24 zvratov pre život V.

V.
Vzťah medzi Dankou a jej bývalým šéfom, Igorom, sa zatiaľ úspešne rozvíjal. Začali spolu chodiť na výlety, na kúpalisko, na prechádzky k miestnemu vodnému toku. Cestičkou po brehu, popod vysoké topole a lipy. Niekde v ich tieni padla prvá pusa, neskôr v Igorovom byte zažila Danka po niekoľkých rokoch zase prvý sex.
A bolo to fajn.
Do ich rozhovorov sa začali zapletať témy o budúcnosti, o ich rodinách, zvyklostiach, smiešne príhody, príjemné a trápne zážitky z detstva. Nakoniec sa jej Igor spýtal, či to s ním myslí vážne. Danka povedala áno.
Bol tu však jej syn a Igorova rodina, a tak sa rozhodli nič neuponáhľať.
V ten večer sa Danka aj zamýšľala nad dôsledkami, ak sa jej drobec začne vzpierať, alebo ak Igorova rodina neprehltne to, že má rozvedenú priateľku s dieťaťom. No nejak to všetko prekrývali príjemné pocity zo vzťahu a všetko zľahčovali. Však sa to dá do poriadku. Nič nebolo nemožné, pevne si verila.
A všetko by možno aj šlo v pohode, keby sa Danke a Igorovi do cesty neprimotal ZVRAT číslo dvadsať. Patrik.
Zistil, že Danka na svoje výlety s Igorom začala brávať ich syna. A bol radikálne proti. Zrazu si bol na istom, aký odvetný úder Danka plánuje – krádež. Dobre si pamätal, ako mu spočiatku bránila syna vidieť a bol si istý, že ak by sa raz vydala, tak sa scenár zopakuje. Nechala ich, nech sa prestanú obávať, využila to vo svoj prospech (veď každý ten raz mala voľno ako to zvykla kedysi za čias ich manželstva), nahúpala ich a teraz im to všetko vezme. Bude trvať na tom, aby toho druhého volal otec. Nielen volal. Ona z neho bude chcieť urobiť jeho otca. Až ho mrazilo pri tej predstave. Veď on bol jeho otec!
Keď potom raz na poslednú chvíľu zrušila synov pobyt u neho s Jankou, lebo šli s Igorom na výlet, mal pocit, že scenár sa opakuje.
Nikdy nemal súhlasiť s tým, aby bol tak benevolentný k stretávaniu so synom ako ho prehovorila celá rodina. To bola tá chyba.
Dokonca sa mu zdal aj akýsi iný, keď zase raz prišiel na návštevu. A počúvať ako jeho vlastný syn bez problémov berie Igora už ako člena rodiny a hovorí mu menom! To bolo na neho veľa.
Neovládol sa. Zavolal Danke, vynadal jej a povedal jej, že jej nedovolí, aby mu vzala syna. Danka mu celkom logicky odpovedala, že je chorý na hlavu a má sa dať liečiť a zložila. Čo Patrika dobre dopálilo.
Začal sa boj.
Patrik išiel na syna tým, čo škrelo najviac jeho a spýtal sa ho, či už nemá rád tatinka a či by chcel iného, nového tatinka a či by mu nevadilo, keby už svojho skutočného tatinka nikdy nevidel. Dieťa ostalo zmätené a samozrejme, že ubezpečilo Paťa, že chce iba jeho. A voči Igorovi sa objavila prvá nedôvera. Paťo ho ubezpečil, že si ho nedá a keď bude treba, tak si ho aj navždy vezme k sebe, lebo maminka má teraz radšej Igora ako ostatných. Čo drobca znepokojilo a zneistilo ešte viac. Janka, keď počula tieto reči, ostala v nemom úžase.
Zasiahla a zakázala Paťovi také niečo hovoriť. Večer si ho vzala na pohovor, ale Paťo sa len naštval, odmietol sa o tom baviť a nechal ju sedieť v obývačke. Janka žasla. To bola prvá vážnejšia roztržka v ich manželstve. Na Danku naštvaná nebola. Práve naopak, jej vzťahu fandila, lebo jej prinášal do duše kľud. Bola si istá, že takto jej sestra po Paťovi nejde. A podľa toho, ako sa on správal, tiež s ňou nič nemal. Preto si ani v najmenšom neželala, aby jej vzťah akokoľvek rozbíjal. Bola to poistka. A už vôbec nebola uzrozumená so stálou výchovou synovca. Mať ho na chvíľu, na týždeň, dobre. Ale nastálo, taká predstava ju príliš nenadchýnala. Cítila za ňou veľa komplikácií. Vlastne ju nikdy ani nenapadlo, že takáto situácia môže nastať, keďže Danka si syna vybojovala do svojej opatery.
Áno, kedysi to bolo iné. O synovca bojovala spolu s Paťom ako levica, ale to sa Danka vzpierala zubami-nechtami. Vídali ho potajomky, keď sa s ním stretali poza jej chrbát u starých rodičov. Aký cirkus Danka robievala, keď to náhodne zistila. Malo to príchuť tajného boja za práva, spájalo ich to ešte viac. Vedela si predstaviť, ako Danka každý raz syna vypočúva, či u starkých stretol tatinka. Vedela, že za tým je hnev na nich dvoch. A závisť. A nepriamo to potvrdzovalo jej vlastné šťastie, ktoré s Patrikom mala.
Ale od tej doby, čo sa s tým Danka postupne zmierila a syna k nim púšťala, stal sa z toho zvyk, že z času na čas pobudne u nich pár dní. Bolo to zábavné a celkom príjemné. Ale práve preto, lebo to bolo na chvíľu. Nikdy v živote ju nenapadlo riešiť myšlienku, že tu raz bude nastálo. Preto bola odhodlaná bojovať aj proti Paťovi – prvý raz v živote – a podporiť Danku. Hoci tajne dúfala, že sa to nejak vyvrbí samo a ona sa nebude musieť dostať s manželom do otvoreného konfliktu.
Dankina reakcia na to, čo jej syn doma porozprával o svojich obavách, že ho opustí a odíde mu s Igorom (musela ho niekoľkokrát za deň a hlavne v noci pred spaním ubezpečovať, že ho nikdy neopustí kvôli nikomu a tatinko klame), bola jasná. Zavolala Paťovi a povedala mu dosť rázne, že ešte raz niečo takéto skúsi a nikdy k nemu už syna nepustí. Naopak, len čo dieťa zase začne so strachom, že ho mama opustí, vezme ho k psychológovi a dá si urobiť posudok, že otec svojho syna psychicky týra a vybaví mu zákaz stretávania. Strhla sa medzi nimi menšia zúrivá hádka, ktorú Danka ukončila položením telefónu.
Tým Paťa dokonale presvedčila o svojom úmysle, že ho chce o syna pripraviť ako predpokladal. Noc strávil na internete hľadajúc možnosti, ako tomu zabrániť a veľmi si vydýchol, keď zistil, že bez jeho vysloveného súhlasu sa Danke nikdy nepodarí urobiť z Igora synovho legitímneho otca. Maximálne nevlastného. A aj to ho štvalo.
Tých nešťastných dvadsaťsedem sekúnd...
Vôbec nešiel vtedy za podriadeným do kancelárie preto, lebo to potreboval. Mohol ho zavolať. Šiel tam kvôli nej. Už dlhšiu dobu nad ňou znova rozmýšľal a ako videl - zmenila sa. Toto bola iná Danka, než zanechal. Opúšťal rozmaznané krásne dievča, ku ktorému nič necítil. A ktoré ho ku koncu ich manželstva dokonale znechutilo svojim správaním. Vrátila sa ako sebavedomá žena, ktorá ho začala zaujímať a chcel sa na ňu zase po rokoch, čo sa im vyhýbala, pozrieť. Chcel vidieť, aká je, ako vyzerá.
A vyzerala skoro rovnako. Bola staršia, ale stále rovnako krásna. A to bola zlá kombinácia. Pripomenulo mu to, prečo ju kedysi na gympli tajne zbožňoval. K tomu sa pridala jej zmenená povaha. Bolo by fajn, keby zase raz mohli spolu hovoriť tak priateľsky ako kedysi. Chovať sa normálne.
Ibaže kým z jeho strany sa vzťah menil a cítil opäť rodiacu sa onú starú ústretovosť a náklonnosť, žeby sa aj mohli znášať, Danka mala Igora a necítila nič podobné. Aspoň nedávala najavo. Zatiaľ si držala zdržanlivý odstup. Po tom všetkom sa nechystala bývalému vrhnúť do náručia ako najlepší rodinný člen.
Keď si Patrik potom neskôr uvedomil, ako je to s Igorom a Dankou vážne, nevedomky pocítil malú žiarlivosť. Celý ten čas Danka patrila jemu. Hoci sa s ňou rozviedol pre lásku k inej žene, hoci svoju ženu ľúbil a hoci k Danke necítil nič, bola tu stále nevyslovená vec, že Danka je jeho, pretože celý ten čas bola slobodná a ani nikoho nemala. Akoby mu stále patrila. Bolo to šibnuté, ale podchvíľou premýšľal tom, akoby to dopadlo, keby to s Dankou nevzdal a predsa len vtedy skúsili nejak ich vzťah opraviť a zachrániť.
Vtedy nad tým nepremýšľal ani sekundu, naopak hľadal možnosti úniku. Bola tu Janka a nezhody, ktoré medzi nimi boli a ani jeden ich nemienil riešiť. Keby tu Janka nebola, kto vie ako by to medzi nimi nakoniec skončilo? Možno... by to riešili? Ale tým, že mal Janku, necítil najmenší dôvod niečo riešiť. Nechal to plávať, lebo tak mu to vyhovovalo. A Danke tiež. Stratila pre neho cenu. Chýbala jej Jankina rozhľadenosť, jej chápavosť, jej múdrosť. V porovnaní so sestrou bola krásnou bábikou bez výplne.
Teraz výplň nazbierala a tak doplnila to, čo mu na nej chýbalo. Keby sa tak vtedy skĺbila jej terajšia povaha s tým, že boli svoji... Nereálne. Vedel. Ale akosi to chcel vrátiť späť.