Milujem svoj bláznivý život... alebo ako si urobiť deň akčnejší a vtipnejší

V poslednej dobe, dní na úsmev je veru pomenej, ale zato ten dnešný stál za to....napíšem vám o ňom....:-)

Dostala som perfektný darček k narodeninám. Vstupenky na muzikál Biograf láska, zložený zo skladieb Haničky Zagorovej, ktorú som milovala. Katka prišla už včera, že spravíme si taký oddychový víkend, vybehneme na muzikál, skočíme na zmrzku... obidve toho všetkého, čo sa okolo nás deje v poslednej dobe máme dosť, potrebujeme vypnúť.

Ráno sme sa zobudili, muzikál má byť o tretej, to sa neoplatí prezliekať z pyžama... uvarím obed. Začali ma žrať mrle z nič nerobenia. Tak hovorím, zabalím darček pre krstnú mamu, najeme sa, osprchujeme a pôjdeme. Idem na chodbu do pivnice zobrať baliaci papier. Hovorím Katke, mohla by si mi ísť svietiť. (Myslím zapínať svetlo, keď sa vypne). Si normálna? V gaťkách a tričku? Katka, určite je každý na Teba zvedavý... A rozprávam jej príbeh, ako mi pred týždňom môj úžasný sused Rasťo prišiel otvoriť úplne nahý...

Idem na chodbu,  dvere nechávam pootvorené, párkrát idem po tme k svetlu, zanadávam. Vrátim sa do bytu, beriem si mobil. Katka sa pýta...idem s Tebou? Nie nemusíš, keď Ti treba kolkovanú žiadosť dávať.

V pivnici si svietim mobilom. V sekunde, keď nájdem baliaci papier vychádza z bytu Katka na neuverenie v gaťkách a tričku bez podprdy. Tresne dverami. V ruke má kľúče od bytu, ktoré zobrala z poličky. V sekunde sa pýta. Ty si mala kľúče vo dverách z vnútra? Jasne, kde asi by som ich mala? Katka zobrala z poličky rezervné. Pokúša sa otvoriť z vonku dvere, ale kľúč z vnútra jej to nedovolí.

Toto nevymyslíš, toto je život. Neviem čo povedať, začnem sa smiať, obidve v gaťkách a tričku na chodbe. Super a dvere zabuchnuté.  Presne toto dnes potrebujem. Ešte že som mala aspoň ten blbý mobil v ruke.  Volám susedovi, ten sa rehoce a hovorí, že je u rodičov, ale aj tak by mi nevedel pomôcť.

No nič, volám zámočníkovi. (Inač taký super chalan s jemne zachrípnutým hlasom, neskutočne sexi. Ako zástupkyňa vlastníkov som s ním už niekoľkokrát riešila veci na dome. Pri prvom kontakte s ním som si nezapamätala jeho priezvisko, tak som si ho išla uložiť do mobilu ako „Pekný zámočník“, ale niečo ma pri tom vyrušilo, tak som si ho uložila ako PEKNÝ. Potom, keď som ho raz na niečo potrebovala ani Bohovi som ho nevedela nájsť v mobile. Správca mi dal jeho číslo, vytočím ho a skoro som z nôh spadla „PEKNÝ“. Jasne, že som mu to musela povedať, lebo som sa rehotala a on chcel vedieť prečo. Tak odvtedy mu vždy len tak, že čo môj pekný, alebo čo môj najkrajší.....)

Volám mu nedvíha. Už chcem položiť, v tom zaspatý hlas...áno pani zástupkyňa?.... Bože môj, najkrajší, čo robíte takto v sobotu poobede? Zachránite ma? Spím, trochu som včera popil... Oki, prídem. Volám, keď budem dole.

Do kelu, ako mu pôjdem otvoriť dole?! Ja, zástupkyňa vlastníkov v tričku, bez podprdy, v gaťkách. Moje nervy, to som nedomyslela Katka ja ťa zabijem, pôjdeš Ty! Klaudi, zaklop Rasťovi. Už ti nevadí, že ťa uvidí na chodbe takto? Nie, nevadí.

Prechádza popri nás sused a usmieva sa... Stalo sa niečo? Nie, vôbec nič, len sme sa vymkli. Ináč muzikál je o necelú hodinu a 15 minút. Volá zámočník, o chvíľu som u vás. Ešte stále ste v gaťkách? Áno, aj ja, aj kámoška. Aj kámoška?  Super a smeje sa. Klopem Rasťovi, vysvetľujem čo sa stalo, rehoce sa... Jasné suseda, požičiam vám nohavice? Stále sa smeje.. Áno sused, aj podprsenku ak máte... Ale úplne bude stačiť, ak pôjdete otvoriť dole zámočníkovi. Jasné suseda, idem.

Prichádza zámočník, má na očiach ruku, ale rehoce sa ako kôň. Pani zástupkyňa, takto som vás ešte nevidel.  Tiež vás mám rada. V priebehu pár sekúnd otvára dvere. Hodím na seba tepláky, podprsenku a pýtam sa, čo som dlžná. Hovorí mi, že si musel rýchlo zohnať šoféra, ale čo by pre mňa neurobil. A bude to 60€.

Šťastná ako blcha ho idem pustiť z bytovky, lebo to vyzerá, že muzikál stihneme... máme 50 minút... bežím do sprchy. Obed už nestíhame.

Katka mi v aute hovorí: Ďakujem Ti, že si to tak statočne zvládla, že si nekričala. Až mi to bolo divné, že ťa to nenasralo. Pochopíte to? Ona mi vytkne, že som neurobila hysterickú scénu? Začnem sa rehotať... mala som chuť ťa zabiť. Ale som rada, že ti nevadilo, že ťa polovica chodby videla v gaťkách. Katka len ticho odpovedá...všetko je raz prvýkrát.

Prichádzame na muzikál, sadnem si a v tom susedka naľavo hovorí...Dobrý deň. Kuknem sa na ňu a neverím vlastným očiam. Kamarátka Evka z Omšenia. Pochopíte? Nevideli sme sa ani nepamätám. A aká náhoda, máme lístky vedľa seba. Smejem sa a v tej sekunde začína muzikál. Stihli sme to.

So zvolením Katky pridávam našu fotku v gaťkách z chodby.