O topánkach, ktoré nikdy nebudem nosiť

No však furt riešim minimalizmus. A furt riešim to, ako to tie Francúzky robia, že také šik sú a trendy. A ešte sa snažím riešiť aj ekológiu, lebo však niečo pre tie budúce generácie treba zanechať. A tak so záujmom sledujem YouTube a tam sa mi priplietol jeden vlog o tom, ako sa postupne k tomu všetkému dopracovať a ako s tým aj normálne žiť, však nielen okolo toho písať.

Popri jednorázových fľašiach, kelímkoch na kávu a fast fasion som sa dostala aj k jednému bodu ohľadom nakupovania.

Nekupovať topánky, ktoré nikdy nebudem nosiť.

To čo za blbosť, hneď som si pomyslela. Kto by kupoval topánky, ktoré nikdy nebude nosiť?

A potom vo mne trklo čosi z pravdivosti, i som si okrem čaju aj čistého vína naliala a uvedomila som si, že veru ja nie som žiadna svetlá výnimka ohľade toho.

Mám.

A nielen jedny.

Zvyčajne sú to topánočky, ktoré v záchvate zaláskovania sa do nich som nepremyslene kúpila. Lebo boli nádherné. Lebo mali presne takú farbu akú som chcela. Lebo mi vyčarili úsmev na tvári ( a predtým zvyčajne nejaký nečakaný príjem, alebo úspora na účte). Lebo presne také som celý život hľadala. LEBO ICH PROSTE MUSÍM MAŤ!!!

Čo na tom, že ich nebudem mať kde nosiť. Však niekde ich už si len obujem. Na ples. Alebo keď pôjdem na návštevu, keď pôjdem do divadla, keď sa pôjdem len tam v nedeľu prejsť.

Váľam sa od smiechu po podlahe

Zvyčajne tieto topánočky obujem raz. A potom sedia smutne v skrini a čakajú. Čakajú na deň D, či vlastne K - keď nastane ten deň KEĎ.

A zvyčajne na ne padá už len prach.

Zvyčajne sú to síce topánočky šik a presne také, ako som chcela, ale nesadnú mi.

Lebo nemajú správny tvar a moja noha, napriek vysoko kvalitnej koži zvršku, či kvalitnej usni dnu si s nimi neporadí. Márne čakám, kedy sa roztiahnu a sadnú mi na nohu. Alebo tie šialene vysoké opätky či platforma konečne prestanú spôsobovať moju stratu rovnováhy spôsobenú výškou. Chichocem sa  Deň KEĎ nenastane.

A tak som celkom potešene zistila, že nie som sama. Existujú milióny žien, ktoré rovnako ako ja majú topánočky, ktoré nikdy nebudú nosiť. A rovnako majú taký pár, ktorý hoci vydratý a rozťahaný vyťahujú sezónu čo sezónu a so zatajeným dychom čakajú verdikt obuvníka, či to ešte pôjde opraviť.

A mňa chytá pravčenie v prstoch na nohách. Čochvíľa zas meníme obuv. Snáď mi do skrine nepribudne pár, ktorý bude smutne čakať na to, kedy mi absolútne padne. Mrkám

 

Komentáre

Mne sa to pri topánkach veľmi nestáva, lebo veľmi dlho hľadám, čo potrebujem a potrebujem pohodlnú obuv bez opätku, v športovo elegantnom štýle a také sa len veľmi ťažko nachádza. Keď sme mali jeden rok štyri svadby, po ozaj ťažkom boji som si našla sandálky, na takom nízkom opätku, rovno v dvoch farbách ich mám. Ale je fakt, že lodičky nemám ani čižmy k sukni, ale v podstate ani sukne nemám, takže nie je čo riešiť... Len aby som v jeseni a zimu nemusela byť za elegantnú, aj keď teoreticky jedny čierne nizke čižmičky mám. Ja som ten typ, že keď konečne nájdem čo mi sedí, tak do zodretia a len veľmi ťažko s as nimi lúčim.

Viac viem prestreliť s oblečením aj keď aj na to si už dávam pozor, stále ma lákali košele, ale nemám ja na ne postavu ..., tak sa v nich ani dobre necítim ...

Ešteže sa môžem pri nakupovaní realizovať, pri najmladšej deve, tuším cez zimu zo všetkého vyrástla. ešte že sa miestami dá na ňu voľačo celkom lacno nakúpiť, bo zas na rok, to sa neoplatí ...

tak, tak. Aj ja som také mala. A povedala by som nejedny. Ale prišlo veľké upratovanei topánkovej skrine a išlo to von. A tak je teraz naša skriňa priam ukážková. Každé topánky v extra krabici. A nakoľko nie všetky mali už svoju vlastnú (sem tam padla na experimenty hodné armamy :) ), každé topánky som odfotila a na každej krabici je nalepený veľký štítok s fotkou toho, čo je vo vnútri. Som na to hrdá ÚsmevÚsmev

Keď nájdem dobré baleríny, čo mi sedia na nohe, som ochotná ich nosiť do zodrania. Tak, že prešúpem podrážku. A veru ťažko sa lúčim. Čo som sa naobiehala obchodov, či nemajú ešte niekde zašitý jeden pár z tých super pásikavých... Nemali. Našla som náhradu, ale už to nebolo úplne ono

tak to sa stalo aj mne , mám dva páry, ktoré som mala na nohách raz, nanajvýš dva razy. A mám také, čo nosím, pokiaľ sa nezoderú. Horšie je to s mojou dcérou, tá má 130 párov, ak nie viac. Neverím, že všetky mala na nohách, pár párov už aj podarovala, ale zas dokúpila. Pri mojom dohováraní mi povedal, že keď bude mať dieťa, tak si už nič nedovolí, noa teraz ho má, tak verím, že s nakupovaním topánok prestane :)

 

Jaaj, keď týmto trpia aj chlapci. Teda, nemám to priamo doma, ten náš dá dole z noh až keď sú už fakt neopraviteľné. Ale má kamoša, ktorý celé prázdniny fakt makal, 3 brigády, ešte nemal ani 18. A ked mu hovorím, že si isto zarobil aj na staré auto, tak len prevrátil očami, že nič nemá. Všetko minul na oblečenie a hlavne topánky Veľký úsmevVeľký úsmev

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok