Toto môže byť pieseň alebo skôr hymna pre mňa
, pretože čo ja za posledné dva týždne postváram sa len tak ľahko nevidí
. Už som prešla všetkým možným od nervačenia, cez takmer plač a následný histerický smiech až po letargiu a ... odznova.
Ale čo už... keď sa darí, tak sa darí
. A mne sa teda darí
. Podarilo sa mi napr. zničiť dva mixéry - dôležité pre každú cukrárku. Po poslednej šichte 6 toriet si to najskôr jeden "hodil". Akonáhle to harakiri "videl" druhý mixér, odmietol ťahať všetku šichtu sám a tiež sa rozhodol neísť. No veď čo, ja krémy do ľahučkej peny aj ručne vyšľahám, či? Veruže nie a tak manžel z práce utekal a v okresnom meste poobiehal všetky známe elektrá, aby mi zohnal ten, čo je môj "milášik"... márne. Postup je stále rovnaký, objednať cez e-shop, vyzdvihnúť o 2-3 dni na predajni , lenže ja som nemala ani deň navyše, tortička mala byť na druhý deň odovzdaná. Takže som vbehla do najbližšieho elektra /i také u nás máme/ a odľahčila peňaženku o 30 € /nuž čo som si zarobila, to som aj investovala 
/. Nebol by to môj muž, keby nepátral po príčine skonu, či viac-menej štrajku mojich pomocníkov. Po odstránení veka našiel 1 cm vrstvu zmesi múky, práškového cukru a kakaa, ktorá obalila môj mixér ... nuž, keď som pilná ako včielka alebo ako som šikovne poznamenala, chybu urobil výrobca, mal na takéto myslieť . Očistili sme, vyumývali čo sa dalo a našli ďalšiu chybu výrobncu - plastové kolieska, ktoré už neboli dostatočne ozubené... a tak moja šikovná polovička zachránila aspoň jedného štrajkujúceho a ďalších 30 € /veď len s jedným funkčným mixérom sa piecť nedá, že
? Teda aspoň mne nie./
Ale pokračovanie nedalo na seba dlho čakať... moja nervy žerúca práčka vyrobená v Tureckej zemi na piatkovej šichte pred celozávodnou dovolenkou ako posledný kus, kedy im navyše aj materiál došiel a tak ju zlepili z banánových šupiekk, kupovaná v hlbokej neznalosti, ale s o to väčším nadšením... exla. Do istej miery je to dôvod na smútok, keďže nová je dosť drahá, ale pre mňa aj trochu na radosť, keďže som ju v poslednej dobe dosť často /po dobrom aj po zlom / prehovárala, aby mi predsa len poprala čo treba. No včera si v strede programu aj ona zavelila "dosť", načerpala plný bubon vody a basta! Pohroma nekonečná otvoriť bubon, s lavórom tesne pri práčke, handrami okolo a spolu so synom ako súťažiaci sme vodu utierali a žmýchali, no úúúžasnááá sranda, ktorú môj manžel korunoval následnými radami po telefóne:
" Macko, mám problém s práčkou, zamrzla na jednom programe a len vodu si stále dopúšťa. Nejde ani ukončiť program, nereaguje vôbec...".
"Tak zastav vodu ventilom, aby si nedopúšťala a aby len dokončila program".
"Ale veď už rok Ti hovorím, že ventil je rozbitý a tým pádom nefunkčný, že ho treba vymeniť a navyše, práčka nám takto nefunguje, vodu aj tak nevypustí... je zamrznutá na jednom programe."
" Aha, tak to s tým ventilom som nevedel... počkaj, za hodinu som doma, potom práčku otvoríme a vodu vypustíme."
No načo čakať, všakže, keď tú zábavu si môžem užiť sama so synom...
A včera a dnes korunovácia... idem v obchode platiť kartou, keďže som ju dala manželovi a ten ju so sebou nevzal, darmo som ju hľadala v peňaženke. Účet nablokovaný, ešteže mám kreditnú kartu ako zálohu. Dnes som pre zmenu tú istú kartu nechala doma ja, hneď potom, čo mi ju manžel dal a po platení nechala druhú kartu na pokladni /veď prečo si neužiť zablokovanie a následné odblokovanie karty s následným nervami a poplatkami/. Našťastie, jedna známa platila po mne a upozornila ma na to...
Večer som sa odhodlane pustila do žehlenia kopy prádla, keď manžel ma zlomyselne podpichol, že či mi žehlička po tom všetkom funguje. Mladší syn to zaklincoval: "no najskôr by asi odišiel sporák, keďže pečie piškótu a je služobne starší." Takmer som ich k tomu žehleniu za trest postavila. A na záver ma podrazil ešte aj ujo Google, odmietal pre mňa vyhľadávať nové modely práčiek, že privysoká aktivita z mojej IP adresy ... asi začnem prať na našej riečke .
Nuž prečo by som mala žiť fádny život, kde všetko pekne klape, keď môžem mať takéto vzrúšo?
P.S. kategóriu som si vybrala zámerne, objavila som aj tú horšiu stránku samej seba .
Tak to je samozneprijemňovanie života v akcii... tak také nemusím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ešte že ťa humor neopúšťa 
A ďakujem za ďalší argument PRE (do mojej súkromnej zbierky) a PROTI práčkam s nakladaním zhora. Ja by som okolo mojej práčky nemusela stepovala s lavórom, keďže voda by sa pri otvorení mojej práčky zhora nevalila von. Ja len práčky s nakladaním zhora.... a zásadne v kúpeľni a nie v kuchyni...a božeuchovaj ešte aj v linke 
.
No vidím, že tu moju dnes pohladkám a nenaložím....až zajtra.....nech máme obe aspoň deň voľna
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak rado sa stalo.... Ja tiež som mala prvú automatickú plnenú zhora, ale potvorka aj tak začala tiecť zdola a sama od seba, takže asi je mi to súdené. Inak práčku v tej mojej pidi kuchyni by som už nemala ani kam dať a tak je v kúpeľni a zboku plnená je kvôli skrinkám, ktorými je "obložená"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, ja v takomto pripade hovorim, na posrateho aj hajzel padne a tiez som dobry priklad, uz mam na pleciach aspon zo tri, tie hajzle
tak ta popluvam a nech sa ti dari
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta to keď sa darí, tak sa ozaj darí.
Snáď už stačilo a všetko pobeží ako hodinky. Držím palce.
Mne pri pečení nezlyháva technika, ale to moje experimentovanei, casto si pripadam ako v serialy A je to!
Väčšinou fungujem vrámci hesla zúfale ženy robia zúfalé činy. Keby mňa tak niekto videl v akcii. 