reklama

prekliatie

Pridal/a Mária5455 dňa 21. 09. 2012 - 01:14

reklama

mile zienky,chcem sa vas spytat,ci verite na tkzv.prekliatie osoby,rodiny a pod.? ,ako sa to da zistit? zazila to uz niektora z vas? ako sa da tomu pomoct ?


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), Pi, 21. 09. 2012 - 11:41

Prekliatie nie je tak tazke "urobit". Vlastne vsetko v hneve vypovedane, zazelane ma velku silu a dopad. Ci sa da zistit ze je osoba prekliata a ako- to netusim, udajne by to mali vediet liecitelia podla aury a kadejake jasnovidky to vidia tiez. Malokto sa s tym vsak chce zaoberat. Pretoze celkom jednoducho moze tie problemy preniest na seba. Ak ma clovek pocit, ze sa s nim nieco nekale deje, tak by mohol skusit na zaciatok poupratovat si dokladne v dusi a v srdci. Prehodnotit sposob zivota, myslenia, navyky, spravanie sa k inym ludom. Urobit "odpustacie" ritualy, ja to tu casto linkujem od adinky, ktora urobila vycuc z knihy Doreen Virthue. http://nanicmama.sme.sk/dusa-na-cestach/trosku-relaxu-od-doreen-virtue
Niekedy sa clovek dostava do fazy, ze sa mu spusti v zivote domino efekt, jednou kockou zhodi vsetko co budoval...a je to castokrat iba dosledok...totiz sa malokedy stava, ze zle ostava nepotrestane...raz sa to nakopi a bum...ludia si velmi neradi priznavaju, ze by to nestastie, ktore v tej chvili vnimaju, mohlo byt sposobene nimi osobne...radsej to zvalia na ciernu magiu, na prekliatie, na hocico ine...a pritom riesenie niekedy naozaj nebyva take strasidelne a je celkom lahko riesitelne...

kefara, Pi, 21. 09. 2012 - 11:49

Osobnú skúsenosť nemám.
Ale kamoška hovorila, že sa s tým stretla u blízkej osoby.
Mala "probené" a našli niekoho ( na východe), kto jej s tým vedel pomôcť.

Pred takýmito vecami mám úprimný rešpekt.

andrea11, Pi, 21. 09. 2012 - 15:25

Osobnu skusenost mam. Tiez to bolo liecene liecitelkou,dobrou,ktora mi pomohla uvedomit si,ze ziadne prekliatie nie je ucinne,pokial nemas zivnu podu strachu.

Nikto ta nemoze ucinne prekliat,pokial mu to na istej urovni nedovolis. Funguje to na zaklade hnevu od preklinaca a strachu prekliateho. Casto preklinac udrie prave na citlivu strunu a ty tomu UVERIS. Tu je pes zakopany. V opacnom pripade na teba hnev nikoho nema ziadny vplyv. Negativna energia sa vracia spat k neprajnikovi.

Kazdy ma kontrolu nad svojim vlastnym zivotom,nikto tvoj zivot nemoze ovladat. Ak prajem niekomu zle a on to ma v pazi,aky je asi vysledok?

linda999, Pi, 21. 09. 2012 - 18:00

Andrea, suhlasim dobre si to vystihla.
K zivnej pode pre strach radim aj urieknutie deti a podobne. Najprv sa toho musi matka bat a ratat s tym, potom to uz ide lahko.

lenami, Pi, 21. 09. 2012 - 17:35

No bodaj by to bola tak ako píšeš, že zlo sa vracia naspäť k neprajníkovi. Môj muž ma keď sme sa pohádali preklial. V hneve mi vykričal, že ma preklína a aby som zomierala v strašných bolestiach a ešte aj po smrti nemala pokoj. Doteraz nechápem, kde sa v ňom vzala taká nenávisť voči mne. Ja mu to nemôžem odpustiť a neviem s ním už normálne ďalej žiť. On sa tvári, že sa nič nestalo, nechápe, čo mi možno spôsobil...
Mám strach a keby som poznala nejakú súcu veštkyňu určite by som ju navštívila.

lydusha (bez overenia), Pi, 21. 09. 2012 - 18:24

Ja ta o nicom nemusim presviedcat, budes mat moznost presvedcit sa aj sama. A ako pise andrea vyssie, nedovol aby ta premohol strach, neuver mu, jeho sile... vtedy sa zacinaju kolieska tocit smerom k nemu...ta negativna energia, ktora medzi vami dodnes poletuje sa musi niekde usadit...ale v prvom rade musis byt ty schopna urobit si v dusi poriadok a odpustenie...nemusis ist za nim zoci voci a povedat mu "odpustam ti"....staci, ked to dokazes vo svojom srdci...ale musi to byt vykonane, nemoze to byt leb vypovedana prazdna fraza...nepotrebujes liecitelov ani vestice, vsetko co potrebujes vediet mas v sebe...a nielen ty, kazdy.

sobotna, Pi, 21. 09. 2012 - 18:41

Mária......ja som niekedy začiatkom roka tiež písala niečo o prekliatí. Tak sa mi vtedy zdalo, že by to aj mohlo byť. Ak chceš, nájdi a čítaj.
Ak sa to týka priamo Teba, tak fakt stačí "upratať v sebe" ako radí Lydusha.
Niekedy je toho na človeka ako na koňa a hneď si (ten s tým pesimistickejším životným vybavením) myslí, že je prekliaty.
Možno stačí vyčkať, prežiť, neriešiť a veci sa ukážu v inom svetle. Ja konkrétne som mala vtedy pred sebou dosť vážne rozhodnutie (ešte som síce o ňom netušila, ale čakalo na mňa zarohom). Prišlo, život ide ďalej...mne je ľahšie.
Držím prsty.....

púpavienka, Pi, 21. 09. 2012 - 20:22

Nuž všetko je možné a aj to že kde má lepšiu pôdu, tak to rýchlejšie vzíde, ale nie vždy je to tak. Jednoducho niekedy sila toho vyrieknutého je obrovská a stačí na všetko.
No veľakrát je to o inom, ale ľudia chcú radšej uveriť urieknutiu. Kvietok

Mária5455, So, 22. 09. 2012 - 00:31

nikdy som na taketo veci neverila,ale ked sa deju veci ,na ktore nemam ziaden vplyv,ide to mimo mna ,tak uz vaham a zrazu zacinam rozmyslat,ci sa skutocne da prekliat cela rodina?nikdy som nikomu nic zle nepriala ,ale neprajnikom mame dost....iste je,ze ked mi niekto umyselne ublizi,tak neviem odpustit ....myslela som si,ze som silna osobnost,lenze teraz zistujem,ze asi nie...alebo je uz toho privela? stale som myslela len pozitivne a zlo .ktore prichadzalo ,som brala tak,ze jak prislo,tak aj odide...lenze teraz nech robim cokolvek dobre,aj tak sa stane vzdy nieco zle,,,som uz z toho unavena...

Polárka (bez overenia), So, 22. 09. 2012 - 15:44

Mária5455
momentálne som na dedine, kde mám veľa susedov, a povedzme, že sú tu aj ľudia, ktorých osobne nepoznám a z mne nejasných príčin robia prieky. Najviac verbálne. Veď čo by už robili ľudia na dedine, asi majú fúru voľného času, a dostatok frustrácií z vlastného života, tak sa treba nad niečím spravodlivo rozčúliť, morálne okomentovať, a ak je historka príliš nudná aj dodatočne prifarbiť domyslenými detailami. Každopádne treba debatu zakončiť riadnym súdom.

Mne pri tomto normálne rozum zostal stáť, aj som vzplanula spravodlivým hnevom, nad nespravodlivosťou, ktorá sa mi deje. Aj som si sadla pod strom dumala tu zľava, tu sprava, ako s tým vymávať. Došla som na to, že vymávať sa s tým nedá, nech je to akokoľvek nespravodlivé (z môjho uhla pohľadu), akurát čo ma to rozhodilo, a ja som si domrvila zopár dní, lebo som bola nervózna. Miestami mi to pripadalo, že sa mi už schválne dejú zlé veci, a čo zlé... ešte horšie, a na posraného aj hajzel padne...
A prestalo ma to baviť, pustila som si do sluchátiek hudbu z päťdesiatych rokov, a nejaká hitovka tam bola, a sem tam nejaké hudobné sedatívum a la Enya. Zobrala som chlpaňu a hrebene, prerevala pol cesty k sadu, sadla pod strom, poľutovala sa, ukľudnila sa, preladila myšlienkový pochod. Proste sú veci, ktorým sa človek v živote nevyhne, tak ich treba obísť. Mať na háku všetko čo na človeka vplýva negatívne a nemá dosah to nejak zmysluplne riešiť, a všímať si podstatné veci. Ako to, že mi je jedno, že tancujem v sade plnom dozretého ovocia, aj keď tancovať neviem, ale je mi dobre, a je mi jedno, aj keď ma vidí nejaký sused, a sto pro ohovorí - lebo som zjedla jeden, zo stromu spadnutý plod - zatiaľ čo on ich má na chrbte zo desať kilo ilegálne natrhaných a v taškách ďalších päť, a jeho žena ich už od minulého týždňa zavára, a aj detské výživy a koláče vypeká Veľký úsmev
Viem, že si odpľuje, keď ma zbadá, ako keby čiernu mačku na ceste videl Veľký úsmev, viem, že ma preklial do siedmeho kolena, lebo som dcéra svojho otca a sestra svojho brata Veľký úsmev. A viem, že má veľa sympatizantov, odpľúvajúc aspoň imaginárne, keď sa nedá inak, keď už ma vidia. A viem, že sympatizanti sú aj z iného súdku, rovnako naladený na celú našu rodinu, lebo nie sme takí blbí, jak sú oni chytrí Veľký úsmev , lebo nechceme predať lukratívny potenciálne stavebný pozemok na údajné pasenie somárov, založenia minisadu korkových dubov, a podobných nezmyslov Chichocem sa. Veď šak ich núdza donúti, mydlia si ruky, a veruže mňa to gniavi zhora zdola a teda nie je to žiadny krásny svalovec Veľký úsmev, ale život. A v stave opojenia z hudby z päťdesiatich rokov ho objímam a šepkám mu do ucha milujem ťa (stále mám na mysli ten môj život, a nie nejakého driečneho šuhaja Vyplazený jazyk ). Neboj, aj mňa občas chytí depresia a riadna, kedy sa vidím, ako ma hojdá vetrík kdesi zavesenú na strome, ale je mi jasné, že pri mojom šťastí by sa konár zlomil, a motúz pretrhol Veľký úsmev a ja by som behala s dolámanou hnátov a riadnou hanbou. Ozaj a za dobré skutky nečakám nič. Vlastne už som sa odnaučila čakať na odmenu. Ak nepríde, nepríde, ak pride teším sa, ale učím sa tešiť samú seba. Dá sa to. Lepšie neskoro, ako vôbec. Držím palec a hlavu hore Mrkám

sofhia, So, 22. 09. 2012 - 21:42

Polarka, ako si to krasne napisala Slnko

Polárka (bez overenia), Ne, 23. 09. 2012 - 09:43

že ďakujem Slnko

Mária5455, So, 22. 09. 2012 - 23:48

Polarka ,krasne si to napisala,dakujem a dakujem vam vsetkym....nieco s tym budem musiet robit,pretoze keby sa dialo nico zle mne,tak sa spravam tak,jak Polarka,ale pokial to prechadza na mojich najblizsich,tak toto ma nenechava lahostajnou....stale som sa doteraz snazila robit kazdemu len dobre,nikdy som na seba nemyslela,len aby boli ti druhi spokojni a zaujimave,ze sa mi vracalo od tych ludi,len same zlo-nechapem....uz mi doma hovorili,ze nie som Matka Tereza,nech s tym prestanem,ale ked ja som mala dobry pocit,ked som mohla hocikomu pomoct,tak teraz sa cudujem,ze toto sa deje,co sa deje....hovori sa,ze za dobrotu,na zobrotu,alebo za dobre,nikdy necakaj dobro....?
co ty nato Lydusha? jak je to s tym dobrom a zlom? Mrkám
snazim sa konat dobro,ale v poslednej dobe rozmyslam o tom,ci sa to vobec vyplati,pretoze potom takych ludi v dnesnej dobe povazuju za hlupych...

lydusha (bez overenia), Ne, 23. 09. 2012 - 00:00

Vzdy rob to, co chces urobit, ak to urobis, tak za to necakaj schody do neba ani vdaku az za hrob a nelutuj, ze si to urobila. Ak nechces robit inym "dobre", tak to skratka neurob. A uz vobec nerozmyslaj nad tym, ci v ociach nejakeho ineho cloveka ne/vyzeras ako hlupak. No a co? Tak vyzeras. Ty vies, ako to je a ci je to vobec pravda. Maj na haku. To je cely navod na stastny zivot...

Polárka (bez overenia), Ne, 23. 09. 2012 - 09:34

Chyba je, že na seba nemyslíš v prvom rade a ideš myslieť na druhých. V prvom rade si Ty, potom Tvoja rodina, a potom tí druhí. Neodvolávaj sa na pomoc druhým, na zásluhy, to proste nikam nevedie. Nie vždy máme to čo chceme, ale občas aj to čo potrebujeme, a to čo potrebujeme nemusí byť to čo by sme chceli.
Myslím, že Tvoja rodina má pravdu. Nie si Matka Tereza. V prvom rade, pomôž sama sebe.
A a propó konať dobro, aby som získala lístok do neba - tak to je veľmi zlý motív.

linda999, Ne, 23. 09. 2012 - 00:02

"rozmyslam o tom,ci sa to vobec vyplati,"

a to je ta chyba.

lydusha (bez overenia), Ne, 23. 09. 2012 - 00:18

Presne tak, Linda. Okrem toho, maria, nic sa z teba neprenasa na tvojich blizkych a nic sa nedeje len tak pre nic za nic...osud ludi okolo seba neovplyvnis, nie je to take lahke ako sa na prvy pohlad zda...

nlucian, Po, 24. 09. 2012 - 09:03

Inak budem asi troška od veci.. Moja svokra pestuje čistec. Verí tomu, že keď sa jej nejaký neprajník zadíva hlboko do očí začne ju bolieť hlava. Umyje ta odvarom a keď vzniknú usadeniny po umytí, tak ju bolí hlava z toho a samé to prejde. Ja tomu samozrejme neverím. Radšej uverím, že ma bolí hlava z PC ako, že mi chcel niekto uškodiť

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama