kľud 
...v živote každého človeka príde ten moment kedy začne používať svoj mozog a začne žiť svoj život...u mňa prišiel ten moment až keď som mala 33
Žiješ ako vieš a ja ti neporadím ako žiť a čo so svojim životom urobiť...na začiatok len - použi svoj mozog.mysli.uprac hlavu, nech v nej nájdeš odpoveď na otázku "čo vlastne chceš ty sama?" (nie čo chce muž, mama, suseda) Dôležité je len to, čo chceš ty.
:) dakujem že si si to vobec prečítala ;) ...veď myslím myslím, ale na nič som ešte neprišla,,, mozno mi to ukáze zmena prostredia a čas
Ked dalej nevies,zamysli sa cisto pragmaticky. Co z toho vztahu mas?
- opora 0
- sex 0
- peniaze 0
si vo vybornej pozicii, mas totiz vlastne byvanie (zdedeny a teda iba tvoj dom ak som dobre vyrozumela), rodinu, ktora sa o teba zaujima a zdrave dietatko. S tym sa da ohromne narabat, prakticky si slobodna a nezavisla. Co by som spravila napriklad ja:
- porozpravala sa uprimne s maminou. Ona je ti najblizsie a v pripade cohokolvek je ona ta, co ti najjednoduchsie moze poskytnut pomocnu ruku - varovanie atd. Bez nej a jej podpory sa to da, ale tazsie. Spytaj sa, ci s nou mozes ratat
- poziadala by som o vyzivne pocas trvania manzelstva a to nielen na dieta, ale aj na seba
- urcite chod na vysku, tam ani nerozmyslaj. Vzdelanie dava kriiidla 
PS: Jo, a prestan vinit z tehotenstva aj svatby vsetkych naokolo. Si svojpravna, ani pri sexe, ani pri prisahe ti nik noz na krku nedrzal 
napísala si to aj za mňa
Suhlasim sMargesimpson,presno tak by som ti radila ajja. Drzim palce. Si Mlada, svoj ivot mozes este zmenit.
Miluješ ho? neviem, čo ti dáva takýto vzťah, ale byť tebou, asi poviem manželovi, nech odíde.... ak si sa s ním skúšala pozhovárať, že takto to dalej nejde a on to ignoruje - tak to asi nemá zmysel.. máš maminu a babku, ktoré ti pomôžu :D
Vyhodiť manžela z domu a rozviesť sa je najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie.
Skúsiť najprv zlepšiť vzťah je náročné, dlhotrvajúce a nie je zaručený výsledok.
Rozumnejšie riešenie je to druhé.
"Rozumnejšie riešenie je to druhé."
To som si vzdy vravela aj ja geo, ale odstupom rokov to vidim tak 50 na 50. Castokrat zdrhaju ludia pri prvom zavane zo vztahu namiesto toho aby zabojovali - a to nie je dobre. Na druhej strane stoja ludia, ktori silou-mocou lepia uz davno nefunkcny vztah a ani to nie je dobre. Tak si vyber 
. Prave vztah je vec, na ktoru by som neaplikovala jednoznacne tvrdenia, co je rozumnejsie a co nie. Vzdy vedia len oni dvaja, nie?
Marge, z toho, čo mám ja odsledované, tak vo vzťahoch tvrdošijne a tvrdohlavo zvyčajne zostávajú ženy, ktoré majú tzv. zakázaných partnerov.
Bublina sa možno vydala za manipulátora (a v tom prípade je takmer isté, že roky bude rozprávať, ako je vo vzťahu nešťastná a chce ho ukončiť, ale skutek utek).
Rovnako pravdepodobné však je, že Bublina a jej manžel len "spadli" do jednej z komunikačných "hier", a nevedia sa z nej "svojpomocne" vymotať.
Nevieš ani ty, ani ja, a (takmer isto) ani Bublina, ktorá je to verzia.
Vedel by to psychológ, za predpokladu, že by Bublina s manželom absolvovali (aspoň) desať sedení v manželskej poradni (alebo aspoň Bublina).
Trvám na tom, že je rozumnejšie najprv (a dala som to hrubým písmom aj v mojom prvom komentári) skúsiť vzťah "reštartovať".
Ak to nepôjde, tak to nepôjde, potom je rozumné vzťah radšej ukončiť.
Je blbosť pre rôzne divné pseudodôvody (typu "čo by ľudia povedali", "moja mama/otec/Macko Uško to nedovolí", veľmi obľúbené "kvôli deťom" a tak podobne) zostávať v "neopraviteľnom" vzťahu.
Rovnako je blbosť utiecť bez (aspoň) pokusu o zmenu.
pozri geo, ja mam jeden taky vztah, ktory namiesto rozvodu furt len lepili a komunikovali (a mesiac bolo dobre a potom roky peklo) odzity. Teraz su uz prilis stari a unaveni na odlucenie, alebo na psychologa, uz sa len prepijaju do zabudnutia na zivot, ktory si posrali.
Nepoznam bublinu, ani naozaj pravdu ako to cele je. Ja len za seba mozem povedat, ze AK je to ako popisane, tak drahy prekrocil hranice, ktore trebars ja nie som schopna a ochotna akceptovat (ziarlivost, utoky na rodinu - to neznaaasam, to robi len primitiv a oddelena kasa). Som ochotna riesit nezaujem, restartovat sexualny zivot, pracovat na jeho vztahu k synovi a dokonca aj jeho podvadzanie. Ale tie tri spomenute veci nie. Tie si musi vyriesit sam. Ja mam rocne dietko o ktore sa staram (ano ja, kedze on podla popisaneho neprispieva ani osobne, ani financne) a nemam cas lepit jeho mindraky - lebo lakomstvo aj ziarlivost su vecou jeho povahy. Ked si usporiada priority, milerada mu budem napomocna a mozeme zacat pracovat na vztahu. Ale dovtedy chranim seba a dieta a jeho potreby - cize strechu nad hlavou, vyzivne na vyzitie a svoj zdravy rozum aj trebars za cenu manzelstva .
Vieš čo, rozpísala som kilometrový komentár, potom som si uvedomila, že mi je to vlastne sedem.
Ako si Bublina urobí, tak bude mať. Je to jej život, jej dieťa, jej manželstvo.
neda mi nez suhlasit a pridat sa
Ja tomuto rozumiem a chápem. Zbytočné s niekým pracovať, ak on nechce, nechápe, nezáleží mu na tom a pod.
Geo má pravdu, treba skúsiť, ak tam je láska, alebo niečo čo spája, tak treba skúsiť.
Ale nie za cenu seba.
Geo zrejme predpokladá, že všetci sú rovnako inteligentný, ale nie sú.
súhlasím. Ako úplne prve, by sa mal dať dokopy - žiarlivosť, manipulácia. Potom bod B - dávať do poriadku vzťah. Človek, ktorý kvôli žiarlivosti "premiestňuje" priateľku z firmy do firmy, v tejto fáze nie je pre rovnocenný vzťah zrelý...ako záklaďáčik obvykle nie je zrelý pre VŠ a tú ZŠ proste nejde preskočiť.
A ako má Bublina prerobiť manžela?
Neviem, ako si sa dokázala dostať k takému záveru Nikde nič také nepíšem, že by ho mal ktokoľvek prerábať. Tak ešte raz - kým sa nedá dokopy ON, pravdepodobne nebude schopný akéhoľvek normálneho vzťahu...ak teda vôbec o niečo také má záujem. Kým to neurobí, Bublina sa môže so svojou literatúrou a poradňami rozložiť na atómy a nič sa nezmení. Kto kedy mal z blízka do činenia s chorobným žiarlivcom, vie, ako deštruktívne sa dokážu chovať a ako hlboko môže byť uložený zdroj ich problému. Pomoc a poradňu potrebuje v prvom rade on. Toto totiž nie je prípad bežného vzťahu, kde sú komunikačné problémy. On sa javí ako patologický žiarlivec a manipulátor. Tým, že bude Bublina sama chodiť do poradne, sa jeho problém nevyrieši, akurát ona si s tým bude vedieť lepšie poradiť. Nechápem ale prečo by to robila, ak by z jeho strany nebol záujem riešiť svoj dosť vážny problém.
Prišla som na to podľa tvojho bodu A. Už vidím, ako Bublina rázne oznámi manželovi: "Kým sa nedáš dokopy, tak..." - a hlavne to dodrží.
Nevie sa postaviť sama za seba. Na to by jej boli knižky a sedenia.
Jej manžel sa javí všelijako, to neznamená, že to tak aj je. Ako som tu už napísala - vedel by to posúdiť odborník po sedeniach. My si tu môžeme myslieť, čo len chceme. Furt je to len hádanie. Ale platí, že ak ktokoľvek dovolí, aby s ním takto jednali, máloktorý partner dokáže odolať.
Kurnik šopa, točíme sa dokola, mám tu 5,5 kg suchohríbov, idem sa radšej venovať tomu.
No asi radšej tie suchohríby, lebo mám dojem, že vyvádzaš chabé závery...Bod A neobsahuje ani náznak nejakého návodu, ako má Bublina postupovať ďalej a nič nenaznačuje, že by mala jednať tak, ako ty predvídaš..priam vidíš. Príde mi celkom divné priklepnúť človeku vopred nejakú reakciu a navyše takú hlúpu. Zvlášť ak je to evidentne niekto, kto si nechá poradiť a premýšľa nad najlepším riešením. To čo som napísala je jednoduché konštatovanie - AK je to tak, ako bublina píše, chlapík má problém. Kým ho nevyrieši, nepohnú sa ďalej.
Áno, on robí len to, čo mu ona dovolí. To nič nemení na skutočnosti že špehovanie a kontrolovanie patrí do kategórie chorobných prejavov.
Ja_hodka
Reagujem na Geo.
Prave som si objednala knihu Games people play,tiez sa este ucim:).
Pises,ze autorka by mala najprv popracovat na ich vztahu. Hm... Moze to byt pre nu trosku zavadzajuca informacia,pokial zije s manipulatorom,co mi nevieme,ma neprestavahuci pocit,ze nerobi dost pre ich vztah. Len ju to vrhne do stavu,kedy sa bude snazit stale viac a viac az do uplneho zblaznenia.
Podla mna potrebuje popracovat na vztahu k samej sebe. Manipulator a manipulovany,clovek ktory neprispieva na domacnost a clovek ktory ma pocit ze je sam zodpovedny za chod domacnosti,kluc a zamok,dokonale spolu pasuju. Pokial by nebola taka,aka je,nepritiahla by k sebe takeho cloveka.
Ak by som bola autorka,poriadne by som sa pozrela,preco PRECO take veci tolerujem. Citujem 'Od zaciatku som sa musela ja podriadovat', Podvadzal ma/ nehovori o jednorazovej nevere/ a klamal', 'Prinutil ju zmenit robotu/ dokonca osobne jej urcil,kde ma pracovat', 'Neznasa moju rodinu' atd.
Jej manzel si pravdaze moze robit,co sa mu zachce.
Preco tolerujem take spravanie? Coho sa bojim? Aky mam uzitok z toho,ze ostavam v takom vztahu? Myslim tym skutocne plus - napriklad - kym ostavam v takom vztahu,citim sa bezpecne,nemusim celit svetu sama a aj ked vztah nefunguje,je to lepsie ako neistota ze ci to zvladnem sama atd.
Podla mna nepotrebuje riesit ich vztah. Potrebuje riesit vztah sama so sebou. Ci uz jej partner je jeden zo zakazanych partnerov alebo spadli do hier.
Bola by uplna hlupost odchadzat od manzela. Isto nie teraz.
Andrejka, pekne si to rozpísala, súhlasím, že "vina" nie je len v manželovi.
Napísala som, že k psychológovi by mala chodiť aspoň Bublina (ak jej manžel nebude chcieť) práve preto, aby sa naučila inak riešiť manipulácie. To sa v živote hodí vždy, či v manželstve zostane alebo nie.
Bublina si veľmi mladučká, to čo sa Ti zdá teraz strašné, zajtra Ti príde ako totálna blbosť, a to čo sa Ti zdá ako blbosť, zajtra Ti ti bude neznesiteľným.
Nespráva sa k Tebe pekne, to je pravda. Kto vie aký má na to dôvod. Nesprával sa tak vždy, len Ty si to nevidela? Ako sa Ty správaš k nemu?
Takí mladí ľudia, veď by ste mali byť zaláskovaný..... Iste máš toho veľa, dieťa, domácnosť, si mladučká, ale aj on má toho veľa, zodpovednosť, rodinu a ženu, ktorá od neho furt niečo chce. Veľa záleží ako sa ho to pýtaš? Otázka čo Ti na mne vadí, chce odpoveď: všetko. Musíš na tom pracovať. Vysvetli mu pekne, ako sa cítiš, vyskúšaj čo má rád, veď Ty sama vieš. Možno ani on nevie čo s tým. Asi naozaj by to chcelo psychológa, alebo geo prihoď nejakú literatúru na začiatok, myslím to teraz úprimne.
Asi tu chýba nejaké vzťahové vzdelanie.
Spomeň si bublinka ako si ho mala rada, ako si ho chcela........Spomeň si na pekné chvíle.
Literatúra na začiatok je Plzák. Všetky jeho knihy doradu, je jedno, ktorou sa začne. Rozoberá všetky základné vzťahové problémy, a hlavne dáva zrozumiteľné a funkčné rady, čo a ako s tým.
Čo ma naučilo moje 25-ročné manželstvo som rozpísala tu: http://nanicmama.sme.sk/node/23211
Veľmi pekne si to popísala.
Bublinka, mladučká si. Poštuduj. Literatúra nezaškodí. 
Bublina,ako si napísala že vraj to dieta ti "urobil naschvál".Ale vari ty si nevedela od začiatku aký je,prečo si sa ty nechránila /napr.tabletkami/ a takto si riskovala?Každý si je strojcom vlastného štastia,nezabúdaj.Inak prajem ti,aby si sa rozhodla správne,hlavne kvoli synčekovi.Drž sa...
Ďakujem žienky za názor. Som zmätena ako som aj bola, ale z časti ste mi potvrdili to, čo som si aj myslela a to je, že som z veľkej časti si sama na vine, že som také niečo dopustila/ustúpila. A berem aj to, že sú dvaja na vine ked vzťah neklape. Asi mi vážne treba prečítať nejakú literatúru lebo sa sama v sebe nevyznam. A budem sa snažiť kôli malému, ktorý potrebuje oboch rodičov. Vyrastala som bez otca a viem, aké je to ťažké, či už z pohľadu dieťaťa alebo matky... chcem aby sa moj syn mal výborne a aby mu nič nechybalo. S manželom sa o tom ešte porozprávam, dúfam, že to tento krát dopadne lepšie a nie len na deň dva ale aspon na cely život :) Musím sa ho naučiť znova tak moc lubiť a rešpektovať. Ahojte
Bublina, jeden rozhovor nevyrieši vzťahové problémy na celý život. Na (aspoň) dobrom vzťahu sa maká 365 dní v každom roku (a v každom štvrtom 366).
Ale vieš, čo chceš - to je hlavné 
Držím palce
Takéhoto človeka fakt nepotrebuješ,je Ti skôr na príťaž ako opora,hrozí že priepasť sa bude časom len zväčšovať,isto máš aj Ty nejaké chyby,ako každý ,ale Tvoj muž je v Tvojom živote asi skôr brzda.Sama musíš zvážiť,či tento Tvoj samoľúby "pán tvorstva"je schopný nejakej zmeny a tolerancie.Skús mu aj Ty stanoviť nejaké hranice pokiaľ si ochotná jeho vrtochy znášať.Si určite jedinečná bytosť,máš svoje práva , potreby a túžby.Hlavne sa nenechaj vydierať a ponižovať.Nestojí zato stále sa niekomu prispôsobovať a podvolovať.Ja som to robila dlhé roky a stratila som samú seba!Prišla som na to dosť neskoro ale predsa.Môj muž ma pochopil až keď si uvedomil,že ma stratil.Dali sme to ešte dokopy,ale len preto že bol ochotný ma akceptovať.Zváž,či ten Tvoj to dokáže.Si ešte mladá,konaj skôr ako ja.Dieťa si zaslúži aspoň šťastnú matku,ak nemôže mať šťastných rodičov.
Takéhoto človeka fakt nepotrebuješ,je Ti skôr na príťaž ako opora...
Ako vieš?
Ak toto veľké decko ľúbi,potom ho potrebuje.Tak si potom musí nejaký ten rok počkať kým m o ž n o "vyrastie" a ona nejaký ten rok nevnímať samú seba ,kým sa jej láska ešte vybúri..... 
Možno.
A možno je to celé úplne inak, ako sa ty domnievaš.
Áno a z týchto domnienok a názorov si len ona musí vybrať,my vidíme problém len z jej strany a ja sa domnievam,že tento chlap je hotová katastrofa 
Bublina si už vybrala.
Podľa mňa je jej manžel perfektná "vzorka" bežného muža, akí sú vychovávaní a formovaní v našej spoločnosti.
To však furt neznamená, že je to nemenné.
Potvrdzujem,neznamená že je to nemenné,ten môj bol podobný prípad a zmenil sa až po 20 rokoch,je na každej či je ochotná čakať a riskovať či sa to stane alebo nie.Druhá vec je ,že ja som to už ani nečakala a už som o to ani nestála,lebo som prestala dúfať a keď deti vyrástli začala konečne žiť aj pre seba,robiť veci podľa seba nie len podľa neho,žiť síce vedľa neho,ale bez neho a to ho zlomilo.Takže čakať,či nečakať???To je otázka!
Saly, tvoja skúsenosť nie je univerzálne platná. Je omnoho viac možností, ako len čakať alebo nečakať.
Áno,treba riešiť a konať,nielen čakať.Ale ženy sú hlavne na začiatku manželstva zamestnané domácnosťou,deťmi odhodlané urobiť pre rodinu čo sa dá,lebo preto sa vydali,aby sa o to všetko delili s mužom a nie aby sa hneď pre nezhody rozchádzali.Ja som sa vždy snažila dohodnúť po dobrom a bola som na radikálne riešenia zbabelá.Veľa záleží aj na tom druhom,s niektorými ľuďmi nie je možná žiadna dohoda ani kompromis,odmietajú odbornú pomoc.S niektorými to inak nejde a možno pomôže na čas odlúčenie alebo sa troška odtrhnúť z reťaze /v rámci slušnosti/a pomôže takáto "šoková terapia" po ktorej zistí,že "aha moja partnerka má tiež nejaké túžby a potreby,je obľúbená medzi kamarátkami ale aj kamarátmi a tamten po nej stále pozerá a ja som si ňou bol taký istý,myslel som že som jediný na svete,že o ňu nik nezakopne...."netvrdím že to platí pre každého.Ak chlapovi na žene už vôbec nezáleží tak aj toto je márne, ale je to jedna z možností ako to zistiť alebo ho prebrať zo svojej samoľúbosti.Jasné že univerzálny recept neexistuje,ale hľadať riešenia treba ale také,ktoré neohrozia rodinu na zdraví a živote.To je napríklad v prípade života s alkoholikom ťažké.
No nič, zmazala som druhý kilometrový komentár. Koniec-koncov, už som to tu všetko nie raz rozpisovala... (Napr. jeden môj hodne dlhý pokec o manželstve je tu.)
To je všetko krásne,pekne sa to číta,stále sa učíme,musíme ďakovať za každú skúsenosť,lebo rastieme, to je pravda ,ale ťažko sa podľa toho bude riadiť žena,ktorá žije so surovým despotom, závislým alkoholikom, či tyranom,ktorý jej vypáli facku len čo otvorí ústa.Stále má dúfať že sa zmení,lebo si ho vybrala?Veľakrát si žena myslí,že si berie super muža,lebo sa tak chová a po svadbe sa z neho časom stane zviera.Takého ho určite nechcela.Alebo je správne že sa nechá otĺkať aj 10 rokov len aby mu dala šancu na zmenu?Taký človek väčšinou odmieta akúkoľvek pomoc a radu.Aj keď sa zmení a prídu pekné časy,tých 10 rokov pekla sa z pamäte vymazať nedá.Pochybnosť ,že niekde v ňom zostalo kúštik tyranie,ktorá sa môže zobudiť navždy zostane.Ťažko môže mať pri ňom už kľudný ,pekný život.Takéto niečo prežila moja známa,jej nedôvera k mužovi je v nej hlboko vrytá,aj keď sa teraz chová pomerne slušne.Jednostranná snaha nestačí.
Celkom by ma zaujímalo, prečo tu furt ťaháš tzv. zakázaných partnerov (alkoholikov, manipulátorov, násilníkov, gamlerov, chorobných žiarlivcov...)?
Saly, šak bubline tuto baby poradili, ako najlepšie vedeli a to čo Ty spomínaš tak to je kus od témy, nie?
Bubli aj jej manžel sú mladí ľudia, musia sa naučiť spolu vychádzať, snáď to pôjde. Ak sa bublina doteraz prispôsobovala, mladý si zvykol a skúša hranice, či nerozumiem tomu?
Týranie a alkohol a pod. tu nespomína...
(Už som si začínala myslieť, že na toto nebudem mať nikdy príležitosť, ale - nikdy nehovor nikdy )
Nemožná
Šak lúbime sa, ne.
Lebo takých partnerov je neúrekom a je s nimi najťažšie pracovať na zlepšení vzťahu alebo záchrane manželstva.Dobrí chlapci väčšinou problémy v manželstve nerobia.Môj muž bol všetko čo si vymenovala /okrem násilníka /v jednom,chvalabohu sa zmenil,spolu sme to zvládli, ale bola to dlhá cesta.Jasné že na závislosti sú odborníci,len ho k nim dostať...a inak si mnohí nepomôžu.To je to,že niektoré netušia že si berú tzv.zakázaných partnerov.Nevedela som že je to tu zakázaná téma.
Šmaria, a na toto si zase ako prišla? Ak chceš, smelo si založ príspevok s názvom Zakázaní partneri a vypisuj si tam, koľko sa ti žiada. Tu si "len" kusisko od témy, ktorú zadala Bublina, to je celé.
Mňa by teda zaujímalo, čo sú to dobrí chlapi.
MM nepije, nebije ma, aj tak si celkom nemyslím, že je dobrý. Som ja od veci alebo ako.
Ostatné platí ako nižšie píše geo. Napíš svoj blog o svojich skúsenostiach a možno pomôžeš aj iným.
Že od témy????Práveže píšem k téme čo zadala Bublina!!!Chcela som len poukázať,že aj takto to často býva v manželstve.Evidentne ste ma nepochopili.Asi ste zle čítali, podľa vás jej chlap nie je žiarlivec a manipulátor?A keď chodí po nociach po zábavách,hrozí mu aj ten alkoholik a s tým súvisiaci násilník,k tomu je už len krôčik.Tak sa zobuďte dievčatá.Dúfam že sa tak nestane,budem len rada keď sa im to podarí všetko dostať na pravú mieru ,aby riešili problémy spolu a boli šťastní a držím palce nech sa im to aj podarí.Vidím že je tu akceptovaný len niekoho názor, škoda reči tuná. 
Ježkove oči, a kde a kto a ako pre zmenu neakceptuje tvoj názor?
Akceptovať nie je synonymum slova súhlasiť. To sú dve veci.
(A trala-la, ťahajme ešte ďalej od témy, Bublina to isto ocení.)
Ja ešte k tomu, že naschvál mi urobil dieťa - mýlite sa ak si myslite že to nemôže byť pravda. Vypočula som si rozhovor zrejme otca a syna - sedela som za nimi a nemala som inú možnosť.
Mladý s sťažoval - chce odo mňa utiecť a ja neviem čo mám robiť, ja nechcem aby odišla
starší - a ty si chlap? ak si to nevieš zariadiť tak jej urob dieťa a nebude utekať s dieťaťom.
Ak si myslite že to bola nejaká spodina - nie, dobre oblečení a zrejme aj majetní.
To iste. Boli pri tom obaja. Margori a dievča bolo pod hypnózou či ako?
Ale kto chce ujsť, ujde aj tak.
Nemožná - a prečo by to bolo nemožné ?
Čo ak partnerovi oznámi partnerka, že z XY dôvodov nemôže/nechce brať antikoncepciu. Dohodnú sa, že ak nebude ochrana dá si pozor. Súhlasia obaja. Predpoklad je, že si vieria. A aj tak si ON spraví po svojom. Treba zachádzať aj do detailov ?
Áno, dá sa aj tak, aj oklamať a skúsiť si pridržať niekoho aj na silu, ale k čomu to potom vedie, aké základy môže mať taký vzťah ?
S poslednou vetou úplne súhlasím
dievčatá, termín prerušovaná súlož vám iste niečo hovorí...aj keď je to metóda najmenej spoľahlivá, veľa párov ju využíva ako jedinú ochranu. Ak si muž zmyslí, môže si urobiť po svojom... To by nakoniec aj sedelo k profilu, ktorý tu Bublina opísala. Už to by bol pre mňa asi dostatočný dôvod k tomu, aby som s človekom, ktorý takto zneužije moju dôveru, nebola. Veľmi, veľmi zlý začiatok.
aha...Polárka ma predbehla 
a veď nevadí, sa teším, že nie som sama koho to napadlo
Som rada že ste to pochopili.
Súhlasím s vami aj s tým, co kus vyssie napísala ja-hodka. Takýto muž je príliž vysoky, alebo nízky level, vyberte si, aby mohol plne fungovat rovnoceny vztah.
Tak tomuto ja nerozumiem. Ja som žena, ja som v riziku. Ak sa niečo pokazilo, tak ja sa budem predovšetkým starať o následky. Takže dohodnúť sa na takomto niečom s mužom, podotýkam s mužom, ktorí niekedy majú rozum v gatiach je hlúposť najvyššieho rangu.
Ja sa musím zabezpečiť. Ak nechcem byť tehotná, tak sa podľa toho zariadim. Takéto dohody ja nepestujem.
ak by som nemohla partnerovi v takej záležitosti veriť, tak ho radšej prenechám niekomu ako si ty...Možno by ste sa vhodne dopĺňali
Teraz hovoríš, že veríš. A zajtra?
myslím, že aj zajtra...nebudem tu rozoberať, prečo si to myslím a ako to máme my, sem to nepatrí, ale v podstate aj keby to bolo v budúcnosti neviem ako, môj postoj ostane rovnaký - ak nemôžem v tomto partnerovi veriť, tak si nemôžme hovoriť, že sme partneri, že je tam nejaká súdržnosť. Všetko možné môže človek vyparatiť, ale toto je sprosté zneužitie dôvery, to by som ťažko predýchavala.
Ty píšeš o sebe a o svojom partnerovi. Tak je to O.K. Ja som písala svoj názor všeobecnejšie a k bublinmu problému. Akosi neviem pochopiť čo je to urobiť dieťa naschvál.
A čo sa týka dôvery, ako môžeš písať takto s narážkami. Však ak máš niečo tak to napíš celé a tak ako si naozaj myslíš.
aké narážky? Veď je to jasné. Ak nemôžem dôverovať v takej základnej veci, tak to pre mňa úplne stráca zmysel. Ak si neželám otehotnieť a on to vie a aj tak urobí, ako chce, tak je to podraz najťažšieho kalibru...čo na tom nechápeš?
Ak si neželám otehotnieť a on to aj tak urobí...... A nie je podraz aj to, že veď sme sa tak dohodli a nechať to na ňom? Nech sa ovláda on? Veď predsa Ty si neželáš otehotnieť a čo ak on Ťa chce oplodniť?
U Vás doma to tak možno funguje, ale koľko sa poznáte? Asi dlhšie.
tak toto tažký level
Jarka, to je tzv. killing me softly
toto sa nerobí mám popľutý monitor
No hlavne, že vy dve si rozumiete a iste sa pohybujete v téme. Tieto Vaše komenty iste mladé dievča pochopí. Hlavne tie reči o dôvere a prerušovanej súloži jej zjavne bodnú v živote. 
Nuž Nemožná, predpokladám, že Bublinu svojprávnosti nezbavili a to čo má na krku nepoužíva len na čapicu
nemožná, vieš čo, nechajme to, dobre? Zjavne sme asi z dvoch rozdielnych planét
Ja_hodka každopádne asi nie každý má na dôvere postavený vzťah 
Je to od témy.
Nechápem stále vetu: dieťa mi urobil naschvál. Nechápem to. A s dôverou to nemá nič spoločné. Ale má to spoločné so sprostosťou.
Keď to Ty tvrdíš, tak to asi tak bude
toto bol drsný humor
Hej. Ale stáva sa.
neviem, o čom sa teraz bavíme, reagovala som na Ja_hodkyn komentár
ale ja som nejak rátala s tým, že nemožná to pochopí
A čo ako?
To že dnes je dnes a zajtra môže byť celkom inak. Nikdy nehovor nikdy.
Ja_hodka
ja radšej len takto
a ďakujem za komentáre, občas treba v miestnosti vyvetrať aby sa človek nadýchal čerstvého vzduchu
Nemožná
rozumieť nemusíš stačí akceptovať vyššie uvedené. Mimochodom nie každá žena môže brať antikoncepciu, nie každá žena si nechá zaviesť vnútromaternicové teliesko, a nie každá žena a muž sú ochotní abstinovať, a nie vždy je po ruke spermicídny gél/krém či "guma" a niektoré ženy trebárs majú alergické reakcie, niekto fakt používa tú menej účinnú prerušovanú súlož, a ak v takej chvíli žena dôveruje svojmu partnerovi a ten sa zariadi inak, tak...
No nie je to v podstate žiadna veda a to že Ty takéto dohody nepestuješ je krásne, klobúk dole, ale nerobili nás všetkých cez kopírak. Robiť chyby malé/veľké je ľudské a bežné. V tom lepšom prípade sa z nich človek môže aj poučiť v tom horšom urobí zopár po sebe nasledujúcich kravín. Stáva sa...
Hovorila som o sebe.
A veď mne je to jasné, preto tá narážka na kopírak
Nevadí, veď nie každý deň je nedeľa 
Duša si čítala, koľko má chlapec rokov? Čo myslíš, že doma bude sedeť?
Za to nemusí byť alkoholik? Chlapec sa vyrovnáva so situáciou. doteraz si robilo ako sa mu zachcelo a odteraz čo má? Len decko varovať? Tak skúša.
Dievča sa nesmie dať. Čo sme jej zle poradili? Nech pracuje na tom. Však ešte kým sa s tým dá niečo robiť, nie? Keď už bude neskoro potom jej poradíme, utekaj. Ale keď bude mať vzorec správania tak myslíš, že nájde šťastie? Asi ťažko. Nájde zas takého istého. A bude tam kde bola. Ako si ona urobí tak bude mať.
3ak Ti vravím, napíš dáky blog. My tu chápeme a je tu veľa kočiek čo si kadečím preskákali.
Nemozna,tak to máš aj tak šťastie,lebo nemusíte v manželstve riešiť problémy s alkoholom,násilím a pod....,to máte o veľa problémov menej,predstav si že by mal domov chodiť opitý,týrať ťa a pod.váž si to že nie je taký,každý má chyby,aj každý chlap ,ostatné problémy určite vyriešite.
Si zlatá. Ja viem, že také baby čo takých majú doma to majú ťažké.
A naozaj netuším čo by som robila. Napr. dnes mám takú náladu, že by som hneď podala návrh na rozvod. Furt niečo.
Fascinuje ma, ako tu furt dokola v rôznych diskusiách toľko ľudí hneď VIE, že ten-ktorý vzťah jednoducho nemá budúcnosť.
Fascinuje ma, ako na základe krátkeho opisu frustrovanej a naštvanej žienky tu toľké viete tak spoľahlivo a neomylne diagnostikovať zakázaného partnera.
A tiež ma fascinuje, koľko ľudí tak pevne verí tomu, že vzťah je možné začať "opravovať", AŽ keď partner konečne SO SEBOU niečo spraví.
Tak idem ja radšej ďalej čistiť huby...
A mňa zase fascinuje to ako vytrvalo presadzuješ svoje
Aaaa tak
Ahojte,som tu nová ani neviem či tu správne píšem..ale neviem sa vôbec rozhodnúť čo so svojim životom ďalej preto hľadám nejakú radu pomoc, názor... a píšem vám nezainteresovaným ;) ... mám 22 rokov, pred rokom a pol som sa vydala za svojho dlhorocneho priatela. Mala som 15 ked sme sa dali dokopy on mal vtedy 19. Náš vzťah nebol nikdy dokonaly, ja som bola ta co sa musela vecne podriadovat, stratila som koli nemu vela kamaratov, pretoze to boli "deti" podla neho. podvádzal ma a klamal Ale bola som zamilovana a jedine co som videla a chcela bol ON. Po strednej skole som sla do prace ako čašníčka. Prvu pracu som musela nehat pretoze sa mu nepacilo ze sa okolo mna vrti vela chlpov a tak mi nasiel inu, ale tiez čašníčku len v inom podniku. tam sa mi vobec nepacilo ale bola som rada ze mam pracu. Skamaratila som sa tam s vela skvelymi ludmi, radi ku mne chodili a ja som bola rada ze sa mozem s niekym porozpravat, ale to sa mu tiez nepacilo a chodil mi na "kontroly". Náš vztah ochladol a povedala som mu o rozchode. podala som si prihlasku na vysoku skolu chcela som zmenit zivot.. ale co sa nestalo ? o tyzden na to som otehotnela...bola som z toho zufala, neviem ako sa to stalo, bola som v soku. povedal mi ale ze sa o nas postará že vsetko bude ok. hnevala som sa na neho lebo viem ze mi to urobil naschvál aby som nikam nesla a aby ma mal len pre seba, aby ma spútal. U nas doma ani necheli pocut ze by sme sa nezobrali a tak vsetci chystali svadbu, vedeli ze sa nechem vydavat ale vsetko zajednali, boli nadšeni. Nik nevedel ako sa cítim. A ja hlúpa som čušala a nehala som sa nahovoriť. Celé tehotenstvo o mna nejavil žiadny zaujem, ani o dieťatko. Nestaral sa ci ma kope aj ked som mu vravela nech sa chyti bruska, nevedel ani ci chodim na prehlaidky ani ako sa drobec ma..prerabali sme si dom ktory som zdedila v 6,7 mesiaci, on chodil do prace a vybavovačky ostavali na mna. Z velkej unavy som ostala od 7 mesiace ležať na koloch. On chodil kade tade po zábavách, darmo som sa rozčulovala, už som sa potom ani nie pre dobro maličkého. Je veľky futbalista takze o tom ze treningy a kazda nedela zabitá nemusim ani rozpravat. Po narodeni synčeka nebolo kedy sa ani hadat ale citila som ze vsetko je len take umele, neboli ziadne dotyky ziadne gesta ziadne slova..a tak je to doteraz. Stale sa hadame pre peniaze, ževraj mam 220e matersku ze to mi stačí, pričom na domacnost mi neprispieva a ked si pýtam tak mi povie že nema. O chladničku sa staram ja a pomaha mi starka a mama. Malo kedy dačo on. On sa vyhovara na to ze plati elektriku. synček ma rok a ja som si podala na vysokú, čo bol moj sen. peniaze na nu mam, ale na nic ostatne mi nevyjde...on mi povedal ze mi prispievat nebude ze mam dost peňazi...ked chcem ist von s kamaratkou tak mi nadá a neche ma pustiť. Moju maminu tiez neznasa a nadava na ňu predo mnou, neche jej dávať nášho syna a ked dá tak len urazene. Nebýva pri nas a ked pride tak je zle.Pýtala som sa ho čo mám robiť čo sa mu na mne nepaci ale on mi povie len "ty vieš". Po dedine rozpráva ze sa ide so mnou rozviest a mne je to potom trapne ked sa ma na to pytaju a ja o nicom neviem. Doma mi povie na to, ze on nic take nerozprava. Jedine čo by sa mohol vazne na mna hnevat je to ze s nim domietam spavat, ale ja nemozem to preglgnut ked sa takto sprava... Je toho vela ani mi nezíde na um všetko.... ja len prosím o radu co si o tom myslite...dakujem