24 zvratov pre život

Nevlastním tento príbeh, ale detaily sú moje. Ak sa v ňom spoznáte – váš problém.

I.
Boli dve sestry. Danka a Janka. Janka bola tá staršia a prírodou čo do krásy menej obdarovaná, hoci celkom výrečná, ale tá skromnejšia, ktorej Dankine úspechy sebavedomia moc nedodali. Danka bola tá mladšia a na to, že sa s ňou chce kamarátiť každý chalan v okolí, bola zvyknutá ako na dýchanie už od prvej triedy na základnej.
Medzi oboma sestrami bol rozdiel dva roky, navštevovali tú istú základnú školu a keď prešla na gympel neskôr aj Danka, začala Janka nenávidieť dvíhanie telefónu, ktorý za deň zvonil aj desaťkrát. Bez problému sa mohla staviť, že tam začuje dajaký chlapčenský hlas: Čau, je Danka doma?
A tak to išlo pol školského roka, až do života sestier zavítal nie veľmi pekný a celkom nenápadný chalan, Patrik.
Danka bola na prepadnutie z dvoch predmetov a cez prestávku Paťo pozbieral odvahu a navrhol obletovanej, spoločenskej a zábavnej spolužiačke, o ktorej si myslel, že je mu vzdialená ako najbližšia mimozemská civilizácia, že jej pomôže s matikou. Na jeho šok Danka v pohode pristala.
Čoskoro však zistil, že Danku zaujíma iba ako doučovateľ a inú úlohu mu vo svojom živote nepripisuje.
A potom prišiel prvý ZVRAT.
Danka sa síce ako tak preplazila do ďalšieho polroka, no rozhodla sa pred „nezvládnuteľným učivom“ radšej voliť cestu ľahšieho odporu a prešla na trojročný učňák bez matury. Škola ju nikdy príliš nebavila a čím kratšie a ľahšie štúdium sa črtalo, tým mu bola naklonenejšia. Necítila to ako svoj handikep, lebo na obľúbenosti u mužskej časti populácie jej to neubralo a bývalí spolužiaci sa s ňou vonku naďalej radi stretávali v partiách.
Čoskoro na to prišiel druhý ZVRAT.
Jedného dňa súc tak vonku s partiou Danka sama od seba požiadala Paťa, či by ju ešte predsa len nedoučoval tú matiku, lebo jej vedomosti v tomto odbore naznačovali, že ju potupne vylejú aj z učňáku. A tak sa Paťo zase začal objavovať v rodine. Doučovanie medzi nimi utvorilo puto, aj vonku hovorili spolu častejšie a Danka zistila, že Paťo je vlastne zaujímavý chalan. Aj tá jeho obyčajnosť jej prišla veľmi príťažlivá, lebo sa celkom podstatne líšil od iných machov z partie, ktorí ju dobývali rečami a občas aj majetníckymi dotykmi, ktoré odbíjala s uspokojením, príjemne pobavená. A tak jedného večera, keď sa Danka rozlúčila z partie a šla domov na večierku (rodičia v tom boli nekompromisní hlavne pri nej) došlo na ďalší, v poradí tretí ZVRAT – nejak ostali stáť pod vchodom, hodili reč na rôzne témy, ani jednému sa nechcelo rozlúčiť sa... potom sa rozhovor uberal čoraz osobnejšími cestičkami, až skončili pri tom, že si priznali, že sa ľúbia.
Spočiatku to tajili, neskôr, keď mali všetci už dosť hmatateľné podozrenie, začali spolu randiť verejne.
Vzťah to bol zvláštny. Paťo horel až za ušami, Danku to nesmierne priťahovalo, pretože to bolo iné než doteraz zažívala s chalanmi. Je však na mieste povedať si niečo o jej povahe, čo ste už asi vytušili aj sami. Danku príroda stvorila krásnou. Do vienka je však dala aj pohodlnosť. Pokojne by sme to mohli nazvať lenivosťou. Nejak zvlášť sa neprejavovala, pretože to, že Danka robila drahoty pri pomáhaní doma sa bralo skôr ako prejav puberty než povahová črta a čo sa týkalo starostlivosti o seba samú, v tom zase bola veľmi výkonná. Tiež neochota učiť sa bola skôr braná ako prejav veku a nie prvých náznakov nezodpovednosti.
Na druhej strane to nebolo zlé dievča a nemohla zato, že jej vďaka fyzickej kráse dary osudu padali do lona. Teda aspoň tie dary, ktoré boli krásou ľahko dosiahnuteľné... a v podstate po iných zatiaľ Danka ani netúžila.
Janka si za ten čas urobila reputáciu celkom dobrej žiačky jednotkárko-dvojkárky, zmaturovala, prijali ju na vysokú a tam na svoje prekvapenie rýchlo objavila svoju prvú lásku. Teda nie úplne prvú, tajne bola zamilovaná do viacerých sestriných dobre vyzerajúcich obdivovateľov a vysnívala si o nich a o sebe nespočetné množstvo romantických snov, ktoré žiaľ pri strete s realitou končili slovami: „Čau.“ prenesenými ležérnym tónom bez záujmu. To bolo asi všetko, čo jej zvykli povedať, keď čakávali dole pred vchodom na jej sestru a ona šla okolo. Aspoňže vzali na vedomie, že existuje. Veď kľudne si nemuseli vôbec pamätať ako vyzerá.

A život šiel ďalej. Danka ukončila školu, no a keďže si nevedela nájsť zamestnanie , našla jej mama brigádu v lepšom butiku u kamarátky. Predávanie ju bavilo a vyzeralo to štýlovo, v jej veku v podstate veľmi prijateľná prezentácia osobnosti pred kamarátmi. Dokonca bola hrdá na to, že má svoje peniaze a môže míňať, čo si viaceré jej kamarátky dovoliť nemohli. Jednoducho stále udávala tón a nezdalo sa, že sa to v jej živote tak rýchlo zmení.
Vydržalo to tak celý rok, ba aj celé leto, Paťo a Dankiní bývalí spolužiaci medzitým zmaturovali, ponachádzali si prácu či porobili skúšky na vysokú, pár ich ostalo visieť vo vzduchoprázdne, keď prijímačky nevyšli a práca tiež žiadna. Okruh priateľov sa popretŕhal, zriedil, ale jedno ostalo nemenné, Danka udávala tón.
Prišla jeseň, po nej zima, v živote hlavných aktérov sa usídlil nový stereotyp – Paťo urobil prijímačky a tak každý druhý víkend cestovával s Jankou do toho istého mesta, na ten istý intrák. Janka, keďže sa poznali – však si boli skoro ako rodina za tie skoro tri roky spoločného chodenia Paťa a Danky – a navyše bola staršia, si vzala Paťa tak povediac pod ochranné krídla. Viac menej to tak vyzeralo, lebo bolo zvykom medzi študentami, že na izbe ostane po vyučku sedieť sám len ten, koho nikto nemá rád. Zvyšok buď bol natoľko obľúbený, že ich izba slúžila ako zliezáreň pre kamarátov alebo patrili k tým, kto sa zliezal. Respektíve vytratil do mesta za zábavou. Paťo chodieval okrem iného na izbu starších dievčat za Jankou. Pokecať si a tak.
Než prišli Vianoce, vyvinul sa medzi oboma natoľko dôverný priateľský vzťah, že Paťo bez rozpakov rozoberal s Jankou všetky nezhody, čo práve s Dankou zažíval. A nebolo ich málo.
Danka bola natoľko zvyknutá, že Paťo je u nich skoro každý deň, že dokonca cez maturitný týždeň priam oslavovala jeho vynútenú neprítomnosť ako oslobodenie. Cítila, že vyletela z klietky. Lebo nech už bola, aká bola, vernosť pre ňu znamenala veľa, hlavne pretože to bol prvý naozaj vážny vzťah, čo mala. A tak radšej škrípala zubami nad tým, že nemôže už slobodne chodiť von s kým sa jej práve zachce, ale ani ju nenapadlo zrealizovať to. Zato tú nespokojnosť vnášala aj do vzťahu. Síce len po troškách, ale predsa. Cez ten týždeň prvý raz po dlhom čase vybehla von s kamoškami sama a nechala sa pozvať na drink od chalanov na diske. Inokedy by pri nej sedel Paťo a niečo takéto by bolo nemysliteľné, alebo skôr mysliteľné, ale nemohla by si pri tom drinku dovoliť nadviazať osviežujúcu nezáväznú flirtujúcu konverzáciu. Samozrejme, že ohováračským rečiam pohotovo predišla tým, že o všetkom Paťovi porozprávala (tú pasáž, o čom konkrétne flirtovali, múdro vynechala) a dala najavo, že to vôbec nič neznamenalo. Ani neznamenalo, bola to len príjemná zmena. Nič viac.
Vysoká však bola niečo iné. Len čo sa septembrový večerný vlak pohol z peróna, Danke vyhŕkli do očí slzy a šla domov tajne smokliac. Akosi si uvedomila, že Paťo odišiel, je preč a už nebude stačiť zdvihnúť telefón a má ho po ruke. V plnej hĺbke si uvedomila odlúčenie a prvú noc aj preplakala a napísala mu strhujúci mail. Prvé týždne preto patrili k najpríjemnejším častiam ich vzťahu. Bolo to akoby začali od znova. Celý týždeň si vymieňali roztúžené maily a cez víkendy sa vytešovali zo vzájomnej prítomnosti.
No postupne Danka objavila, že takýto vzťah na diaľku má aj niekoľko netušených výhod. Celý týždeň bola vlastne voľná. Najprv len pár krát zašla s kamarátkami von, neskôr si úplne zvykla na voľnosť pohybu a rozhodnutí, ktoré nič neobmedzuje. Paťovi patrili víkendy, jej zvyšok týždňa. O nič nešlo, veď mu nijak neubližovala, tých pár flirtov sa nerátalo. Skôr boli potrebné, lebo po dlhej dobe sa zase cítila pekná, žiadúca a nadovšetko, že žije. Samozrejme, že bola pekná stále, ale vedomie, že je pekná a počúvať to a vidieť v očiach aj druhých mužov, ako ju oceňujú, bolo sto a jedno.
Horšie bolo, keď zvyk, že patrí len sama sebe, prerástol aj do víkendov. Tam narazila kosa na kameň. Jedného dňa sa Danka pristihla, že v piatok v nej nerastie už radosť za Paťom, ale skôr znechutenie, že musí zrušiť dohodnutú dámsku jazdu, keď sa pozabudla a sľúbila sa. A to nebolo všetko, čo cítila.

Za tú istú dobu, čo Danka objavovala netušené krásy diaľkového vzťahu, Patrik objavoval v Janke netušenú pozornú poslucháčku, ktorá mu vedela dodať nádej, dať dobrú radu a ak nie toto, tak aspoň potešiť, pobaviť, odviesť myšlienky a rozosmiať. Čoraz radšej bol v jej spoločnosti. A kým kedysi ho rozladilo, že musel na Danku čakať, kým príde odniekiaľ, teraz bol rád, že sa smie u nich doma porozprávať s Jankou. No a prišiel štvrtý ZVRAT – jedna návšteva kina v meste ich spoločných štúdií sa nočnou cestou na intrák premenila na vyznanie lásky.
Nasledujúci týždeň obaja najprv prudko obmedzili spoločné kontakty uvedomiac si, že toto sa nedá. Predsa len Janka je Dankina sestra. Toto si sestry nerobia. Navyše tu bol Jankin priateľ. Obaja sa cítili previnilo a hlúpo. Viac Paťo, ktorý bol ten, čo vyslovil tie slová. Janka však moc dobre vedela, že nebyť tých prekážok v podobe Danky a jej priateľa, s obrovskou radosťou by odpovedala rovnako.
Po týždni (cestovali domov každý osve) sa stretli u nich doma a keď mali chvíľočku iba pre seba, v rýchlosti si povedali, že sa nič nestalo, bolo to hlúpe a zabudnú na to. V tej chvíli obaja vedeli, že presný opak je ich najväčšou túžbou.
Cestou vlakom na intrák už sedeli spolu v jednom kupé (no oproti sebe) a pokukovali po sebe, lebo sa nevedeli zdržať. Ledva ich autobus doviezol pred intrák, dohodli sa, že sa musia ísť prejsť a všetko si ujasniť. Z prechádzky sa vrátili uzrozumení s tým, že sa nedá nič robiť, najrozumnejšie bude, ak Janka ukončí svoj vzťah a Paťo tiež a nebudú si klásť zbytočné prekážky a naťahovať niečo, čo už stratilo význam. A ústa ich pálili od vášnivých bozkov, ktorými toto rozhodnutie tam v poliach za internátom spečatili.
Ibaže niečo takto rozumne za tmy vykúmať a potom to za bieleho dňa aj zrealizovať sú dve rozdielne veci. Ani jeden nechcel prísť a na rovinu partnerovi oznámiť, že je koniec. Len tak, blesk z jasného neba. V podstate sa najviac báli Danky a v podstate podstatnejšej, toho, čo povedia Jankini rodičia o sestersko-dcérskej výmene stráží. A v podstate najpodstatnejšej sa toho najviac bála Janka.
A tak začali radšej aj oni využívať netušených výhod vzdialenosti a potajme sa ľúbili v meste svojich štúdií. Doma sa naopak tvárili normálne, čo dodávalo celému vzťahu šťavu a pikantnosť spoločných dobre strážených tajomstiev.
Strážiť toto tajomstvo bolo však natoľko vzrušujúce, že im to prerástlo cez hlavu a začali otvorene riskovať. Bláznivo riskovať. Paťa Dankini rodičia prijali svojim spôsobom už do rodiny, a tak nikto nepokladal za divné, ak po návrate z diskotéky prespal v Dankinej izbe. No ledva Danka upadla do hlbokého spánku, Paťo, ťahaný túžbou po milovanej žene, sa vykradol z izby a po špičkách si chodil ukradnúť zo dve hodinky zakázanej tajnej lásky k Janke. Museli byť veľmi opatrní, tichí a Paťo sa musel vrátiť k Danke, aby ho ráno našli tam. Obaja si uvedomovali, že ich čas je obmedzený a je nevyčísliteľným luxusom, z ktorého si preto uhrýzali, čo najväčšie a najvášnivejšie kúsky.
Do chvíle, kým pri jednej takejto tichej, ale veľmi vzrušujúcej láske, Janka nevzhliadla do tmy a skoro dostala infarkt. Ako v najhoršom lacnom béčkovom slaďáku nad jej posteľou stála Danka a prizerala sa ich vzájomnej kopulácii. Čo bol vlastne zároveň piaty ZVRAT v ich životoch.
Nasledujúce dni boli obaja tajní milenci vďační za tradičný dvojtýždňový interval chodenia domov, pretože ostať v jednom meste, či dokonca pod jednou strechou, by hrozilo výbuchom.
Janka sa však neskutočne trápila. Tŕpla, či to Danka nepovie rodičom a aj preto, lebo sa cítila neskutočne vinná. To ju však trápilo menej. Sama pred sebou mala dosť pádnych dôvodov, prečo to bolo logické vyústenie. Že Danka si za to mohla sama a dostala iba čo si zaslúžila, keď si Paťa tak málo vážila. Len ťažšie by bolo niečo takéto vysvetľovať rodičom.
Danka sa zatiaľ od zranenej hrdosti, žiarlivosti a zlosti nad potupou utrhla z reťaze. Bez ostychu sa okato bavila s chalanmi na dámskych jazdách s kamoškami a bolo jej fuk, čo si kto bude myslieť. O tom, čo sa stalo, sa s nikým nebavila, zato Paťa titulovala slovami, že každému došlo, že buď sa pre niečo neskutočne pohádali alebo je medzi nimi rovno koniec.
Potom sa však stal ZVRAT číslo šesť a to, že Danka si zistila mail na Jankinho priateľa a napísala mu veľmi farbisto, čo poza jeho chrbát vyvádza jej sestra s jej priateľom a pri čom ich prichytila. Čo viedlo v ZVRATu číslo sedem, keď v ten večer na chodbovici Jankin spoločný príchod s Paťom privítal už jej ex-priateľ veľmi vulgárnymi vyjadreniami na adresu oboch, nešetriac urážkami detailov ich sexuálnych radovánok, ktoré mu naštvaná Danka opísala v maile. Janka sa zvrtla a utiekla. Paťo by tomu opitému človeku aj dal na hubu, ale nejak nenašiel dosť odvahy a tak mu len rovnako oplzlo odpovedal a šiel utešovať Janku. Tento incident viedol k ZVRATu číslo osem, keď Paťo poriadne vytočený na Danku sadol na prvý ranný vlak a šiel domov doriešiť veci. Cestou mal pred očami uplakanú Janku, ktorá vlastne neustále dookola plakala kvôli rodičom a strachu, čo bude, až sa to dozvedia, keď to už vie celý intrák a odmietala sa niekedy ešte vrátiť domov a premýšľala nad tým, že si radšej niečo urobí.
Cestou zavolal Danke, aby sa stretli mimo domu osamote v parku pri stanici, čo Danka drzo odmietla, pretože sa s ním už nemienila zapodievať. Ale na Paťove prekvapenie, ho na tom mieste nakoniec čakala. Ani ju nepozdravil, len sa rovno pustil do jej nechutného špicľovania (tým mal na mysli zistenie si adresy na Jankinho ex) a snahy ubližovať každému okolo seba (tým mal na mysli ten odoslaný mail s kopou delikátnych detailov) a jej sebectvo a egoizmus a ... Načo mu Danka zverila ZVRAT života číslo deväť a to, že je v treťom mesiaci.