Práca a financie

Včera som dala výpoveď! Fakt, nežartujem, po 4 a pol roku práce som do toho praštila, lebo som si prerovnala priority. Keďže v byte sa mi povaľujú gundže vlasov, ktoré strácam zo stresu, menzes mám pravidelne o týždeň skôr a taký, že sa čudujem, že mi ešte dáka krv zostala a doma som ako trojhlavá saň (to je výraz pre dračicu), rozhodla som sa a vykonala ten čin Všetci zostali náramne prekvapení, že ja, čo robím a držím hubu... čo som to len spravila... aké to prekvapenie...

Sedím si v práci, okná kancelárie otvorené dokorán, dnu prúdi slniečko a čerstvý vzduch. Budova, v ktorej máme kancelárie je stará, má tri dvorčeky a tá naša kancelária má okná na jeden z týchto dvorčekov. Som tu sama, pretože kolegyňa má dovolenku. Hoci je to pani vo veku mojej mamy, mám ju rada, pretože ma vždy pobaví svojími príbehmi a výrokmi.

He-he, to je pekná predstava.
Politika je pre mňa taký malý grc, kde sa ale dejú veľké veci. Keď som nemala prácu, rozmýšľala som (z recesie), že sa na tú politickú dráhu pustím. Robiť nemám čo a som taká istá, ako tí čo sa politikou živia. A 30 tisícový plat len tak svieti v mojich očkách.

He-he-he...

Mám na mysli hádanku.
Takže, dievčatá a chlapci hádajte čo robím (akú mám prácu). Martinčanky sa nehrajú, lebo oni to už vedia a ja som zvedavá, či to tu niekto uhádne. Dávam vám týždeň na to, aby ste rozmýšľali, môžete sa pýtať, ja budem odpovedať len áno-nie.

Opis mojej práce: sedím za počítačom na internete a pracujem.
Indícia: peniaze.

Dobrý deň. Zaujal ma článok ,Problémy v práci,. Tie moje problémy sa začali v prvý deň nástupu po MD. Pracovala som ako učiteľka na ZŠ. Počas mojej MD sa menil riaditeľ ZŠ a na mňa a moje pracovné miesto zrejme zabudol, aj napriek tomu, že som si mesačne chodila preberať pásky. V prvý deň, po MD mi moja kolegyňa- zástupkyňa oznámila, že moje miesto učiteľky už obsadila novoprijatá kolegyňa, aby som sa zamestnala na polovičný úväzok.

Ahoj babulky.
Volam sa Jana, pochadzam z Puchova. Uz 8 rokov byvam ale v Prahe.

Momentalne som 5. rok na MD - mame Lukaska (4 a 3/4 roku) a Martinka (2 a 1/2 roku). K tomu jedneho tatina. Prevaha chlapov, ale to mi celkom nevadi. Viac ma stve, ze vsetci traja su "silne" (podla mna tvrdohlave, zabycene) osobnosti... to su u nas strety na kazdodennom poriadku.

Tak.. a je to tu. Posledny den na materskej, od pondelka som v praci. A samozrejme, trosku mi lepi. Ako to vsetko zvladnem, ako dlho mi potrva, kym nebudem "Mimo obraz" v praci, v socialnom zivote. Nenakrakrajam sefovi zeleninku v polievke, ked sa stretneme na obede? (Nechtiac, samozrejme.) Nezacnem si, v navale prace, spievat detske pesnicky od Podhradskej? (Doma to robim.) Neposlem niekoho zo studentov umyt si ruky?
Darmo je, zivot sa meni a zenie rychlo a este rychlejsie. A nehovorte mi, ze za 3 roky sa toho tak vela nezmenilo.

Každý Slovák má už nejakého známeho alebo príbuzného, ktorý pracuje v zahraničí. Aké to tam vlastne je? Je niečo čo sa od nich môžme naučiť?

Môj prvý job bol v obchode. Prvé mesiace som dokladala tovar. Neskôr som začala zaskakovať na pokladni a časom sa zo mňa stala pokladníčka. Tešila som sa zo svojho úspechu, ale netrvalo to dlho....

Ja viem, že bábätku je pri mamine najlepšie, ale život je pes a jesť treba, tiež šeky za nájom, elektrinu, plyn čakajú na zaplatenie a niekedy sa inak nedá a mamina musí popri starostlivosti o anjelika aj pracovať. Dievčatá, máte s tým nejaké skúsenosti? Kto sa vám staral o malé, kým ste boli preč? Máte nejaké triky, čo vám v takej situácii pomohli?