V poslednej dobe sa mi často stáva, že sa ráno zobudím a hneď mám pocit, že by som radšej bola niekde úplne inde a bola niekto úplne iný. Trvá to už dosť dlho a začínam sa obávať, že sa pomaly zo mňa stane jeden z tých ľudí, čo sú neustále nespokojní so svojím životom a majú pocit, že sa to už nikdy nezmení. Po prvotnom prívale, že by som mala byť niekde inde a niekto iný, to väčšinou pokračuje tak, že začnem premýšľať o tom, prečo som tam kde som a kde sa stala chyba, a čo som mala urobiť inak a nespravila som a tak, potom sa tak rozľútostím, že mi je do plaču a plakať aj začnem.