Častokrát je však detská práca jediným zdrojom obživy celej rodiny. A teraz buďme múdri.
Osobne si myslím, že my si ani nevieme predstaviť, že by tie naše lenivé detiská robili občas aspoň tie "normálne" domáce práce. Nieto ešte zarábali na živobytie.
Presne nad tym som aj ja uvazovala, po vzhliadnuti videa. Na jednej strane detska praca, na strane druhej, ak sa tym detom vezme, moze to mat dopad na celu rodinu.
Inak podobne videa nemam rada. Nic v podstate nehovoriace, len apelujuce na city...
No, vidím, že nie som jediná, komu to vrta v hlave. Teda to, či je dobre dať deťom prácu alebo nie. Či je dobré takéto tričká kupovať alebo nie.
Lebo na jednej strane im doprajeme detstvo. Ale budú mať čo jesť? Lebo nerobme si ilúzie, že vo fabrike sa zamestnajú ich rodičia.
Na druhej strane, potrebujeme také tričká, čo oblečieme 2x a už sú na nič súce?
Ja fakt neviem. Skromnosť by prospela tomuto svetu.
Lebo aj podporovanie tých najchudobnejších a najbiednejších má aj svoju druhú stránku. Podporíme a oni zistia, že aj tak sa o nás niekto postará. Nemusíme mať zodpovednosť za to, čo robíme, ako sa množíme....
Ťažká téma
Je to ťažká téma a to, že si nekúpite topánky, ktoré ušilo dieťa, detskú prácu nezruší. To video nie je o tom, že nemáme nakupovať, má upozorniť na zneužívanie detí. Celkom úprimne, ako zistím, či moje topánky neušilo dieťa? Dosť ťažko. Občas sa prevalí nejaký škandál, že veľké firmy vykorisťujú deti, ale v zásade sa nič nezmení.
Ja mám takéto videá rada, pretože v tom humbuku okolo mňa si veľa vecí nevšímam a veľa vecí ignorujem. Keď na mňa občas niekto apeluje prostredníctvom takéhoto videa, aspoň na chvíľu spomalím a ak tým zmením život k lepšiemu aspoň jednému človeku, lebo si ho budem viac všímať, tak to nie je zbytočné. A už vôbec mi nepripadá ako nezmyselná táto debata o tom, že niekedy je dieťa živiteľ celej rodiny, lebo to mi, napríklad, vôbec nenapadlo, aj keď je to logické.
Ja osobne si o takychto veciach radsej precitam. Ale ako impulz na zamyslenie alebo zaujimavu diskusiu ok.
Nie tak dávno som videla dokument , kde pracovali deti v nejakom odvetví, kde robili niečo so sklom. Fúkali ho, či čo to bolo. Horúce jasné. Boli pri nich dospelí chlapi a vysvetľovali to. Jednalo sa o nejaký špeciálny výrobok, ktorý už ako dospelý proste človek nevyrobí. Treba naň zručnosť a jemnosť dieťaťa. Ukázali aj chlapca, ktorý si neopatrnosťou spálil ruku. Statočný. Pracoval ďalej. Tí dospelí, ktorí na nich "dohliadali" to okomentovali tiež slovami, že my si to ani predstaviť nevieme, nech nesúdime. Že u nich to proste funguje TAK. Oni ako dospelí muži za svoju prácu nemali zaplatené. Pomáhali svojim synom, priateľom svojich synov atď. aby oni uživili svoje rodiny. Ak tú prácu nebudú mať, bude to ešte horšie.
Nedávno prebehlo FB iné video - asi 2 ročné babatko sa tam oháňa mačetou, za ním brat s druhou mačetou. Hľadajú spolu potravu - nejaké chrobáky, sekajú mäso a pomáhajú pri varení. Žijú v divočine.
Tak si myslím, že ono sa to až tak vehementne nelíši. Ja viem, vlasy mi dupkom vstávali, keď som videla, ako tam s tým nožom manipuluje. Ale zas, keď som bola malá ja, tak tiež bol nožík - rybka medzi chlapcami "normálny". Dnes by som to brala ako "ozbrojovanie".
Čím som staršia, tým viac mám pocit, že by sme sa nemali starať o kohokoľvek veľmi veľmi ďaleko od nás. Napríklad o deti. Ale skôr by sme sa mali rozhliadnuť čo najbližšie a pomáhať im. Ale samozrejme nie tým, že im nakúpime na vianoce plyšákov. Ale že ich naučíme pracovať. S ochranou dieťaťa sme zašli podľa mňa celkom daleko. Hlavne s obchranou od práce. A mnoho mladých ľudí až keď skončí vysokú školu zistí, že treba aj pracovať. A to už je o tom ohýbaní a Jankovi. Už je mnohokrát neskoro. Ale je to celé veľmi zamotané
" S ochranou dieťaťa sme zašli podľa mňa celkom daleko. Hlavne s ochranou od práce. " 
naposledy v cakarni u Dr. sme sa s matkami bavili, ze desatrocne deti na nich vytahuju telefonne cisla, ze mali v skole sedenie so psychologom a ten ich nainstruoval o ich pravach (ktovie, ci nezabudol popri vsetkych tych pravach spomenut povinnosti). A ze to vytahuju v tom najnevhodnejsom momente
, ze okamzite sa dana situacia moze ako zaklinadlom zmenit na demonstraciu: silnejsi prezije 
.
presne takúto diskusiu som viedla asi pred rokom-dvomi so svojím mladším synom. Potom, ako som mu prikázala upratať riady, začal sa oháňať právami dieťaťa, o tom ako rodičia sú povinní toto a tamto, ale že aj deti majú povinnosti, o tom ani pol slova. Skoro som na druhý deň skočila do školy na pokec o motaní hláv deťom a keď už, tak nech je to nielen o ich právach, ale aj povinnostiach... dovysvetľovali sme si to doma našťastie úspešne.
Ešte včera som nemala pravdu povediac čo k téme povedať... áno, detská práca je niečo, na čo v našich končinách nie sme zvyknutí a preto sa snažíme do "toho" zasahovať a ako matka to aj chápem.
Ale... akurát dnes som mala možnosť vidieť dokument o pestovaní čaju v Afrike /napr. v Keni a okolí/. Pracovali tam nielen ženy, muži, ale aj deti. Celý dokument bol poňatí dosť obšírne, ale venovali sa aj životom ľudí, ktorí tam pracujú. Pre mnohých je to žiaľ jediný spôsob obživy. Deň čo deň chodia na plantáže obtrhávať čajové lístky a keď nazbierajú 12 -15 kíl zelených /ľahučkých/ lístkov, zarobia 1 libru. Bola tam aj spomínaná medzinárodná spoločnosť Univeler, ktorá sa zaoberá predajom rôznych potravín, aj čaju. Dušovali sa, že dávajú týmto ľuďom zarobiť trojnásobok minimálnej mzdy v danej krajine /pred kameru najskôr nemali problém ísť, ale neskôr to odmietli/. Našlo sa zopár odvážnych žien, ktoré to nielen popreli, ale rozprávali aj o praktikách ako napr. sexuálne obťažovanie od nadriadených, proti ktorému sú bezbranné a táto spoločnosť sa tým ani nezaoberá. My by sme si povedali možno, že budeme bojkotovať danú spoločnosť tak, že si od nich čaj nebudeme kupovať. Odkaz od týchto žien, ktoré ten život reálne žijú znel: "Aj keď je to práca ťažká, je dôležité, aby ste si kupovali čaj od tejto spoločnosti /z tejto oblasti/, pretože len tak my môžeme zarobiť si peniaze." Podobne na tom boli deti, ktoré nechodili do škôl, pretože nemohli - nemali poplatky na školu a bez zaplatenia by ich do školy nepustili. Mnohé z nich siroty /rodičia pomreli na AIDS, ktorý je v tejto oblasti najrozšírenejší/ pomáhajú živiť nielen seba, ale aj svojich súrodencov a príbuzných... bez toho, žeby niekto si kúpil ich výrobok, nemali byť šancu ani na takýto zárobok, a zomreli by od hladu.
Takže každá minca má dve strany, každá situácia má viac uhlov pohľadu... ako civilizovaná spoločnosť sa snažíme bojovať napr. bojkotom danej spoločnosti a nekúpime si od nich výrobok, ale aký to má dopad na ľudí, ktorí rátajú aspoň s tým málom, ktoré si zarobia? Máme právo im brať aj to trošku?
Ako to bolo na konci dokumentu zhodnotené, že táto situácia vznikala veľmi dlho vplyvom kolonizácií, vykorisťovaním, zotročovaním... a nevyrieši sa zo dňa na deň, nevyrieši sa mávnutím čarovného prútika a ani tým, že nebudeme kupovať ten-ktorý výrobok.
ono je to fakt celé komplikované. pekne bolo napríklad vysvetlené aj tu http://megazine.cz/2016/01/alarmujici-prednaska-ve-ktere-odvazna-zena-uvedla-jakym-zpusobem-zapad-udrzuje-system-vykoristovani-bohate-afriky/
je to tuším prednáška z berlínskeho TEDx-u zaujímavý pohľad.
Pekné video. Nie je všetko zlato, čo sa blyští, nie každý chlap s vidlami je Poseidon a kupovať veci, ktoré vyrábajú deti, nie je ok. Niežeby sme nevedeli, ale občas je dobré si to pripomenúť.