24 zvratov pre život VI.

VI.
Janka naozaj nebola blbá. Čím viac Paťo hovoril o svojej bývalej žene, čím viac na ňu nadával, tým viac si všímala, že o nej nehovorí ani tak preto, lebo s ňou rieši jej domnelý pokus okradnúť ho o syna, ale preto, lebo ju má neustále na mysli. A nie len preto, lebo ho hnevá, ale preto, lebo o nej hovoriť chce. Ostatné bola zámienka. Sama si uvedomila, že Dankina pozitívna zmena iba rozvrátila rovnováhu medzi ňou a sestrou. Danka bola tá pekná, ale blbá. Janka obyčajná, ale múdra. Z pohľadu muža na krátku dobu, bola Danka dobrá voľba. Ale na spolužitie vyhrávala Janka. Teraz bola Danka krásna aj šikovná a Janka bola tá, čo ostala na vážkach dole. A kým doteraz k Danke cítila sympatie a v duchu ju podporovala, teraz na ňu žiarlila, lebo jej muž si uvedomil, že Danka má pre neho starú príťažlivosť.
A v návale žiarlivosti sa prvý raz Janka pri jednom Paťovom rozčúlenom monológu otvorene postavila proti svojmu manželovi. Ani nie preto, lebo nesúhlasila, ale preto, lebo sa hnevala, že ju v duchu podvádza. Bol to truc. A v ňom tvrdohlavo zašla poriadne ďaleko (nemohla si pomôcť, žiarlivosť nepozná logiku a hranice), takže sa poriadne pohádali.
Janka potom plakala v spálni a Paťo naštvane šiel von.
Keď sa vrátil, pokúsil sa o chabý zmier, ale žiarliaca Janka potrebovala oveľa presvedčivejšie slová (sama nevedela aké a ešte nevedela, že v žiarlivosti také ani neexistujú, pokiaľ ich bude vyslovovať osoba, ktorej sa žiarlivosť týka. Všetko sa bude dať spochybniť a považovať sa nedostatočné.). Prudko ho zarazila a nastolili si tichú domácnosť.
Nasledujúce dni chodili okolo seba, schválne si dávajúc najavo, ako majú ignoráciou toho druhého na háku. Oboch tento stav ničil, obaja premýšľali, čo sa im to stalo, ale ani jeden nechcel kapitulovať prvý. Nakoniec to bola Janka, kto nevydržal, pretože ona aspoň nenosila v duši pochybnosti o sebe a prihovorila sa Paťovi. Nastal najprv opatrný, potom krásny zmier. Janka si vydýchla, na chvíľu to odvrátilo podozrenie zo žiarlivosti. Bola presvedčená, že Paťo sa spamätal. Uvedomil si, čo riskuje a stráca a konečne pustil Danku z hlavy. Veď majú syna, krásne manželstvo, ústretový vzťah. Stojí toto za zahodenie pre neistú výhru v podobe jej sestry?
Očividne áno. To však nevedela. Paťo v duchu riešil Danku. Najprv dosť často, neskôr vlastne stále. Jej tvárička mu neschádzala z mysle a hoci sa zato cítil vinný, keď videl Jankin žiariaci pohľad, ktorý sa skvel spokojnosťou, že krízu zažehnali, musel myslieť na to, že ho trápi, že Danka ho už ťažko bude niekedy chcieť.

Danka zatiaľ pomaličky a veľmi opatrne riešila poriadne sťaženú situáciu medzi Igorom a synom. Povedala Igorovi, čo sa stalo, aby ho varovala a obaja v tomto našli zhodný názor na Patrika. Rozhodli sa nechať drobcovi voľný výber, aby sa zariadil ako chce. Nakoniec sa im ho podarilo presvedčiť, že nikto mu nebude nového tatinka nanucovať, ani starého brať a maminka radšej opustí Igora ako jeho. A tak zase vzal Igora na milosť a za kamaráta, ako predtým.
Po tejto dobe, na asi štvrtý Patrikov telefonát, kde sa už začal vyhrážať, že ju zažaluje, že mu bráni stretávať sa so synom, zvolila, aby syn k nemu šiel. A varovala ho, že ak sa vráti zase s čudnými rečami, tak si dá tú prácu (s pomocou Igorových známych), aby ho viac nevidel.
Patrikov syn tak zase po dlhej dobe došiel na víkend k otcovi a tete. Janka ho privítala ako obvykle, no v duchu cítila mierne ochladenie. Synovec akosi v dome reprezentoval prítomnosť sokyne a v priateľskom otcovskom vzťahu Patrika videla proti svojej vôli niečo viac, než v tom bolo. Niečo, čo sa prenášalo aj na matku toho dieťaťa. Ťažko povedať, či skutočne len zle videla, alebo to tam naozaj bolo, fakt je, že Patrik mal pocit, že cez syna má k Danke bližšie.
Po víkende Janka zase bojovala s návalmi žiarlivosti, ktoré sa snažila nedať najavo. Hovorila si, že predsa už vyhrala. Dala Paťovi jasne najavo svoj postoj v prípade, že zlyhá a začne si niečo mimo manželstva. Dokonca prejavila ústretovosť a odpustila mu. Ako krásne to prijal. Poučil sa. Vedela, že pochopil.
Ale potom, ako videla jeho vzťah k synovi, stačilo, že ráno Patrik išiel do práce, kde bude Danka a bude tam s ňou celý deň... Celý deň plný príležitostí, aby sa stretávali a tajne si odpustili a vyznávali lásku... a nemohla celý deň myslieť na nič iné. Umárala sa a hnevala, plakala a premýšľala, akoby zistila, či je to pravda. Hovorila si, že je to hlúposť, ale srdce jej nahováralo, že iba klame seba samú. Veď videla ako prekvapivo milo sa správal Paťo k drobcovi. Ako ešte nikdy predtým. Akoby ten víkend existoval len on a Janka a jej syn boli kdesi prítomní na okraji. Dni bežali a Janka sa pri všetkej snahy vyhnať si tie hlúpe myšlienky z hlavy prepadala do žiarlivosti čoraz viac. Ako tak nad tým premýšľala, postupne nachádzala pri detailnom rozoberaní jeho správania počas víkendu a aj neskôr po víkende čoraz viac indícií, ktoré jej po potvrdzovali.
Keď došiel Paťo domov v zlej nálade, vedela, že sa mu určite k Danke nepodarilo dostať a hnevala sa, že tá potvora prešibaná vie ako ho naťahovať, aby sa viac roztúžil. Keď došiel v dobrej nálade, vedela, že sa stretli a niečo spolu mali. V duchu ich videla, ako sa spolu smejú, ako kedysi dávno, keď spolu ešte len chodili. Ako sa k nemu Danka má a Paťo sa v najmenšom neodťahuje, práve naopak, robí mu to dobre, že ho tak vyznamenáva svojou pozornosťou. Úbohý slepý hlupák.
Nemala rukolapný dôkaz, ale vedela, že je to tak. Ju neoklamú. Veď nie je slepá. Vidí to na ňom. Je priehľadný ako sklo. To hovorí za všetko.
Keď bol k nej milý, cítila v tom blahosklonnosť, že kúsok citov, čo cíti k Dane, prenáša milostivo na ňu. Keď sa mu pokúsila prihovoriť a vynútiť si nežnosti ako dôkaz, že ju stále ľúbi, je jej verný a ona sa mýli, ale Patrik ju pre niečo iba povrchne objal, dal pusu, či rovno odmietol, vedela, že sa mu hnusí, lebo v hlave a srdci už nosí iba tú jedinú.
V duch ich videla ako si rozumejú, tak ako si ona s ním nikdy rozumieť nebude, lebo on o to už nestojí. Stojí už iba o Danu. A mala chuť plakať, hrozne plakať a ľutovať. A urobiť niečo, aby videli, ako moc jej ublížili a oľutovali tú zradu, zahanbili sa a už nikdy viac to neurobili. Aby od seba bočili. Aby ju Patrik prosil o odpustenie a prisahal, že už chápe, akú obrovskú cenu má jej vernosť. Aby sa kajal a jej sestra aby nikdy nenabrala odvahu vyjsť ešte niekomu na oči. Každý by ňou hlboko pohŕdal. V duchu sa videla mŕtva na podlahe, potom ako sa v stave konečného zúfalstva prejedla tabletkami, aby im uvoľnila cestu a radšej sa obetovala, akoby mala milovanému mužovi byť na ťarchu. A zalievali ju slzy pri tej predstave premárnenej nepochopenej ohrdnutej lásky. Vedela, že celý svet by pochopil, ako strašne trpela a odsúdil by tú ich podlú zákernosť, akej sa na nej dopustili.
Mala čo robiť, aby tie pocity pred Paťom zatajila, ale vreli v nej ako sopka čoraz prudšie celé týždne.

V tomto stave na seba životný dvadsiaty tretí ZVRAT nedal dlho čakať. Predchádzal ho však ZVRAT dvadsiaty prvý.
Danka sa zasnúbila a stanovili si s Igorom termín svadby.
Na krátky okamih Janku žiarlivosť opustila. Týmto bol Paťov vzťah k Danke definitívne zahataný a teda je všetko v poriadku.
Nebolo.
Paťo znervóznel a čoraz častejšie začínal témy, ktoré sa krútili okolo Danky. Šlo síce o vedľajšie veci, ako o právo na syna a to, akú výchovu mu ten druhý vôbec dá. A to, ako ho môže utláčať, až prídu ich spoločné deti. Až ho Janka okríkla, aby jej s tým už dal pokoj a rovno povedal, že mu ide o tú (censored). Paťo sa bleskovo začal zúrivo brániť, obvinil ju zo žiarlivosti, čo vzhľadom nato, že to bola pravda, Janku nadvihlo a strhla sa poriadna hádka, v ktorej si vyčítali všetko možné, len to podstatné nepriznali. Že obaja vedia, že ten druhý má pravdu.
A šli spať každý do inej izby.
Dvadsiaty druhý ZVRAT veci ešte viac zamotal.
Janka sa pustila do snorenia. Mučila sa tými pocitmi tak dlho, že sama cítila, že musí z toho von. A to sa dalo podľa nej len jednou cestou – jasne si to vydiskutovať s Patrikom. Ale ako bez dôkazov? Potrebovala nutne niečo v ruke, čo by ho usvedčilo a prinútilo povedať pravdu, priznať farbu. Aby nemohol klamať, aby nemohol kľučkovať, aby nemohol prekrúcať. Niečo, kvôli čomu by vyklopil celú čistú pravdu.
Nereálna vec, ale žiarlivosť si na reálnosť nepotrpí.
Kto hľadá, nájde, aj Janka našla pár podozrivých vecí. Viac jej nebolo treba.
Za ten čas Danka prežívala čoraz krajší stav lásky s Igorom. Jej syn ho znova akceptoval, Patrika s jeho fintami voči drobcovi spacifikovala, bola zasnúbená, svet bol úžasný. Dokonca ani Igorova rodina nakoniec proti nej nič nemala. Vedela, že sa im nepáčilo, v časoch, keď robila ako jeho asistentka, čo sa hovorí. A že tomu viac-menej verili. Boli presvedčení, že zase ide po niekom bohatšom, ako to bolo s Patrikom (všimol si vôbec vtedy niekto, že si vlastne brala dosť nemajetného študenta? A že ten majetok prišiel až potom?). Vtedy by asi u nich šancu nedostala. Potom ale ako sa uchytila v ďalšej firme a celkom dobre zarábala aj tam, videli v nej už len šikovnú mladú ženu s milým synom. A teda myšlienku, že im bude nevestou prijali. Mohla pre zatiaľ chcieť viac?
Všimla si síce, že čoraz častejšie stretáva Paťa na chodbách, ale vždy to skončilo obojstranným studeným pohľadom a pozdravom Ahoj, teda ani tu nič prevratné a nové neočakávala. Túto časť života definitívne uzatvárala.
No jedno také Ahoj však malo aj svedka. A bola ním Janka, ktorá firmu dobre poznala. Tváriac sa, že ide za manželom, na neho náhodou narazila práve na chodbe ku kancelárii, ktorá patrila Danke. Ledva sa stihla schovať do jednej kancelárie, ktorá zhodou okolností bola prázdna. Chcela na vlastné oči vidieť, ako jej muž pôjde za tou mrchou. Ako riadením osudu tadiaľ akurát prechádzala aj Danka, nesúc si z kuchynky fľašu chladenej minerálky. Ich obojstranné studené Ahoj Janku presvedčilo, že pred ľuďmi hrajú dokonalé divadlo. Danka zmizla v kancelárii a Paťo šiel ďalej. Janku oblialo sklamanie, že jej dôkaz tesne ušiel. Potom si ale Paťo niečo rozmyslel a vrátil sa. Ledva zmizol za dverami Dankinej kancelárie, Janka mala istotu, ako to celé je. Divadielko pre ľudí, a keď je čistý vzduch, ide sa na vec. Bez váhania vtrhla do kancelárie (vôbec si nevšimla dosť prekvapený pohľad majiteľky kancelárie, v ktorej sa skrývala, keď uvidela odtiaľ vytrieliť riaditeľovu ženu ako blesk) a urobila poriadnu scénu. Ale iba šokovanej sestre, lebo Patrik bol samozrejme u Dankinho šéfa vedľa. Na ten krik obaja vybehli a scéna bola dokonaná. Janka sa okamžite pustila do Patrika a vykričala mu dva telefonáty Danke v noci (trvanie 0:01 sekúnd, lebo nikto nezdvihol okrem záznamníka) a jeho neskoré príchody a proste všetko, čo nazbierala ako dôkazový materiál menšej, či väčšej relevantnej hodnoty.
Danka sa rozbehnutú sestru ani nepokúšala pacifikovať. Jej šéf tiež nie. Jediný, kto to márne skúšal, bol Paťo. Nakoniec jeho žena v slzách a nazúrená utiekla.
Paťo okamžite šiel za ňou.
Danka ostala šokovane sedieť a na šéfovu otázku odpovedala až po hodnej chvíli. Sama myslela len na to, že je to príšerné, čo sa tu práve udialo a čo to znamená.
Kedysi dávno, keď plačúc v posteli sama, opustená, v prázdnom byte spriadala pomstu tým dvom, a sľubovala im, že ich ešte dostane na kolená, mala v sebe skôr predstavu, že raz bude taká bohatá, že nájde prostriedky, ako ich zosmiešniť, tak ako sa podľa jej predstáv vtedy všetci smiali z nej. Bol to len afekt rozzúreného rozmaznaného dieťaťa, ktoré samé seba vytrestalo a svoju hlúposť sa snaží pred sebou zakryť pomstou druhým. A aj to neuskutočniteľne smiešnou. Skôr takou, ktorá by dokázala raniť ju samú, keby ju niekto na ňu použil, než ich dvoch.
Netušila, že sa jej to raz môže vôbec podariť. A takýmto spôsobom. Navyše, keď na pomstu už dobre dlhú dobu nemyslela.
Pomýšľala na to, že si na zvyšok dňa vezme dovolenku, ale nakoniec sa rozhodla dorobiť si veci ako obyčajne. Nechcela dať rečiam ešte väčšie sústo, než mali.
Následkom tejto udalosti prišiel k slovu dvadsiaty tretí ZVRAT.
Janka sa odsťahovala k rodičom aj so synom. Patrik ju síce skúšal kontaktovať, ale zatajovala sa alebo sa s ním škaredo hádala, ak sa uvolila s ním po telefóne prehovoriť.
Pomedzi to zavolal aj Danke. Chcel, aby skúsila Janke vrátiť rozum. A povedal, že ona bola kedysi tiež hrozná hysterka, ktorú neznášal, ale mala viac rozumu než jej sestra. Lebo, čo sa vykľulo zo žiarliacej Janky, ho totálne odrovnalo. Nespoznával ju. Bola ako fúria. Nedalo sa s ňou prehovoriť viac ako dve minúty, aby sa nestrhla hádka, obviňovanie, zosmiešňovanie a urážanie. Čo Danku prinútilo k otázke, či je pravda to, čo jemu a jej Janka vyčítala (vykričala) – že ju miluje.
Paťo mlčal a potom to priznal. Povedal jej, že ju vlastne vždy ľúbil, len ho odradilo to, že bola iba taká pekná, ale povrchná žena. Myslela len na seba, jej život sa točil okolo toho, ako vyzerá, kam si vyrazí s kamoškami. Keď išlo o domácnosť, varenie, ich a syna – hotová katastrofa. Nič nebola schopná urobiť poriadne, alebo na to jednoducho kašľala. Pripadala mu vtedy hlúpa, nudná a neschopná. Janka bola jej dokonalým opakom. U nej nachádzal pohodu, všetky tie drobnosti, ako uprataný byt, teplé jedlo, človeka, ktorý hovorí aj o niečom inom, ako ktorá s kamošiek sa s kým rozišla, koho prebrala alebo s ktorej mužom spala. A nevrieskala na neho, že je debil, keď nechápe, aké je dôležité, že zajtra ma kaderníčka voľno a jej vlasy už vyzerajú otrasne, nebude môcť ísť ani von (tak nad týmto sa Danka musela fakt zasmiať, lebo ju toto obdobie jej života privádzalo do rozpakov a najradšej by ho vygumovala). Teraz je jednoducho dokonalá a on ľutuje, že zahodil šancu a radšej trpezlivo nepočkal.
Danka mu na oplátku povedala, že ho dlho nenávidela za to, čo jej urobil. Ale teraz je rada. Bez toho by ešte stále vegetovala v tým smiešnych veciach. Nestretla by Igora a ak, tak on by nemal o takú ženu záujem. Vlastne mu je vďačná. No teraz ju naozaj dostal. To vážne chce zahodiť všetko, čo má pre ňu? Ubezpečila ho, že onak nemu už dávno žiadnu lásku necíti a ani sa nechystá. A prv, ako sa ju pokúsil znova presviedčať, ukončila to tým, že sľúbila, že skúsi s Jankou prehovoriť, ale nič nesľubuje, lebo Janka vyrazí asi aj ju.
Položila dosť konsternovaná. Bývalý manžel jej zrazu pripadal taký smiešny a malicherný. Sebecký. Hlúpy. Zas a znova bol neverný. Dobre, kedysi mal pri nej na to dôvod. Ale teraz? Hnevala sa na neho, že chce opustiť manželku a dieťa. A že do toho proti jej vôli zaťahuje ju. Nemala najmenšiu chuť niesť za niečo v tomto prípade nejakú zodpovednosť. Mať problémy v rodine. Fakt ju poriadne naštval.
S Jankou mala pravdu. Čiastočne. Na prvý pokus ju vyhodila s poriadnym bengálom. Keď sa za ňou vybrala druhý raz, podarilo sa jej vysvetliť, že Paťa už nechce a po tom, čo sa stalo, už vôbec nie. S Igorom si predsa dohodli termín a budú sa brať, na tom nemieni nič meniť. To Janku ukľudnilo. Trochu. Ešte jej vyčítala, že iba predstiera, veď jednu svadbu už predstierať zvládla, keď si brala Paťa, ale Danku z rovnováhy nevyviedla. Povedala jej, že už si hľadá inú prácu a hneď ako to bude možné, odchádza. Nakoniec si asi po týždni neustálych telefonátov uverili a odpustili. Janka si poplakala. A uvedomila si, že prišiel dvadsiaty štvrtý ZVRAT. Tentoraz pre ňu osobne. Doteraz si toho nebola vedomá, ale od osudu dostávala iba dary. Tak ako Danka kedysi. Prihral jej krásny vzťah, o ktorý ani tak nemusela bojovať, lebo jej láska stála svorne s ňou po boku. Všetko jej vychádzalo, na čo siahla. Žila si pokojne a šťastne. To však nemôže trvať večne. Sú chvíle, keď treba zabojovať. Znova sa prebudiť a dokázať, že to šťastie, čo k nám prichádza plným priehrštím si naozaj zaslúžime. A ona si teraz pre svoje budúce šťastie a pokoj musí ujasniť, čo chce. Vrátiť sa k Patrikovi, zvládnuť žiarlivosť, prijať neistotu a prebudovať ju spoločne na istotu, a čakať, kým sa to všetko utrasie aj za cenu, že to bude márna snaha, lebo Paťo o to nebude stáť alebo bude stále zlyhávať? Alebo odísť a začať sama a znova, skúšať si zariadiť život nanovo? Ako kedysi jej sestra.
Zdalo sa, že to bude asi jediná reálna možnosť, lebo neverila, že Paťovi ešte niekedy Danku vyženie z hlavy. Bola o tom presvedčená. Veď čo môže ponúknuť ona? Teplo domova? Inteligenciu? A či to teraz Danka nemala tiež? Ona ani len postavu nemala. Nemala nič, čím by svojho manžela mohla dotiahnuť späť a presvedčiť ho, aby s ňou ostal a mal ju zase rád. Spájalo ich len dieťa.
A tak veľmi chcela, aby sa vrátil. Vedela, že by mala byť trpezlivá, bojovať, ale nemohla. Chcela to hneď a bez boja. Ona bola predsa tá podvedená, poškodená. Rodina stála na jej strane. Ale pomohlo to vôbec niečo? Ani ň.
Tak čo mala robiť?