uz nikdy nedokazala verit. Ved musis vidiet ten rozdiel. To nie je len tak. 
A este jedna velmi velmi dolezita vec. AJ MUZ BY MAL MAT ZAUJEM O OBNOVU VZTAHU. Manzel mamky Danky ho nema. Zostal s tou druhou tak ake ine riesenie navrhujes? Ma im robit opatrovatelku? Alebo ich ovievat? Ved aj ona ma svoju dostojnost, pocity a tuzby.
ahoj daniela. len nikto nezisťuje prečo je to take ake to je. to čo niekto považuje za nemožné je u druhého normalne, pretože sa mu to deje v rodine už cele generacie, len si to neuvedomuju. mamka danka nemôže nič stratiť ked to skusi. jej muž urobil čo urobil. ale na svadbe sa vraví v dobrom aj v zlom. ked si niekoho berieme preto že je to ON, tak je no prava laska. ak však je to pre niečo " pominuteľné " krása, auto, dom... proste vonkajšie znaky, a tieto sa môžu " pominúť " , tak to nemôže vydržať. potom nemusí manželka odpustiť svojmu manžeelovi športovcovi úraz s nasledkami na celý život. a pravda je aj to, že sa môžeme pomýliť či vo výbere partnera, alebo v čomkoľvek. a tak isto máme práva na dalšie šance naprávať čo sme sa pomýlili. len záleží na tom či si to vieme všimnúť čo je vhodné naprávať, alebo pôjdeme životom dalej tak ako do " teraz "
ta ne?
Jasne, ze hej!
. Nakoniec, ludske vztahy su tak komplikovane a "rozkosatene", ze radit, co robit, aby bolo dobre, je tazko. Lebo skoro vzdy, az na vynimky domaceho nasilia, je to tak, ze tie zle spomienky pominu a ostanu len tie pekne. A cloveku je potom velmi luto. Ako sa hovori, cas je najlepsi lekar. Ja som len chcela poradit Danke, aby sa teraz venovala viac sebe a neutapala sa v tom, co sa casom aj tak poriesi. Je uzasna zienka. Posielam/zelam Danke a vsetkym pekny den.
ribisska tak ma napadlo ked to tu citam co pises,este som to tu nespominala (nepovazovala som to za dolezite)Moj otec tak isto moju mamu podvadzal 7rokov kym na to prisla.Teraz mi to pripada uplne to iste 7rokov ju podvadzal ona aj nieco tusila ale tiez to skoncilo tak ze ona mu nasla dopisy od nej a tym mala 100% dokaz ze je to pravda.Boli sme traja surodenci a nasi rodicia boli super obaja.Ja som vtedy ked mama na to prisla mala asi 12rokov rodicia tak pred 50kou.Otec sa vtedy vyjadril ze on lubil obydve.Ale potom to skoncil s nou.Nasi sa nerozviedli ale postavili spolu dom kde sa prestahovali,lebo mama nemohla zit v tej dedine kde byvala aj ona.A spolu dozili.Otec zomrel ked mal sedesiat rokov na rakovinu.Ja zijem teraz v tom dome co oni postavili.A taraz mi to pripada ze moj zivot je presne taky isty ako zivot mojej mami.Ona sa tak isto trapila ako ja,vtedy som to vnimala s pohladu dietata a teraz mam moznost si to vyskusat sama ako sa citila.Len ja este neviem co bude dalej.
áno, na svadbe sa slubuje.. ze v dobrom aj v zlom... ale taktiez sa vravi ze... ta budem milovat a ctit po vsetky dni svojho zivota atd... a toto co pan manzel robi, resp. nerobi.. ma k ucte veeeeelmi daleko...
No. lenže ja mám dojem, že on nemá ani záujem o jeho ukončenie - to by to zrejme urobil už dávno. Z toho mi vyplýva, že tá obnova nie je tak celkom stratená - len je zrejme priveľmi pohodlný, alibistický, .... čo ja viem čo, aby to on inicioval a riadil
Toto sú ale všetko čisté špekulácie - čo je a aký je Dankin manžel, to vie iba ona sama - preto si myslím, že sú úplne zbytočné vyhlásenia na jeho adresu, že je sebec, že je nezodpovedný a pod. - žiadna z nás nevie, aký je - je dokonca možné, že to celkom presne nevie ani Danka sama.
mamka danka, je mi to ľúto, musí ťa to bolieť jak šlak.
ale máš skvelé deti, čo ťa podržali a aj podržia, sná´d to tvoju bolesť trochu otupí.
milá mama Danka,
už sa tu veľa popísalo čo by si mala,alebo nemala spraviť, ale ty sama vieš najlepšie čo je pre taba najlepšie. Nevedia to ani tvoje deti, ani kámošky vieš to len ty. Písala si, že starobu si predstavuješ prežiť z mužom svojej mladosti a to je tvôj manžel, nechceš zostať sama a túžiť pre niekho žiť a byť potrebná a milovaná preto si nedaj túto túžbu vziať. Ja osobne by som Ti radila odpustiť, odpustiť a začať odznova, ale na to musíte byť dvaja, bolo by veľmi dobré porozprávať sa z manželom a vyjasniť si čo vlastne chce,že ty už nechceš a už ani nevládzeš čakať, ináč ti poviem, že ma rozčuľuje to že ty si (ako keby/ utiekla a on si zostal v pohodlí domova a zostal tam s ŇOU, ona ho chlácholí, fúka mu rany a ty jej dávaš príležitosť a priestor aby bol s ňou, . Podľa mna by bolo vhodné porozprávať sa aj sňou, lebo aj jej sa to týka, ona celé tie roky bola tá s ktorou Ťa podvádzala a verím, že celé tie roky čakala na túto príležitosť a dočkala sa. Ona je isto rada, že si jej vyklidila pole a má ho konečne po rokoch len pre seba. To je môj názor, dúfma že som Ťa nezranila, lebo to nebol môj ciel, cítim s tebou a držím palce
Mile dievcence citam vase prispevky,vase rady a komentare za ktore som vam velmi vdacna.Vela s nich mi pomaha prekonat moju bolest,moje sklamanie.Vela mi otvorilo oci,aj ked som bola slepa a hlucha nejake to tusenie tam vzdy bolo,len som sa presviedcala samu seba ze to co si myslim nemoze byt pravda,aj ked som vela krat mala pochybnosti radsej som to nevnimala asi som pravdu ani vediet nechcela.Je to dlhych desat rokov a teraz si uvedomujem ako som tych desat rokov prezila.Praca,deti,domacnost.To bol moj zivot.Ani som si neuvedomila ze manzel sa vlastne chodil domov len vyspat a najest,brala som to ako samozrejmost ze on je stale zaneprazdneny pracou aj jeho cesty mimo domov mi vobec nepripadali nieco zvlastne.To ze sme prestali spolu chodit na dovolenky,ze nikdy nie je doma ked sa nieco oslavuje,ze uz spolu nechodime na nakupi alebo niekam do spolocnosti mi ani nejako nebolo podozrive,lebo on bol stale zaneprazdneny pracou a ked bol doma bol unaveny a potreboval odpocinok a ja som mu verila.Verila a lubila som ho stale rovnako,dokazala som sa zmierit s kopu vecami o ktore som bola ukratena ako zena,brala som to tak ze uz mame svoj vek ze starneme.Neviem aky vztah je teraz medzi mojim muzom a nou a ked tak nad tym uvazujem ani o to nestojim aby som to vedela.Ale viem ze aj on sa trapi a nie je mu to jedno ako budeme dalej zit.To co urobil,ako sa ku mne cele tie roky spraval ako ma klamal ako zil v podstate dva zivoty doma starostlivy manzel,otec a na druhej strane ani neviem ako by som to pomenovala.Mozno by mi pomohlo keby mi nieco povedal vysvetlil a mozno by som sa este viac trapila,ja neviem co by bolo lepsie.Teraz som tu u deti a neviem si predstavit ako budem dalej zit az sa vratim domov.Mozno by bolo lepsie keby som sa vratila a mozno je dobre ze som tu,ze mame cas obaja uvedomit si ci naozaj chceme dalej zit spolu.Ja to ze som odcestovala nevnimam ako utek z domu.Bola som vo velmi zlom psychickom stave a ist k detom mi pripadalo dobre riesenie na to aby som sa ukludnila a pochopila kopu veci ktore sa udiali.Viem ze domov sa vratit musim ale ako a kedy necham zatial tak ale zatial sa na to necitim.Mozno na to potrebujem nejaky cas.
mamka Danka posielam Ti vela krasnej sily a odvahy.
ahoj mamka Danka, tak čo ako si prežila výkend, ozval sa ti už manžel, alebo stále mlčí, tvoj príbeh ma veľmi zaujal, a bola by som rada, keby skončil šťastne ako v tých zamilovaných filmoch, daj vedieť ako sa máš a čo cítiš,
Dakujem lienocka za zaujem.Vikenk som prezila s dcerkou.Manzel sa neozval ani mne ani detom.A jako sa citim?Teraz som tu s detmi a je mi s nimi dobre.Domov ani nemam chut sa vratit lebo neviem ako dalej.A jaky bybol podla teba stastny koniec?
Mamka Danka, čítam tvoj príbeh od začiatku, zatiaľ som neprispela, ale dnes mi nedalo, odznelo tu už všeličo od jednoznačného rozchodu, až po zmierenie, viem si predstaviť v tvojom prípade obidve riešenia, ale to druhé sa mi vzdaľuje. Ja nerozumiem správaniu tvojho mažela, akokoľvek si predstavím, že sa trápi, či je zbabelý, ak mu ide o vašu ďalšiu budúcnosť, kde je, čo pre to robí? Svojím mlčaním ťa stráca viac a viac. Bol hrdina 10 rokov hrať sa na skrývačky, kde je jeho hrdinstvo teraz keď treba konať? Akokoľvek sa snažím nájsť pre jeho správanie štipku pochopenia, nejde mi to.
Každopádne dúfam, že sa čoskoro vymáčkne a ty sa budeš môcť odraziť so vztýčenou hlavou jedným alebo druhým smerom. Myslím, že pre teba je teraz najhoršia tá neistota, ja by som nevydržala a chcela si to s manželom vyjasniť a ísť ďalej, ale to som ja, rob ako to cítiš ty. Držím ti moc prsty, váž si sama seba.
Ved to je prave to,ze neviem ako dalej lebo moj muz to asi riesi tak (ako ho poznam)ze taraz som tu vsetko prejde a ja sa vratim domov a budem sa tvarit ze sa nic nestalo.Ale to sa neda a on to stale este asi nepochopil.Rozpravam sa s detmi o tom.Na jednej strane su radi ze ma tu maju na druhej vidia,ze sem nepatrim ze moje miesto je doma.Naozaj by mi pomohlo keby sa on nejako vyjadril aby som vedela ako dalej,takto len premyslam a domyslam si co asi on citi ci vlastne naozaj chce dalej zit so mnou alebo nie lebo jeho vyjadrenie je take,ze on sa rozvadzat nechce ale ako chce riesit situaciu dalej sa vlastne nevyjadril.
Mamka Danka, ved on sa nevyjadroval-tak priamo, otvorene, uz vééééélmi dlhu dobu.A vdaka tomu mu to "fungovalo".Takze necakaj, ze len tak vybehne zo zabehaneho stereotypu-to bude musiet prekrocit svoj tien, prevziat zodpovednost za svoje spravanie- a to by ho musel najprv definovat- sam pre seba aj pre teba- potom by sa s nim musel konfrontovat a prijat vedome, co robil potajomky a az potom si moze ujasnovat co dalej. Zrejme sa to od neho ocakavat neda- takze mas vela moznosti- jedna, co pises- vratit sa a tvarit ako ze nic- ale to nedokazes.
Dalsia- zacat s nim komunikaciu neohrozujucim sposobom- napr. cez mail- neobvinujuco ale jasne definujuc, co sa stalo, ako ta to zasiahlo a co od neho ocakavas-t.j. ja ti napisem svoju predstavu, ty tvoju- a budeme ich obrusovat, kym sa z toho nevykluje nejaky navrhovany sposob dalsej existencie s pisanymi pravidlami, ktore docasne nahradia stratenu doveru a urobia v tom jasno-poskytnu nejake barlicky, aby ste obaja uz pred stretnutim vedeli do coho idete, lebo bez ohladu na to vsetko, stretnutie vyplavi emocie- ale ak bude jasne, co bude, bude aspon nejaka istota/pravdaze vzdy je mozna zmena ak zazijem, ze taktoi to emocionalne nezvladam.../-to je dalsia moznost a je mnoho inych.Ak povies radikalne nie-ulAHCIS MU TO A POVIE ZE SI ROZHODLA-VLASTNE NEBUDE MUSIET PREBRAT ZIADNU ZODPOVEDNOST.aK SA BUDES TVARIT ZE NIC, JE TO TO ISTE. aK DOKAZES KOMUNIKOVAT A NEJAKO TO VYRIESIT, /pardon-caps/ pomozes jemu dozriet a sebe otvoris moznosti .Drzim palce, nech urobis cokolvek, je to silny pribeh.
PS:mam kamosku, ktora zazila nieco podobne/tri roky/ a ked sa to dozvedela, zbalila muzovi veci, odniesla k milenke a oznamila-dnesnym dnom si na tri roky menime ulohy-ty sa staras, ja chodim na dovolenky, minam peniaze, chodim do spolocnosti a uzivam si sex. Je to tvoja povinnost-v rámci nastolenia rovnováhy. Potom uvidíme.
Nesuhlasim s takým riesením, píšem to len že ludia reaguju rozne. A ona to dodrzala. Po tyzdni bol muz vyhodeny od milenky, ale ona ho domov nevzala. Iba si s nim bola ochotna to, co povedala. Bol pobúrený. Smiala sa tomu. Nepovolila.Vydrzal tri roky v pozicii milenca a teraz su manzelia, co si s radostou daruju vsetko na svete.Ale mohlo to dopadnut aj inak.
Zaujímavé riešenie, určite bez komunikácie to nepôjde, len aby bol ochotný komunikovať, minimálne písomne, lebo chlapi to radi nechávajú na to,že čas to vyrieši za nich a neriešia nič. A to určite vzťahu neprospieva.
Len keby som vedela co mam urobit,lebo ja naozaj neviem.Pokusila som sa o rozhovor s nim viac krat,bol neuspesny.Par krat som mu napisala sms jeho odpovede boli strucne ale dost jasne na to aby som pochopila urcite veci.On keby chcel viest so mnou nejaky rozhovor ked aj cez internet ma moznost.Zatial tak nespravil a ja ani nedufam ze spravi.Je to asi len na mne co urobim ako si zariadim dalsi zivot.On sa vyjadril svojim stylom dvomi vetami a dvomi sms a s toho mi ma byt vsetko jasne.
To je presne system-dajte mi vsetci pokoj. Je to bezohladny, sebecky styl maleho dietata, ktore vyviedlo hlupost a chce sa jej zbavit tak, ze sa tvari ako nic a hodi zodpovednost na druhych system-potrestajte ma a je to vybavene. Nie zistovat ako to napravit, nie snaha dat do poriadku, ale zbavit sa viny"odpykanim"prideleneho trestu.... to je ta cesta moct povedat- ved je po tvojom, ved ty si rozhodla... Nepoznam tvojho manzela, ale nejako ste komunikovat museli, ved inak by ste nefungovali. Tak pouzi tieto skusenosti a skus ho zatiahnut do komunikacie- ak mas na to silu. Ak nie, mozes sa naozaj"oslobodit" tym, ze sa rozhodnes a jemu len oznamis-pocuvaj, ja to vidim takto,-pridem domov, budeme dalej manzelia/alebo rozvedieme sa/, za takychto a tykychto podmienok- ides do toho, alebo mas inu predtavu?Ak ano, pomenuj ju presne..
Mozno by som sa obratila aj na dobru psychologicku poradnu, system-najprv s nou komunikujem ja/vybertiem si, lebo nie vsetky su ok/ a ked pridem ideme do toho obaja, ....To je jedna moznost, ako byt spolu a naucit sa problemy riesit.Psycholog tu hra rolu akehosi mediatora, ktoreho pouzivas ako barlicku v narusenej komunikacii, kym to nezvladnete sami. A kedze vas vztah zazil ozajstnu havariu, isty cas budes zrejme barlicky potrebovat- mozu to byt deti, tvoje tvorenie, psychologicka,NM alebo aj cokolvek zvolis.
Ja som od svojho prveho manzela odisla. Ale to je iny pribeh a teraz mam najlepsieho muza na svete. Ale nemala som deti a aj tak som sama seba vnutorne musela liecit dlho.Preto sa ma tvoje emocie zrejme tak dotykaju. Presla som vsetkymi fazami-od tej, ze som na vine, a cim vsetkym som mu ublizila a ake je to chuda a ako trpi cez tie kopla by som ho medzi...nech trpi az po pochopenie, ktore ti tu radsej nenapisem, lebo keby mi to bol dakto povedal v tom case, bolo by ma to zlomilo nadobro,
Ty si deti nemala,ja uz mam deti dospele sebestacne tak sme asi na tom rovnako.Bud sa rozvedieme alebo budeme zit dalej spolu to su dve moznosti,alebo este tretia ze budeme sice spolu zit v jednom dome ale len ako dvaja spolubyvajuci kde on sa bude tvarit ako ze nic sa nestalo zivot ide dalej a ja sa budem trapit pri kazdom pohlade na neho ale tvarit sa ze je vsetko v poriadku budem sa venovat praci,domacnosti ,konickom a po veceroch plakat do vankusa co to mam za zivot.Boze co si s toho mam vybrat?
Alebo este je jedna moznost,ze zostanem tu s detmi,najdem si pracu aby ma nemuseli zivit.Napriek tomu ze doma mam kde byvat mam tam pracu,tam je moj domov.
Danka, je skvele, ze uz vidis dajake moznosti.Postupne ti emocie prestanu branit vo vyhlade a uvidis ich stale viac.Potom sa ti bude rozhodovat lahsie.Zatial uz aspon vies, co nechces-vratit sa a tvarit sa akoze nic. Tak to je dobry zaciatok.Daj to vediet aj muzovi- ze toto nie.Dalej je otazka-co tvori tvoj domov- a ci je to tam, kde teraz nie si. Lebo mat domov je dolezite.Tak si ho treba zadefinovat a vytvorit.
Mamka Danka, ja pozorne sledujem Tvoje riadky a cítim s Tebou, posielam Ti aspoň tisíc a napíšem len toľko, že ak prídeš domov, necháš tomu všetkému trocha času, prejdú tie najsilnejšie emócie a potom sa určite rozhodneš, či v tom vzťahu ostaneš alebo nie aj podľa toho ako sa bude Tvoj manžel správať a ako pristúpi k tomu, či ten vzťah momentálne ukončí alebo nie. Podľa mňa, sama vycítiš, kedy je čas ísť domov. Myslím si, že veľa žien tu na naničmame Ti drží palce a píš stále čo momentálne prežívaš.
mamka danka posielam znova vela sil na vyriesenie pre teba nelahkej situacie..neda mi nevyjadrit sa k spravaniu tvojho muza ako hra ,,mrtveho brouka,,..ja na to poviem len tolko ze podla mna muz co sa nesnzi komunikovat a neriesi situaciu si ta nezasluzi...keby som ja bola v jeho situacii a vedela by som ze niekoho mozem stratit urcite by som nemlcala ,a nieco podnikla...preto si ja osobne myslim ze mu na tom az tak nezalezi ked nedokaze prekonat sameho seba...a vies niekde vyssie si pisala ze sa trapy...no ale 10 rokov sa netrapil, bolo mu dobre tak ako mu bolo...podla mna sa boji len o to ako to dopadne pre neho sameho
Mila papradina vdaka za podporu,stale neviemako dalej,vcera mi nedalo a napisala som mu mail dufajuc ze mi nieco napise,sice napisal jednu sms.Ktora vlastne ani nebola odpovedu na moj mail.Ale s ktorej som pochopila ze vobec nema cenu ziadat od neho nejake vysvetlenie.Spraval sa desa rokov sebecky a tak sa aj sprava.
MAMKA DANKA, PRESNE TO JE MOJ NAZOR, ZE JE OBYCAJNY SEBEC, KTORY SI TA VOBEC NEZASLUZI...NIESOM NAZORU ZE LUDOM BY SA NEMAL ODPUSTIT PRESLAP, ALE TO BY MUSELI BYT TAKE OKOLNOSTI ,ZE BY TO ZA TO STALO. ALE PODLA SPRAVANIA TVOJHO MUZA MAM POCIT ZE NEMAS O CO STAT, ON SI TO NEZASLUZI A TY SI ZASLUZIS NIECO LEPSIE..VIEM NIEJE TO LAHKE, MY SME MALI V RODINE PODOBNU SITUACIU, JA SOM MALA 14 ROKOV A ZNASALA SOM VELMI ZLE TO, AKO SA MAMINA TRAPY..VIEM AKO TI JE Z TOHTO POHLADU, ALE VIEM ZE TO ZVLADNES...DRZIM PRSTY
MAMKA DANKA, PRESNE TO JE MOJ NAZOR, ZE JE OBYCAJNY SEBEC, KTORY SI TA VOBEC NEZASLUZI...NIESOM NAZORU ZE LUDOM BY SA NEMAL ODPUSTIT PRESLAP, ALE TO BY MUSELI BYT TAKE OKOLNOSTI ,ZE BY TO ZA TO STALO. ALE PODLA SPRAVANIA TVOJHO MUZA MAM POCIT ZE NEMAS O CO STAT, ON SI TO NEZASLUZI A TY SI ZASLUZIS NIECO LEPSIE..VIEM NIEJE TO LAHKE, MY SME MALI V RODINE PODOBNU SITUACIU, JA SOM MALA 14 ROKOV A ZNASALA SOM VELMI ZLE TO, AKO SA MAMINA TRAPY..VIEM AKO TI JE Z TOHTO POHLADU, ALE VIEM ZE TO ZVLADNES...DRZIM PRSTY
Danka,
veľa rád tu už padlo - a sama si postupne pridávala najnovší "vývoj situácie" - ktorý teda prakticky nie je žiadny, lebo ako píšeš, si pochopila, že on nič riešiť nemieni.
V tejto situácii by som asi ja reagovala podobne - nič by som nerozoberala, nič by som neriešila, nič by som neplánovala - ani dokonca len to, či sa vrátiť domov, alebo ostať pri deťoch v zahraničí. Plávala by som v čase zo dňa na deň a čakala, kedy ku mne to riešenie samé pripláva - a ono pripláva, to uvidíš.
Iste, nie je to ľahké, lebo boľavé srdiečko sa (ak vôbec) veľmi dlho hojí, ale skús - len tak ráno vstať a prežiť deň - tak ako príde. Nehľadaj robotu - ak to je tak, že budeš mať zostať tam, robota si nájde seba. Neplánuj návrat - ak je to tak, že sa máš vrátiť - tak príde niečo, čo ťa samé pritiahne späť na SK.
Možno by niekto povedal, že je to zbabelé, alebo nezodpovedné - ale keď som ja nevedela kam z konopí, mne sa takýto prístup osvedčil. Dobré je to minimálne v tom, že nemáš stresy z toho, ako sa rozhodnúť - nech za teba rozhodne osud.
Držím palčeky, aby to netrvalo dlho
Adus,super názor ...
Dakujem adus,po vcerajsej sms od mojho manzela,som pochopila,ze naozaj ja nic nevyriesim,darmo sa tu stresujem,rozmyslam ako dalej.Naplanovat sa to neda.Ako pises najlepsie bude nechat vsetko tak a zit v pritomnosti.Uz som sa tolko napremyslala a vyplakala a stale sa nic zvlastneho nedeje.Nateraz to necham radsej tak a vobec sa nebudem nad tym trapit ako dalej,lebo aj tak nic nevymyslim.Mozno sa prihlasim na nejaky kurz anglinctiny aby som ziskala aspon nejaky zaklad na to aby som si lahsie nasla pracu.Je mi luto ze som tu aj s toho dovodu ze riadenie mojej firmy som nechala na syna a uctovnicku,ale dufam ze to zvladnu.Necham to na osud jako pises snad sa to nejako vyriesi a ja budem vediet ako dalej,a najdem dost odvahy na to aby som sa vratila domov.
adus,pekne si to napisala z tvojich riadkov mi zisli na um slova piesne K.Knechtovej ...raz mi niekto povedal nechaj veci plynut, vsetko co sa vecne zda prejde za par minut...
http://www.youtube.com/watch?v=L2_EQp6t1Ng
Ja osobne ked som v uzkych sa tymto casto riadim i ked moje starosti nestoja za rec oproti situacii v akej je mamka Danky.
jeho strach bol väčší, ako odvaha sa priznať k mimomanželskému sexu. zvlášť keď z neho vzniklo dieťa.
môže to byť z rôznych dôvodov.
možno naberal na to odvahu, ale trebars keď sa aj chcel priznať a práve ste mohli pozerať v televízii niečo, kde sa také čosi dialo a ty vo viere že ste v pohodke si zrazu mohla povedať vetu: asi by som ho vyhodila za to, alebo okmžite by som sa rozviedla... a ani si nemusela tušiť ako vas to odďalovalo od pravdy.
chcem sa ťa opytať, nemala si nikdy takeho tušaka? alebo si nemala nikdy take " klopkanie " na hlavu v štýle: teraz je z domu? toto mi nejak nehrá...
a ešte ... nemala si problemy so zrakom? alebo s ušami? akože zhoršenie zraku, alebo sluchu? keď si to zoberieš v tom 10 ročnom horizonte?
on nemal nejake srdcove problemy? dýchavičnosť alebo nejake časte za sebou sa opakujuce nadchy, alebo chrípky?
dikes za odpovede. papa, ribišška
Ano ribisska tusaka som samozrejme mala,este pred par rokmi aj nejake telefonaty aby som sa isla pozriet tam a tam ze tam stojava auto mojho muza,ale on mi to vzdy vyvratil a ja som nemala dovod mu neverit.Neskorsie ked som mala ake take podozrenie to obratil skor na srandu ze naco by jemu bola frajerka a ja som sa stale uistovala ze aj ked mam podozrenie nemoze to byt pravda ved on je stale v praci a doma je starostlivy.Mimomanzelske dieta nema,ale su tam ine veci pre ktore je stale s nou.Zrak sa mi samozrejme v priebehu poslednych 10 rokov zhorsil mam okuliare aj na blizko aj na dialku.On srdcove problemi ma uz roky bere lieky a ja debil mu ich chodim kazdy mesiac vziat k lekarovi lebo on je stale pracovne zaneprazneny.Zaujimalo by ma preco si mi dala taketo otazky,budem rada ked mi napises.
obidvaja ste nejednoznační. obidvaja neviete čo chcete. a to s vami točí. žijete ako v rozhádzaných izbách, ktoré neviete odkiaľ začať upratovať.
ty pozeráš na deti a na vonkajšie " akože " neviditeľné znaky. ale neuvedomuješ si že to je ešte horšie pre deti, pretože toto všetko oni cítia a podla toho im život plynie. deti môžu ísť do závislostí, pretože tvoja hlava rieši ine veci ako by mala a tak nie si so svojimi deťmi duchom. im chýbaš a môžu to zapĺňať alkoholom, drogami, sexom, cigaretami, striedaním partnerov, atď.
ak su už deti z domu-dospelé a majú už svoje deti a partnerov, môže sa stať že oni nebudu s nimi tak ako ty si neni s nimi, lebo neriešia svojich blízkych vo svojom okruhu, ale ich duša a mysel je s tebou a s tvojimi problémami. a tak zase to isté, ich deti môžu byť nepozorné v škole, partner môže začať piť, pretože aj im chýba čosi s čím rátali že budú mať, ale nemajú to a sami na vedomej urovni nevedia čo riešia a tak isto to plátajú: hádkmi... pretože aj negatívny záujem je záujem, alkoholom, striedanie partnerov, cigy, drogy atd.. a ako to potom vyzerá vo vedomom svete? ten je na drogách, ten je zlý... a v skutočnosti je ten na drogách obeť, pretože on len pláta dieru v nevedomí po tom, čo sa " na oko usporiadaní rodičia snažia klamaním tutlať svoje sragorky " ... nie je pravda to čo sa hovorí, ale to čo sa robí... a to duša cíti...
zrak sa nám zhoršuje, keď nechceme niečo vidieť, sluch ked nechceme niečo počuť...
a jemu srdcové problémy vyvstali z tohoto dvojitého vzťahu. on proste klame ľudí, ktorých má rád. jeho duša trpí a to sa ukazuje na tele. u teba očami a u neho srdcom. v rozprávkach sa nikdy nehovorilo o infarkte, ale že niekomu " srdce puklo " ... a to sa stáva ľuďom, ktorí do niečoho sami vlezú, potom z toho nevedia ako von len preto, lebo sa chcú tváriť že to nie oni sa sami tak rozhodli, ale že sa to akosi " stalo " a " pritrafilo "
nedokážu zobrať zodpovednosť za seba a za svoje činy do vlastných rúk. upratať sa to dá vtedy, ked sa rozhodne pre jedno. na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. teda dá, ale su s tym problemy. tebe povedať všetko, tej druhej tak isto. potom sa rozhodnuť s jednou skončiť a s druhou zostať. a toto je jeho problem. on nevie čo a ako. nevníma srdce, ale rozmyšla rozumom, kalkuluje... tam mam sex, tu ženu, dom a deti... tam mam hento, tu mam tamto. nechce sa vzdať jedneho na ukor druheho. neuvedomuje si že ubližuje komplet všetkým, ale hlavne sebe. a toto môže prameniť zase len z jeho výchovy. z toho čo mu jeho otec odovzdal. na konštelaciach u kurucara sa na to pozri, budeš to mať velmi vzacnu priležitosť upreatať to, lebo tam sa da prehovoriť do jeho duše, aj ked tam on osobne trebars nebude. cmuk, kačka
ahoj ribisska. skusala som ta kontaktovat, ale nemohla som najst emailovu adresu. obdivujem hlboke pochopenie .
rada by som sa ta nieco opytala, mozes ma kontaktovat prosim?
Vdaka ribisska,boze ako si mi otvorila oci,citam odkaz od teba niekolky krat a uvedomujem si aku pravdu si napisala.Ano v podstate som nechcele radsej nic vediet aj ked som tusila asi zo strachu,ze co ak je to pravda a ja to nedokazem riesit.A zrak sa mi naozaj rapidne zhorsil.Myslela som si ze je to tym ze vela vysivam po veceroch a tym si oci namaham a tiez vekom.Co pises o detoch tam tiez nachadzam vela suvislosti.Hlavne najmladsi syn u ktoreho teraz som je tym prikladom.Ostatne deti maju tiez kazde nejake problemi s toho co tu pises.Manzel sa dokonca dcerke vyjadril,ze on si to uvedomuje ze mi sme jeho rodina a ona pre neho neznamena nic ale sa nedokaze s toho vymotat a preto asi nic ani neriesi.Asi je cas aby som sa vratila domov a dala si svoj zivot do poriadku.Viem ze to bude tazke ale snad to nejako dokazem.Nechcem sa uz dalej trapit a lutovat sa.V zivote som uz riesila vela problemov tak to musim brat tak,ze aj toto je len jeden s nich ktory musim vyriesit.
dobre na to ideš
ľahku cestu ste doteraz na vlastnej koži vidíš že nikam nevedie
keď máš nohy veľkosti 39, nebudú ti sedieť topánky ani 41, ani 37... a ty si len musíš nájsť tie presné
dá sa to, treba byť jednoznačný... posadiť sa a spísať si čo mám na srdci. podať to tomu druhému a povedať mu: toto mam na srdci, toto chcerm vyriešiť.
ak nebude chcieť, povzbuď ho slovami: tebe sa to páči ísť takto životom? máš šancu dať to do poriadku. stoj si za tým čo si urobil. ked si bol hrdina vtedy ked som tam ja nebola, bud teraz hrdina a len nahlas povedz to, čo si ty sám robil. ideš do toho? máš tolko odvahy? lebo ja tiež neviem či tolko odvahy mám zniesť toľku bolesť, ale do teraz som ju mala a nevedela som prečo. ked to vyslovíš nahlas, aspoň to budem vedieť a ja si to zaslúžim vedieť prečo som cítila to čo som cítila. len toto nám pomôže ísť spoločne dalej spolu. len toto nám uprace moje oči a tebe srdce a hlavne naše deti. a ta ulava bude za to stáť.
ak by nechcel, nemal by odvahu, tak si priprav čo mu na to povieš. či sa teda chceš rozísť, pretože si nemôžeš budovať spoločnu starobu s niekym, kto nevie byť uprimny voči tebe a na koniec by ťa mohol opustiť v tej najnevhodnejšej dobe. ani toto neni jednoduche riešenie.
a tak sa pomaličky viete otočiť a vrátiť sa späť a ponachádzať všetky uzlíky a pomaličky ich rozuzliť... bez výčitiek, bez urážok. skúste nazývať veci pravými menami...
môžeš mu pomôcť: ano, urobil si to, lebo si si myslel že o tom neviem, ty si si zaťažil svedomie tým že si mňa podviedol, ale v skutočnosti si podviedol sám seba, pretože kto raz zaklame a neda to do poriadku, musí už potom stále klamať až sa pyramída klamstiev zruti. ale je jasne že raz sa zruti...
daj si na tie navrhy čas. dohodnite sa na nejaky spoločny večer a vyčlente si na to čas pre seba. aby vas nikto nerušil. aby vas nikto nevytrhal z kontextu. ak aj daš otazku, počkaj si na odpoveď. môžeš aj tri dni, aj týždeň. a kludne pri dalších komunikaciach opakuj: ešte si mi na toto neodpovedal... a ked aj bude odpovedať, chci aby sa ti pozeral do očí... ak klame, nedokáže to, to maš super znak... ked ty nepovolíš, všetko sa pomaličky roztopí. on naberie odvahu, všetko ti povie, ty potom musíš prekonať bolesť... bude s skrývať za veľkým hnevom... ale to všetko je uplne normálne. a len takto sa to dá upratať. a za dalších minimálne 30 rokov života to stojí za to... či s ním, alebo s ďalším novým... to uvidíš pri rozhovoroch čo ti srdiečko povie
držím palec
ribisska vdaka
skus to, zariaď sa podla toho a potom už nemusíš dakovať mne, ale sebe
Tebe dakujem za slova ktore si mi napisala a sebe podakujem az sa moja tuzba stane skutocnostou.Ty si mi dodala nieco nad cim mozem uvazovat ako zmenit moj zivot a pokusit sa napravit co sa pokazilo.
ribišška ty si úžasná
dieta? vidis, aj ja som si myslela, ze problem bude v tom, ze za tych desat rokov spoluzitia v takmer bigamii sa pred tou druhou s informaciami o svojom podnikani netajil a teraz ho ma hrsti, lebo vie veci, ktore by s jeho podnikanim poriadne otriasli, keby ich pouzila. a to je jeden z dovodov, preco to proste chce udrzat v stave, v akom to je a nic nemenit. okrem toho dovodu, ze mu to asi aj vyhovuje, lebo ma rad obe a nechce sa vzdat ani jednej.
Nie magic dieta v tom neni,uz som to pisala vyssie.On dokonca detom tvrdi ze ona uz nie je ani jeho milenka,je to vsetko na hlavu a to je prave to s cim sa neviem vyrovnat.Ale uz som si povedala ze necham vsetko tak a nic riesit nebudem lebo za chvilu by som asi zosalela a nema to ziadny zmysel.Dneska ma dcerka prihlasila na kurz anglictiny tak vo stvrtok nastupujem a potom sa uvidi ako dalej lebo on absolutne nema zaujem nieco riesit a ja sa utrapim
prave preto, ze si kedysi pisala, ze dieta nemaju, ale nieco ho pri nej drzi, tak ma napadli taketo "filozofickejsie" dovody. a este ze reakcie chlapa, co mal vzdy na vsetko riesenie a nepoznal slovicko "neda sa", mozu byt zarazajuce, ked sa dostane do situacie, ked sa fakt neda. len som ich nechcela pisat, lebo primarne si nepotrebovala filozofovat, preco od nej nemoze odist, ale vyplakat sa. ribisska ma trosku nakopla.
ten kurz moze byt super. stretnes tam kopec novych ludi. dufam, ze dostanete nejakeho entuziastickeho lektora alebo lektorku. taky, co vedia hodinu rozprudit, aj ked polovica jeho ziakov vie anglicky iba hello-yes-no-goodbye. sama som takeho zazila. bolo to skvele, ako sme sa o prekot hlasili na odpovede a hadavali sa nad ulohami v skupinkach - hodne vela sme si vtedy nevedomky navzajom ozrejmili a vysvetlili z gramatiky. v nasej triede bolo ticho len pri testoch. inak sme hucali ako ul. (jeeej, a aky bol sexyyyy... kde tie casy su).
drzim palce, aby ti slo a bavilo ta to.
Ahoj Danka, prečítala som si všetky príspevky a som z toho smutná. Je mi ľúto, že si v takej situácií, ale na všetko v živote je aj liek. Si rozumná žena a preto viem, že sa rozhodneš správne. Ja by som to nedokázala prepačiť,,ale ty si možno iná. Vieš úlet na jednú noc sa da pochopiť, ale desať rokov - no tam už je príliš veľa citov. Ja mam pocit, ako keby bol poľutovaný ako človek, ktorý iba nevie svoj život vyriešiť. No je to jeden egoista, ktorému nestojí za to žena, ktorá s nim toľko toho prežila, ani len za to, aby jej aspoň niečo vysvetlil a povedal ako sa k tomu stavia on. Ja by som mu kopla do zadku, ale ty urob to čo musiš. Aj ked si myslim, že toto len tak neprechodiš a vždy to tam niekde bude rezonovať. Budem rada ak sa mýlim.
Držím ti palce, ale hlavne posielam množstvo sily, ktorá ti pomôže nájsť rovnováhu. Hlavu hore, ešte nie je všetkým dňom koniec a život maš pred sebou.
trosku taky maly tusak od ribissky... si si naozaj na 100% percent ista, ze nema dieta?
Mila mamkaDanka,
je mi velmi luto co tu citam, prajem ti aby si mala vela sily a aby si zase nasla svoje stastie.
Radit sa vela neda v takejto situacii. To si musis dat do poriadku sama.
Otazka je ci ty by si naozaj dokazala zit alebo aj chcela zit dalej s takym chlapom ktory ta tolke roky podvadzal, ktory ta takto ponizil ,ktory ta ukratil o vela krasnych zazitkov v zivote lebo sa venoval druhej zene.
Takyto chlap si nezasluzi aby si ty este nieco pre neho v zivote urobila.
Ved si mlada zena , zivot mas este dlhy pred sebou.
Ako vies zijem uz dlhe roky v cudzine a stretla som sa z ludmi co mali taketo pripady.
Kamaratkin muz mal tiez frajerku a zene otvorene o frajerke rozpraval ako ju miluje. Vtedy ho pipka oblbla a myslela len ako ho vyuzit.
Kamaratka u mna spavala lebo to doma nemohla sama vydrzat ked bol on na weekendy u frajerky. Ked ho frajerka vykopla tak prisiel domov naspät.
Su spolu ale su len spolu uz nic neni ako predtym, kamaratku to este stale po rokoch trapi.
Moja svokra prisla do cudziny ked mala 67 rokov.
Deti boli utecene kratko predtym, nikto dokopy nic nemal ale prisla za detmi a naucila sa novu rec, nasla si pracu ,mala sama byt a bola stastna ako blcha, tesila sa zo zivota. Nasporila si peniazky a vela cestovala po svete aby vela videla a zazila .
Hovorila mi ze vidiet New York a zomriet.
Potom jej hovorim babka uz ste ho videli 3 x a este ste tu.Zomrela ked mala 93 rokov.
Danka aj ja tebe prajem dlhe roky zivota aby si si ho uzila v stasti, laske a pohode.
Mozno ze sa ti otvara nova cesta do zivota a mozno ze ti aj prichadza velke stastie kto vie?
Nenechaj si tu sancu utiect .
stefanka
mamkaDanka .. mozes sa na to pozriet aj tak, ze ...
10r ste tak zili, teraz sa zmenilo akurat to, ze o tom vies trochu viac. Bola si s tym doterajsim zivotom spokojna, ci keby cosi vediet, hned by si to riesila ... ? Ak nie, niet snad pomaly, co riesit, ak ano - chybal ti od manzela cas na teba, na vas a pod - teraz uz vies, ze to treba riesit hned.
odloz ohrdnute ego (spofanovane slovo ego nemam rada, no teraz niet lepsie) a hladaj tie dalsie cesty zivotom
Je to kruté ale čo Ťa nezabije, to Ťa posilní viem o čom hovorím, nezatváraj sa do svojej ulity všetko prebolí, maš to teraz ťažké ale deti Ti pomôžu zabudnúť a postupom času sama prídeš na to ako ďalej. Sme všetci s Tebou a držíme Ti palce
Ahóóó´j mamka Danka! Ty si ale raketa - že angličtina! Ja sa k tomu neviem odhodlať, ale budeš mi príkladom! Takým že: nikdy nie je neskoro!
Stefanka vyššie písala, ako jej svokra dostala na "staré kolená" šancu a chytila ju za pačesy. Vieš že aj ja osobne jednu poznám? Vybrala sa do Ameriky po 60-tke. Bez toho, aby vedela anglicky čo i len ceknúť. Naučila sa, robila spoločníčky starším unudeným dámam, spoznala sa s akousi "šľachtičnou ", tá ju naverbovala k sebe do Švajčiarska. Tam bola ďalšie roky a teraz je doma asi 2 roky. Aj to na naliehanie syna, že vraj čo ak tam umrie, ani na pohreb by jej nevedel prísť - kto by ho o tom informoval?! Teraz sa pustila do rekonštrukcie domu, v čomsi zamýšľa - alebo už začala? - podnikať... Prosto žena po 70-tke a nevie, čo skôr.
Aj u vás je tak pekne? U nás nádherne svieti slniečko. Ráno mi svokor prebehol po poli a vyoral jednu brázdu zemiakov, hrabkám sa, prekopávam, nasávam vôňu teplej hliny a vieš čo? MYSLÍM PRI TOM NA TEBA! Neuveríš! Chodíš mi po rozume, odkedy si tu napísala tento údes. Posielam ti trochu toho pokoja, čo teraz nasávam plnými dúškami na poli pri dome! Pekný deň a šťastlivý začiatok na kurze angliny!
Vdaka dievcata,ja si pripadam ze som uz stara baba a vy mi tu takto pisete vy ste super a mozno este zazijem aj pekne chvile az ma neklepne.Lebo vcera vecer mi bolo tak priserne zle ze som myslela ze dostanem nejaky infarkt lebo co.Asi najlepsie spravim ked ani nebudem uz nad tym rozmyslat len keby sa to dalo.No a ten kurz co to bude to som sama zvedava,ten ucitel hovoril ze je tam este jedna pani tak v mojom veku a tiez nevie po anglicky ani ceknut.Tak tam nebudem sama taka tupa
a ja osobne by som si ešte niekoho našla, priateľa s ktoým by som si mohla pokecať, som zvedavá či by sa to tvojmu mužíčkovi páčilo, že máš známosť či by to bral ako samozrejmosť , čí by mu stačilo tvoje vysvetlenie ,že sa nechceš rozviesť ,ale nič mu vysvetlovať nemieniš, . Muži vždy myslia len na seba a môžem ti povedať, že by sa ho to veľmi dotklo. Doteraz ťa mal len pre seba a tak chce aby to aj zostalo. On si môže robiť čo chce a ty sa staraj, per, žehli , var a ešte sa aj usmeivaj. Buť tebou by som si niekoho našla, porozmýšľaj isto sa nájde v tvojom okolí niekto kto celé roky pri tebe stál a ani o tom nevieš, teraz je čas aby si bola šťastná ty! Uvažuj o tom, nikto by ti nič nemohol vyčítať a už tobôž tvoj mužíček. /keby sa dozvedel , že máš známosť by mu ani tie jeho tabletky nepomohli/ to je len môj návrh ako by som to riešila ja, zatiaľ sa maj a netráp sa , som čítala, že aj zlomené srdce bolí a nie je to žiadna sranda, odborníci radili dať si aspirín na tlmenie bolesti, vážne, daj na seba pozor aby náhodou z neho nebol aj vdovec, to troška preháňam ale človek nikdy nevie, zatiaľ čauko pa pááááá
ty si zrejme ešte veľmi mladá, však že?
keď budeš mať o pár rôčkov viac, budeš trošku inak rozmýšľať
vzťahy fungujú na trošku inom princípe ako oko za oko zub za zub
nie som mladučká, dokonca som starišia ako ty, tiež mám tri deti a s manželom sme prežili krízu, nežili sme spolu rok a po roku sme sa dali dokopi, nebola v tom nevera, ale bolo tam niečo iné čo teraz nebudem rozoberať, počas toho roka sme spolu stále komunikovali a tá komunikácia nám pomohla, mama Danka má iný problém manžel s ňou nechce komunikovať a v tom je problém , ona potrebuje človeka ktorý ju vypočuje s ktorým sa môže porozprávať a vyliať si svoje zlomené srdce, deti jej veľmi pomohli, ale oni majú svoje životy a mama Danka sama povedala, že to nie je riešenie zostať stále s nimi. Toho priateľa som myslela v dobrom, dúfam že to mama Danka tak aj pochopila
danka potrebuje v prvom rade čas, dostatok času, aby bolesť prebolela, aby si utriedila myšlienky, ujasnila, čo v živote chce a čo nie, ako by chcela žiť, aby bola schopná bez väčších negatívnych emócií komunikovať s manželom /či o udobrení, či o rozchode/, to že ostane niekoľko mesiacov pri deťoch, jej len pomôže, deti sú tu pre ňu.
Ale radiť jej aby sa zachovala voči manželovi tak ako sa k nej zachoval on, je detinské, ješitné riešenie, ktoré k ničomu pozitívnemu nevedie, akurát celú situáciu ešte zhorší.
Ak si staršia ako ja, tak máš veľmi detinské egoistické vnímanie. Ja nemám patent na rozum, ale viem, že bolesť sa nelieči tým, že spôsobím tomu druhému tiež bolesť.
To čo radíš ty, nevedie k náprave, je to len pomsta, a tá nie vždy býva sladká, hlavne ak existuje iná možnosť,možnosť nápravy, prípadne rozumného rozchodu formou dohody.
Dankin manžel urobil, čo urobil, a to že ublížil Danke neuveriteľným spôsobom. Je na ňom a na Danke, či budú spolu komunikovať, či vôbec budú mať snahu nájsť nejaké riešenie. Ide ale o to, že čas potrebujú obaja, teda aj on. On je možno typ, ktorý potrebuje viac času, možno potrebuje nejakého nakopávača, tiež možno rozmýšľa ako Danka, čo sa to vlastne stalo, čo to preboha urobil, možno potrebuje nabrať odvahu, možno sa bojí dankinej reakcie a možno že je to naozaj hulvát, ktorý sa nepokúsi o vysvetlenie, a nápravu, záchranu.
Ale Danka ho pozná, vie ako zvykne reagovať v určitých situáciach.
a je tu ešte jedna možnosť, možno mu ešte nedošlo, čo sa vlastne naozaj stalo, možno si nechce /nevie?/ pripustiť, že treba niečo riešiť.
z vlastnej skúsenosti viem, že je lepšie vychladnúť, utriediť si myšlienky, pocity, až potom jednať. každý z nás potrebuje iný časový priestor, niekomu ho treba viac, niekomu menej.
to, že niekomu z pomsty ublížim, nie je riešenie.
tanka nemyslím si, že by mu to nedošlo, je to starý sebec, alibista a vypočítavec. Pozná Danku veľmi dobre a myslím, že kalkuluje s tým, že po mesiaci sklopí uši a vráti sa, lebo nedokáže žiť v cudzom svete, lebo jej bude chýbať domov, záhradka, práca. Ak je človek len trochu citlivý a empatický, tak sa dokáže vcítiť do pocitov toho druhého. On predsa musí vedieť, čo Danka prežíva, ako jej je. To mu nestojí po tých 30tich rokoch čo spolu vychovali 4deti a starala sa o neho, aby jej povedal prepáč, vráť sa, chýbaš mi? Čo je to za človeka? Odkedy Danka začala písať svoj príbeh, štve ma jej manžel čím ďalej tým viac, a už pre neho len ťažko nachádzam nejaké ospravedlnenie. Na druhej strane pomstou by som to neriešila. Ja som svoje problémy riešila tak, že som sa snažila nebyť sama so svojimi myšlienkami. Snažím sa udržiavať staré kontakty, kamarátstva a nadviazovať nové. Nenechať sa izolovať, len preto, že manžel si to nepraje.
boze wanaika aku ty mas pravdu,ako by si ho naozaj poznala,je to tak ako pises.A o pomstu ja naozaj nestojim,ja by som len chcela aby sa to nejako vyriesilo a mohla som dalej spokojne zit.Byt doma venovat sa mojej praci,zahradke a konickom.A ani si nedokazes predstavit ako by mi pomohlo to slovicko prepac mozno prave preto ze som ho od neho v zivote nepocula povedat.(brokenheart)
danka, ani ja od toho svojho.
lienocka 22,tanka
mamka Danka,ja sama neviem ako by som konala a nech sa už rozhodneš ako koľvek držím Ti palce
Dakujem maci,ved to ako sa rozhodnut sama neviem.Doma som nechala firmu na syna,ten mi pise aby som prisla domov lebo si tam nevie dat rady,na jednej strane by som strasne rada isla domov a nadruhej sa bojim co bude ked pridem.stale premyslam ako dalej ale na nic neviem prist co by bolo najlepsie.
Ahojte... No mne sa stalo nieco podobne teda presne povedana mojej mamine...viem ze to riesila rozvodom ale jednoduche to nebolo Neviem co by som ja robila v takej situacii...boze to muselo boliet-to musi boliet
Boze ja neviem preco ludia robia take hluposti a preco musia tak inym ublizovat
Ja neviem rada by som ti nejako pomohla ale....aspom ta pohladim po skle
vdaka sylvi
Obe riesenie budu velmi bolestive, nech sa uz Danka rozhodne akokolvek. Ale myslim si, ze svoju stratenu rovnovahu najde skor, ak zacne zit svoj zivot bez manzela a pokusi sa zabudnut, najs radost v novych priatelstvach, zalubach a tak. Vravim to len preto, lebo sa nezda, ze by jej manzel o obnovu vztahu stal. Chlap ak naozaj chce, urobi aj nemozne. Co ma znamenat, ze sa neozyva? Na kom mu zalezi? Na co sa to hra? Je tak citovo tupy, ze nevidi, ako tyra najma Danku a ich spolocne deti? Asi mu je dobre tak.
Danka sa teraz bude trapit a snazit o komunikaciu, az z toho osedivie. To je zenske myslenie, ze pomaly, postupne, seriozna dohoda a tak. V skutocnosti to u chlapa nebude fungovat. Zatilaco v nej to bude zive, ta bolest o dosiahnutie zmieru ju znici, pretoze danka je citliva a velmi rodinne zalozena osobka. Lepsie bude, ak sa prestane tymto celym zaoberat, ak povedzme aj navzdy prestane v sebe zivit ideal rodiny (mama, otec, deti, tak to musi byt) a skor, nech sa necha prekvapit spontannym vyvojom situacie. Jednoducho, nech sa neangazuje,lebo sa tym len zbytocne zatazuje a zivi v sebe nadeje. Co ak sa nenaplnia?
Ako pisem, obe alternativy budu boliet, ale jedna dovedie bolestou do sialenstva a ta druha do trpkeho zabudnutia, a ktovie, mozno k prijemnemu prekvapeniu. Plati ale jedno poznavacie znamenie: Iniciativa musi ist od muza. Musi aj on chciet a vediet, co chce.
Tak som sa rozhodla ze idem domov.Co ma tam caka,ako sa tam budem citit,ako to zvladnem, ci nieco vyriesim netusim,ale nech premyslam ako chcem nic nevymyslim.Mam dojem ze s toho najvacsieho soku som sa ako tak vdaka mojim detom a vam dievcence dostala a nema zmysel aby som tu dlhsie zostavala.Navratu domov sa nevyhnem a cim tu budem dlhsie tak budem viac premyslat ako,co a aj tak tu nic nevyriesim.Doma mam firmu kde je treba riadit jej chod, mam tam syna velmi zlatu nevestu a moju drahu vnucku za ktorymi je mi tu velmi smutno.Budem sa tesit s toho co mam.Neviem ako budem zit dalej ci s mojim muzom alebo bez neho to asi uvidim az sa vratim domov.Deti tu su s toho smutne ze odchadzam,ale chapu ma a tiez si myslia ze nateraz je lepsie ked sa vratim domov.Dneska idem este k najstarsej dcerke a cez vikend si kupim letenku,alebo skor listok na autobus (lebo tu mam tolko veci ze neviem ci by som to do jedneho 15kg.kufra napratala)a na buduci tyzden odcestujem.Mam z navratu domov hruzu ale snad to nejako prezijem.
Tak ti moja drahá, držím silno silno päste. Vykopni dvere na byte, vezmi prachovku, poupratuj v tom vašom manželstve a ak narazíš na tú starú haraburdu (rozumej manžela), porozmýšľaj zľava-sprava, či si ho kvôli nostalgickým spomienkam necháš alebo ide do koša, chichichi!
Len žartujem, ale myslím, že sa to všetko začne hýbať. Videla si, že takto to nešlo, ideš na to z iného konca a to sa mi páči. Štvalo by ma, nechať celú záležitosť takú "nijakú". Chcela by som mať relatívne jasno v tom, čo sa to vlastne s našimi životmi udialo...
A, dofrasa, tak sa mi páči, čo tu píše Ribišška...
Uži si posledné dni s deťúchmi a veľa sily želám!
Držím palce.
Hlavu hore, nádych, výdych a ide sa ďalej. Len do toho mamka Danka, my, ženy prekonáme všetko, neboj, všetky stojíme za Tebou a Ty to ustojíš.
Ja som doteraz bola iba pasívna, ale posledná správa, že ideš domov ma potešila. Ja by som to tiež riešila ako ribisska, ale je to na Tebe. Držím Ti palce a keď prídeš domov, daj prečítať tomu odkundesovi niektoré odpovede a možno sa zamyslí. Držím Ti palce a verím, že to dobre dopadne.
danka, držím palce. Ak s tým chceš trochu pohnúť, asi ti nič iné neostáva, len sa vrátiť. Ako som mohla z tvojich príspevkov vycítiť si milujúca matka a manželka, ktorej sú nejaké rafinované úskoky cudzie. Aj tak by som sa to pokúsila tvojmu puberťákovi trochu "osladiť". Predsa mu to nemôže len tak prejsť. Ťažko predpokladať ako sa to bude vyvíjať, ale myslím si, že stačí keď vojdeš do dverí a uvidíš jeho pohľad a všetko bude jasné. To slovíčko, odpusť, by ale zo seba už mohol konečne vymačknúť.
mamka Danka, krásny deň drž sa, snaž sa ukázať svoje sebavedomie a hlavu hore, keby si plakala možno by si tým robila niekomu radosť( poplač si keď budeš sama ) Danulka som s Tebouuuu
lydush nie je to podmienka..len vies teooria je peknaa vec,ale ked to v praxi zaciitis je to sakra uuplne inee...preto som bola zvedavaa ci styym maa osobnuu skuusenost..nic viac..