reklama

Služby zákazníkom alebo práca v zahraničí. Aké to tam vlastne je?

Pridal/a Radka Fabsic dňa 03. 02. 2008 - 01:11

reklama

Každý Slovák má už nejakého známeho alebo príbuzného, ktorý pracuje v zahraničí. Aké to tam vlastne je? Je niečo čo sa od nich môžme naučiť?

Môj prvý job bol v obchode. Prvé mesiace som dokladala tovar. Neskôr som začala zaskakovať na pokladni a časom sa zo mňa stala pokladníčka. Tešila som sa zo svojho úspechu, ale netrvalo to dlho....
Začalo to zákazníkmi, pri obsluhovaní jednej pani. Klasicky som jej po nablokovaní tovaru povedala 25,70. Ona ma ohromila a schladila (tú vetu si pamätám dodnes): U nás sa hovorí 25,70 PROSÍM! Najprv som sa rozčúlila, že aká protivná hnusaňa, ale dnes to beriem ako jednu z najlepších lekcií života.
Ďalšie schladenie došlo, keď si ma šéf zavolal na koberček... Vraj som k zákazníkom mrzutá. Opäť som sa nasrala a začala premýšľať, ktorá kolegyňa sa nudí a robí mi na nervy. O týždeň si ma šéf zase zavolal. A o ďalší sa to zas opakovalo. Plačem Chodila som strašne smutná, začali sa mi vyhrážať, že ma pošlú prvým lietadlom domov.
Potom ma manager poslal na kurz Customer Care (Starostlivosť o zákazníkov) a časom som bola viac usmievavá ako moje Írske kolegyne.
Keď som sa o rok rozčúlila a len tak managérovi povedal, že už ma nebaví byť len dievča od kasy. Odpovedal OK a o mesiac som bola povýšená na asistentku managéra. Veľký úsmev A zase som sa veľmi tešila....
Tentokrát som si to už nenechala vziať. Pri neprítomnosti managéra som mala na starosti celý obchod a tiež stažnosti a problémy. Najnepríjemnejšie na tom bolo, že keď som niečo nevedela, zákazníci kývli rukou a odišli. Veď to je len koktajúca cudzinka. Takže viac ťažkej práce a aj s tým som sa vysporiadala. Po roku som bola povýšená na managérku oddelenia obchodu. Váľam sa od smiechu po podlahe
Aby to nevyzeralo ako rozprávka. V tej práci som skončila zo zdravotných dôvodov, tlak z vedenia a stres z práce sa mi vrátili v podobe zápalu trojklenného nervu. Zamestnávateľ ma nebol ochotný uvoľniť na marodku. Že je to protizákonne??? Áno je. Ale veď som len cudzinka...

Počas tejto 3-ročnej kariéri som nasadila vysokú latku všetkým ľuďom, ktorí mi kedy budú poskytovať služby.
Veľmi by som chcela, aby sa táto úroveň služieb na Slovensku zvýšila.
Aby sa šofér autobusu na nás usmieval, keď nastupujeme.
Aby nám pani za okienkom popriala pekný deň.
Aby nám známa na zastávke pochválila účes, vlasy.
Pani na kase povedala 25,70 prosím...

Snáď to je len sen. Každému by sa to páčilo... Nie je to o hádzaní falošných úsmevov, ale byť milý a pohostinný. Nekaziť deň ľuďom okolo seba.


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 08:40

Vies moja mila, ked raz budem na slovensku zarabat ako v irsku aj ja sa budem usmievat od ucha po ucho ked budem sofer autobusu....ci predajca ci ktokolvek iny.
Neda sa porovnat neporovnatelne. Myslim ze aj na slovensku je dost ludi co aj za to malo penazi dava zo seba maximum. Ale cakat usmev od vodica MHD, ktory vstava o stvrtej, sedi v studenom autobuse, vozi mrzutych, unavenych ludi ktori mnohokrat ani len neodzdravia, na vyplatnej paske ma par tisicok a z toho ma uzivit zenu a deti...prepac ale to chce silnu davku dobrej nalady aby sa usmieval...
Co myslis preco tolko slovakov uteka za pracou, nechava tu deti, rodinu...lebo je tu tak super fantasticky?Ked pride domov so zarobenymi korunkami, mnohokrat poctivo oddretymi niekde na farme, na chvilu sa maju dobre, ale pride den ked sa zas musi pobrat prec....obdivujem vsetkych takych otcov ci mamy, ze to vobec zvladaju....A este viac obdivujem tych co rano preslapuju na zastavke a idu za par korun makat niekam do tovarne za pas a mohli by ist niekam do zahranicia ale nejdu lebo tu maju deti...zacarovany kruh....
Vedenie od nas chce prozakaznicke myslenie, z minima by chceli vytlct maximum ale nie vzdy to id....ako sa mozem usmievat na rozzurenu zakaznicku s reklamaciou? by som ju este viac nastvala? Poprajem je krasny den? Clovek musi vzdy selektovat....a v sekunde sa rozhodovat co spravi, ci sa usmeje alebo nie.
Mentalita ludi v irsku alebo kdekolvek inde je ina ako mentalita slovakov....mame svoje starosti a nie kazdy ich vie nechat doma a usmievat sa na okloie ako slniecko...
Takze ked niekedy prides na slovensko a budes v obchode, skus ty prva vyslat signal smerom k predavacke a necakaj hned ze sa rozplynie blahom ked ta uvidi.
Ked nemas ocakavania obycajne sa dockas....
Co rozdavas to dostavas...ja zakaznikov zdravim prva a aj sa usmievam.....ale nie na mrzutov co vstavali hore zadkom a prve co ich napadne je ist pobuzerovat niekoho, najlepsie do obchodu....vzdy sa nieco najde....ked sa usmievas...ked sa neusmievas....to ze je utorok....to ze je chlieb bledy....to ze prilis tmavy....cela kopa veci ktore "pomozu" niekomu dvihnut sebavedomie.
Mame pred sebou este dlhu cestu aby sme boli svetoví, napriek tomu si dovolim tvrdit ze sme uz riadny kus cesty presli a to k lepsiemu....
A sme to my, co tu zijeme.....nie pozorovatelia a kritici z cudziny.

eifelovka, Po, 04. 02. 2008 - 09:53

Lydush sorry, ja ti budem odporovat, ja som si tvoj prispevok ani neprecitala cely, lebo mi stacila prva veta.. je vidiet, ze mas skreslene predstavy o tom, ako kto kde zaraba a o tom, kolko tam stoja zivotne naklady.. zivotna uroven je urcite lepsia, ale nemyslim si, ze keby si mala v inych krajinach zit a zarabat, ze by si nemala podobne problemy ako maju predavacky tu.. len aby si bola v obraze, ja v italy zarabam tak ako zarabaju moji spoluziaci z vysky zijuc v SK ci CR a naklady na zivot mam urcite vyssie ja nez oni.. jedine co ma tesi a co u nas nie je, je to, ze mam dva platy na vyse.. tak len tolko k tomu, ako ma niekto stale skreslene predstavy o tom, ze len preto, ze zijes v zahranici musis zarabat viac.. mala by si to teda vyskusat!
P.S: V Italy su soferi extra pripad: usmievaju sa a predstav si NEMAJU ANI ISTOTU V ZMLUVE, ze druhy den nastupia do prace.. takze "nebude to usmievanie niecim inym" ???

eifelovka, Po, 04. 02. 2008 - 10:06

Este jedna otazka: Taliani odchadzaju tiez do Irska, kedysi zdrhali do Ameriky.. Odpovedz si sama na otazku "preco?" Asi pre rovnake podmienky, pre ktore to robia slovaci.. Nemozes ale zabudnut na to, ze to co ine samostatne krajiny budovali cele desatrocia a neboli odkazane na nikoho presne tak ako irsko, velka britania, ci ine severske staty, my sme zili cele tie desatrocia zavreti v "nevedomosti" To sa neda len tak preskocit, zabudnut a dohnat! Okrem toho kazdy vie byt "bohaty" ked ide do vyspelejsej krajiny, kde len 2 roky maka a nezije, lebo nikam nechodi aby usetril a potom sa vrati do svojej krajiny ako velky prachac.. skuste si to ale ist tam, zarabat tam a zit tam a pridete na to, ze pri vsetkych daniach, plateniach, ci hypotekach a problemoch si tiez nebudete moct vyskakovat.. myslim, ze niektore pohlady na zivot sa vam "vyjasnia", ked si to vyskusate na vlastnej kozi, nie na mesiac, nie na rok ci dva, ale na nejake dlhsie obdobie Pohoda

lydusha (bez overenia), Po, 04. 02. 2008 - 19:39

poznam xy ludi co ziju v anglicku, na cypre, v taliansku a maju sa dobre...maju sa dokonca velmi dobre....a ziju tam, nechcu sa vratit pretoze im je skratka dobre
preco ja odtialto neodchadzam je snad mnohym jasne
A komu nie tomu to vysvetlovat nebudem....mne je uplne jedno ci ma tu niekto chape alebo nechape.....napisala som si svoj nazor, tot vsjo
tak ako mnohe ine pridavaju svoje nazory a nikto ich tu za to nekamenuje....

eifelovka, Ut, 05. 02. 2008 - 09:05

Lydusha sorry, ale ja poznam XY ludi, co sa maju dobre na Slovensku a nechcu odist.. to je ako bavit sa so slepym o farbach... sorry, ale niektore veci proste vnimame kazdy inac a ja si myslim, ze kym si to nevyskusas na svojej kozi, mozes o tom fakt "vela" vediet.. Pohoda P.S: nebola by som odisla keby som tu nespoznala polovicku, nemozem povedat, ze by sa nam na SK nedarilo Pohoda

nielen žienka domáca, Po, 04. 02. 2008 - 10:06

Co sa tyka soferov autobusu, ja ked vidim kazde rano, ako sa soferovi trasu ruky od zimy, ze mi ledva vyda, tak sa mu ani necudujem, ze sa neusmieva. Pracovat cely den posediacky v brutalnej kose - to sa mi zdaju totalne neludske podmienky.
A keby si videla, co si vytrpia s Romskymi a inymi neprisposobivymi spoluobcanmi - vojde zena s cca 10-rocnym deckom nizsieho vzrastu a tvrdi, ze ma 5, sofer chce, aby aj decku kupila listok, pani sa zacne rozkrikovat, kopat okolo seba, nakoniec si sadne a sofer uz bez psychickych sil, kasle na to. A keby prisiel revizor, mal by problemy...
Co som ja zazila v busoch, soferov obdivujem. A myslim, ze ma uz aj podaktori poznaju, taki co obsluhuju ten nas jeden autobus, co k nam az k domu chodi. My vzdy nastupime s mojim prostorekym blondavym synkom Slnko a usmievame sa od ucha k uchu a vzdy zdvihneme zamracenym soferom naladu. Úsmev

eifelovka, Po, 04. 02. 2008 - 10:10

Kaktus, cela zem je jedna velka krajina.. my tu mama romov, rumunov, albancov, marokincov a arabov, su to vsetci robosi a najdu sa taki, ktori sa ti prezliekaju priamo v autobuse, v starych busoch je kosa a tiez sa soferom necudujem, ze nosia bundy a rukavice.. je to "o drzku".. akorat sa mi nepaci, ze sa tu porovnava nieco, co sa jednoducho porovnat neda, pokial si to nezazijes a trvam na tom, ze usmevy a pristup je stale len o ludoch.. ja by som sa ako soferka neujala, ja by som to handrkovanie sa s takymi ludmi proste "neobstala" Ale vies, aj vyber prace je tak trosku na nas...

nielen žienka domáca, Po, 04. 02. 2008 - 10:17

ved ja len tolko, ze ked sa my na zamraceneho uja usmejeme a pochvalime mu hracky, co tam ma povesane alebo hocico, hned sa ujo menej mraci. Objímam

a poznam aj takeho autobusara, co sa skeri furt od ucha k uchu a potom sa aj obavam, ci neni pod vplyvom nejakych omamnych latok, ked sa v takych podmienkach dokaze tak vrelo usmievat Váľam sa od smiechu po podlahe

eifelovka, Po, 04. 02. 2008 - 10:22

Tak toto bolo dobre Chichocem sa Ja sa na soferov nemozem stazovat, jeden na mna rano dokonca cakaval, lebo som chodila z hlavnej stanice a potom presadala na metro a iny bus.. v metre som mala zas "kamosa straznika" a dalsi bus bol dialkovy, tam sa striedali asi 5 soferi a ti po roku a pol uz vedeli, kto z nas kde nastupuje.. Ja ich obdivujem, lebo napriklad tu v Italy maju velmi velke problemy, uz 2 roky im neobnovili zmluvy a tak robia vyslovene s tym, ze nevedia, ci druhy den maju pracu Prekvapenie

lydusha (bez overenia), Po, 04. 02. 2008 - 19:42

kaktusik je to skratka tym ze od neho neocakavas usmev od ucha po ucho ked vies v kaych podmienkach musi makat....ale to ze sa na neho prva usmejes a on ti usmev vrati je super....skratka co rozdavas to dostavas...ty od neho neocakavas trojnasobne nadstadnardne sluzby....ani si sa nerozhodla lamat to cez koleno a kritizovat...preto si v pohode a beries to tak ako to jeÚsmev

lydusha (bez overenia), Po, 04. 02. 2008 - 19:35

nechapem potom preco tolko ludi uteka za pracou prave do irska ked tam v podstate vobec nie je dobre platena podla toho co tu pisete

Radka Fabsic, Po, 04. 02. 2008 - 22:40

Napisem o tom Blog :)

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 10:50

dobre ranko lydušBozkávam Úsmev velky mily usmev pre teba......je to zacarovany kruh ako pises....skoro 15 rokov som stravila mimo slovenska....a tiez mam kopec skusenosti..dobrych aj zlych...ale neodvazim sa porovnavat....pretoze sa to neda....

Mira-Mária, Ne, 03. 02. 2008 - 10:56

Lyduš, teda toto si trefne napísalaÁno sto bodov... sama mám niekoľkoročné skúsenosti s prácou v zahraničí i doma a je to takMlčím

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 10:59

lyduš...prave si dostala titul...dvorny hovorcaMrkám Pohoda

elin, Ne, 03. 02. 2008 - 11:03

... zrejme to bude znieť desne nemoderne a veľmi "knižkovo", no asi sa najskôr musíme naučiť vážiť si samých seba, potom svojich najbližších, aby sme si vedeli vážiť ostatných ľudí.
A ak si iných ľudí vážim, nepadne mi zaťažko byť k nim zdvorilá bez ohľadu na to, či stojím za pultom, či pred ním...
(Prácu v obchode na SK trochu poznám, 15 rokov je 15 rokov...)

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 11:14

No ja vám poviem baby že keď nakupujem v nejakom hypermarkete tak si selektujem aj to pred ktorú pokladňu sa postavím. Proste len tak- pozriem "ksichtík" ktorý tam sedí a viem odhadnúť či bude milý, alebo nie. Rada sa usmievam na pokladníčky, pokladníkov a je milé keď sú milí. nemám rada keď sa ja usmejem, pozdravím a tam sedí nejaká s prepáčením "krava" a hádže mi tovar akoby som bola prašivá- taká tam nemá čo hľadať- nemusí sa vyškierať na mňa od ucha k uchu ale aspoň slušná by mohla byť

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 11:19

toto robim aj ja a mam uz vytipovane svoje pokladnickyChichocem sa
nebudem si robit nasilie, radsej si ustojim frontu u tej milej ako si nechat kazit naladu u tej nahnevanej ci frustrovanej....
Urcite su chvile ked by ste ani u mna nic nekupili....teda prvy pohlad ked nieco robim na PC a niekto ma vyrusi....ja neviem robit dve veci naraz a niekto by si to mohol aj zle vysvetlit, ale nie je to neochota len sa musim prehodit do ineho rezimuVyplazený jazyk

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 11:16

Ahoj babulky....
dakujem za podporuBozkávam
Elin Radka predsa nechce len obycajnu zdvorilost, to myslim zvladne kazdy slusny clovek...ale uprimnu a nefalsovanu pohostinnost
Ja nemam skusenost s pracou v zahranici ale myslim ze by som to zvladla kebyze velmi chcem, a hlavne ked clovek vie za co robi, tak je to obrovske plus....no nepokrajas sa na slize pre zakaznika ked vies ze o mesiac ti pribudne slusna suma na ucte?
Nechcem to zlahcovat, peniaze nie su prvorade ale do prace chodime prave kvoli nim, nie?
A nie pre dobry pocit ci dobry pocit niekoho ineho......aj ja som stastna ked sa na mna ludia usmievaju ale ja nemam problem ked vidim ze predavacka nie je prijemne naladena, tak sa nu usmievam ja a po par minutach sa uz usmieva aj ona, co rozdavas to dostavas, ked budes prehanat casnika, ked k nemu budes arogantna tak on sa moze aj postavit na hlavu, po chvilke ho aj ta najlepsia nalada prejde a bude ako ty....neprijemny a ked ti to neda priamo najavo, aspon ti opluje rezen...minimalne

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 11:27

A inak psychológovia zistili že ľudia ktorí sa v práci musia non stop usmievať na zákazníkov tak po istom čase trpia rôznymi poruchami- depresiami a pod. Ono veď ten vyspelý svet zas na to po rôčkoch príde a budú možno bazírovať na prirodzenosti- čo je u nás teraz úplne normálneVeľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Ja si myslím že slučnosť je na mieste, ale usmievať sa na každého zákazníka, aj keď ten je arogantný a správa sa príšerne preto aby obchod šľapal je viac menej choré...Veď oni to zistia- ono je to proti ľudskej prirodzenosti, celý deň sa v práci vyškierať...

elin, Ne, 03. 02. 2008 - 12:33

... tak to možno zle chápem, pre mňa to "25,70 prosím" a náznak úsmevu a ochota nie je úprimnou pohostinnosťou, len základnou zdvorilosťou...
Lenže ak nie som spokojná sama so sebou, so svojím životom, napr. aj s tým, čo (a za koľko) robím, ťažko môžem byť zdvorilou denno denne ku všetkým okolo... a nemávam dobrý pocit z toho, ak som niekedy na niekoho protivná (chválabohu, nebýva to často Úsmev ), takže ak som v práci a mám zrovna "blbý deň", poznajú to na mne len tí, čo ma dobre poznajú. No nemyslím si, že by na tom bolo niečo falošné, jednoducho je to môj prístup k iným ľuďom...

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 20:15

aaa ... elin, akurat som toto nasla.
presne je dost zaujimave sa zamyslat nad tym, preco to ludia robia, preco su ludia niekde "zakladne zdvorily" .

elin, Ne, 03. 02. 2008 - 20:41

... žeby preto, že to robí život ľahším? Mrkám

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 11:34

Mas pravdu klodik a na druhej strane taka prehnana vyskerena mila a ochotna predavacka je niekedy horsia ako ta menej ustretovo naladena...je to o prirodzenosti a troske odhadu cloveka ktory pred vami stojiSlnko

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 11:34

určite ved je predsa rozdiel byt mily....ako nasadit masku na tvar a drzat si ju tam cely den...pretoze potom to uz nic ine ako maska nie je.....
aj tu v nemecku...je vacsina ludi takto maskovanych...vidim to kazdy den....napr.casnik..pride k stolu je mily v pohode..ale ked zakaznik ho zacne prehanat a robit da sa povedat naschvaly....tak mu nic ine nezostane len nasadit masku pred hostom a v kuchyni si zanadavatSmútok

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 11:43

Ja som ti taky clovek Toni, ze si vazim pracu inych ludi a podla toho sa k nim aj spravam. Ked idem nakupovat, nakupujem a nebuzerujem predavaca, ked som spokojna, pochvalim, ked nie, dam to najavo....aj v restike. Pochvalim obsluhu aj nezabudnem na kuchara...z coho na SK mnohi odpadavaju...
Boli sme v Chrovatsku na dovolenke a boli sme jest v takej malej primorskej restike....chalan casnik nenormaaaalny profik, zasla som nad tym s akou lahkostou a potichucku pendluje medzi stolmi, aky je mily a privetivy a pozorny....upozornil nas ze musime troska pockat lebo sme chceli grolovane a robia to cerstve takze nie ohrievane v mikrovlnke za dve sekundy...
Jedlo bolo, mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm, genialne, chalan k nam behal ci nam nieco nechyba, voda, chlieb...no proste sme boli hyyyyyckaniiiiii
Po jedle som si ho zavolala, vychvalila do neba jeho aj kuchara....zaplatili sme, dostal aj navyse a este si tak sedime, dopijame a travime....zrazu ide casnik, na tacke dva krasne pohariky na stopke a v nich....rakija na jeho ucet....toto bol najkrajsi zazitok z tej dovolenky....

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 11:50

pekny zazitok.....aj v hotely kde pracuje moj drahy tiez mily hostia dostanu pred odchodom drink na ucet podniku....my ked sme boli v chorvatsku..kazdy vecer sme chodili do toho isteho podniku...a posledny den ked casnik chcel vediet ci nam ma drzat miesto aj zajtra...povadali sme mu ze nie, lebo odchadzame....tak sme dostali flasu vinka...bolo to velmi mile...a ked pojdeme znova...urcite sa k nemu vratimeMrkám

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 11:54

lydusha tiež nemám problém pochváliť jedlo, obsluhu a tak a tiež vidno ten údiv na tvári čašníka- no ale nech sa učia- keď si pochvalu zaslúžia nech sa ju učia aj prijímaťBozkávam Bozkávam Bozkávam

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 11:43

a pre porovnanie......v krajinach akoze zaostalych.. treti svet...atd. som sa nikdy nestretla s umelym usmevom...tam su ludia ovela uprimnejsi a milsi....cudzi ludia vam pomozu, rozdelia sa s vami o posledne...ziju pre dnesok a nadherne si kazducky den vychutnaju.....nepisem o turistickych centrach ale o obycajnych ludoch....od nich sa možme ucit....zapadna kultura je pozlatko...to je moj nazor

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 11:53

Ahojte baby
Blbla som tu do noci a tak som až teraz vstala...
Lydusha - mrzí ma, že nemôžem s tebou súhlasiť až na jednu vec, k tej až neskôr.
Na každú tvoju vetu by som vedela argumentovať a asi by som znela ako vedenie. Podľa mňa prácou predavačky je byť milá k zákazníkom a nie selektovať, ktorý si zaslúži úsmev a kto nie, nezáleží na požiadavke a probléme. Írska predavačka zarába minimálnu mzdu a pri nákladoch na život tu je to náročné možno viac ako doma. Na Slovensku je bieda a ľudia nemajú peniaze? Tu pred 40-50 rokmi bol hladomor. Tu nikdy neboli peniaze, ale nemajú postoj, že keby som zarábala viac, tak sa budem usmievať. Veď nejde o peniaze, ale o náplň práce.
Lydush ver mi usmievam sa ešte aj vtedy, keď predavačke ďakujem aj napriek tomu, že ona mne akosi zabudla.
Nechcela som sa žiadnej z vás dotknúť. Mrzí ma, ak sa mi to podarilo.
Vrátim sa však k tomu s čím musím súhlasiť a to je fakt, že Slovensko a Slováci prešli obrovský kus cesty. Pamätám si to z dovolenky pred 8 rokmi a to sa s dneškom nedá porovnať. Som na to veľmi hrdá a teším sa, keď prídem a pridám ruku k práci.

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 11:59

Radka, rpesne to som chela napisat ... ze to veru nie je len o peniazoch. ja poznam platy predavaciek v potravinovych svaciarskych supermarketoch a smrtelne vazne sa pytam - ako tieto zeny s rodinami preziju ? inak to by ste sa cudovali, ze dost vela svajciarskych rodin ziju tak akurat z vyplaty, skor si asi kazdi mysli, ze si tu ludia tapetuju kupelne peniazmi. poniektori ano ...

neushlasim ani s tym, ze je to len pozlatko .... ale to clovek musi vidiet a citit.

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 12:03

to pozlatko...som napisala ze je to len moj nazor...10 rokov som zila v Afrike...naucila som sa jazyk....snazila pochopit kulturu a mentalitu ludi...teraz uz 5 rokov v nemecku sa snazim o to iste.....tak som si to porovnala...

annape, St, 05. 03. 2008 - 15:51

Súhlasím s Tebou AntóniaÁno a verím, že prechod z Afriky do Nemecka, je ako prechod z Arktídy do Červeného mora. Čím vyspelejšia spoločnosť tým chladnejšie vzťahy prezentované umelou zdvorilosťou. Akoby sme strácali jeden zo základných zmyslov, čím sme ,ako ľudské bytosti, výnimočnými.Smútok

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 12:07

ale zase oby som bola aspon trochu objektivna, nie vsetky predavacky su mile ... napr. pri nas je jedna mala "pekaren". Jedna z predavaciek evidentne nemusi deti, niekolkokrat jej vadilo, ze sa deti skrabali kade-tade, capkali jej jej sklene vylestene vyklady. Ja som inak z otho tiez neiekdy doma nervozna - ale iba ked certvo umyjem okna, inak mi to nevadi Úsmev
no tak tam proste nechodim, chodime s detmi inde, ale ja tak deti pacifikujem, chapem, ze sa to tym predavackam nehcce stale utierat Mrkám

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 12:24

Ja chodim do prace kvoli peniazom a nie kvoli dobremu pocitu ci naplneniu. Uplne by som bola stastna kebyze si mozem dovolit ostat na materskej a vychovavat maleho stuplika.
Musim selektovat zakaznikov, pretoze sa nebudem usmievat na rozzureneho cloveka co sa ruti s reklamaciou a usmevom ho este viac drazdit. Nenecham sa zabit kvoli nejakej reklamacii.
To by ako vyzeralo s usmevom mu oznamovat no moj zlaty ked sa ti to pokazilo, servis a cakaj si tridsat dni. To sa da? Ak ano, chcem to vidiet v praxi.
radka nemusis so mnou suhlasit, ja nesuhlasim s tebou takze je to jedna:jedna.
A prepac ale ti na tej fotke mi pridu umeli...ako vystrihnuti z jehovistickeho casopisu.

Plesatytarzan, Ne, 03. 02. 2008 - 12:45

Ahojte Zienky!
Sorry ze som sa vam tu tak votrel, ale nedalo mi :)
Takze Lydusha, nemyslim ze chodis do prace koli peniazom, len si neuvedomujes asi ten pravy vyznam prace, alebo povolania. Je niekolko dovodov, preco chodia ludia do prace a pasuju uplne na kazdeho. Socializing (neviem ako sa to povie po slovensky, socializacia mi prisla divna :D )je jednym z nich. To znamena stretavanie sa z ludmi a to bez ohladu na to, aky su, odkial su a kto su. Najvacsi problem slovakov je, bude a bol DIPLOMACIA. Zakladom komunikacie medzi vacsinou ludi je prvy pohlad, ci si to uvedomujeme, alebo nie, je to proste tak. Ak k tebe cvala nasr..y zakaznik z reklamaciou, myslim ze usmev z dialky a pohlad do oci odburaju cast jeho hnevu este skor, ako k tebe dorazi. Mozeme o tom pochybovat, mozeme o tom viest spory... ale to je tak asi vsetko, co proti tomu mozeme robit. Myslim si ze problemom u nas je vzdelanie. Chyba nam vzdelavanie v oblasti obchodnej a zakaznickej psychologie a nesporne nam chyba vzdelanie v psychologii samich seba. Ked rano vstaneme, mali by sme si povedat pred zrkadlom, ze sa mame radi, napriek tomu co v tom zrkadle vidime, potom sa na seba pekne usmiat a az potom zacat novy den. Ze sa ludom nechce na slovensku usmievat, lebo sa maju tazko? Pokazde ked pridem na slovensko, tak vidim vzdy len viac novych aut, preplnene hyper, super a ine markety, plne McDonaldy, dobre oblecenych ludi, novopostavene byty, domy... To co slovaci na slovensku pocituju ako bieda, je to co im nahovaraju politici. "Mame sa zle, ale ked nas zvolite, budeme sa mat lepsie" Zijeme tymito klamstvami uz pekne dlho a unika nam pri tom, ze nase stastie je v nasich rukach, hlavach atd. Zivot nieje nikde na svete jednoduchy. Mame len malu moc sami nad sebou a to minimum co mozme jeden pre druheho urobit, je slusne sa k sebe spravat. Ak kazdy bude uvazovat ako Lydusha, ze budeme selektovat na koho sa usmievat a na koho nie, tak nam lepsie nebude, len horsie. A kedze ste tu zrejme vsetko mamicky, tak sa opytam jednu otazocku... co sa stane, ked sa od narodenia svojho babatka na neho neusmejete az do puberty? Odpoved si nechcem ani predstavit. Takze KOMUNIKACIA je zaklad, ci uz je to pohlad, dotyk, usmev, slovo. Vzdy moze byt pozitivna a negativna a v zaklade to co davame, to dostavame nazad. Takze odomna asi tolko :) Krasny den prajem Váľam sa od smiechu po podlahe Slnko Objímam Tlieskam Bozkávam Chichocem sa

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 12:59

Toto nie je diskusia o mne a o tom aka som ja. Ja som v obchode dlhe roky, pracujem s reklamaciami a zakaznikov zvladam....len vseobecne poukazujem na fakty pre ktore sa mnohe predavacky neusmievaju. Na skoleniach som sa naucila aj prakticky som si vyskusala ze nie kazdeho nasrateho zakanika moj usmev odzbroji....je to na tej selekcii alebo skor na psychologii, nechat ho nech sa vyrozprava, pocuvat ho a nechat ho skratka nech troska vysumi...potom uz pojde aj usmev aj dialog aj monolog, potom pojde vsetko co chces....baby vy ste tu nejake nove, vobec ma nepoznate a uz ma posudzujete podla jedneho prispevku, to sa mi vazne paci.Áno
A hlavne "svokra"
Clovek ktory je prihlaseny 18 minut a uz vie presne co potrebujemÁno
Tonka, Mira Maria ani ina co si so mnou pise ma neposiela slusne do teplych krajin, nevyvysuje sa pretoze vedia co som tym chcela povedat
Vedia aka som a nemusia mi davat mudre rady do zivota o ktore v podstate nestojim, dakujem

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 13:02

lydusSlnko ale v teplych krajinach je fajnuckoMrkám

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:04

vidis to ma nenapadlo a ja tu stale placem za jarou, mozem sa chopit sance a ist do teplaChichocem sa

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 13:07

my tu mame dnes kraaaaaaasne slniecko...maxa idem obliect ako saska a ideme pozriet fasiangovy sprievod....dufam ze daco nafotimMrkám

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:10

aj u nas vykuklo slniecko....tak nieco pofot a posli mailomBozkávam
budem mat inspiraciu na maskyÚsmev
do prace a takChichocem sa

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 13:19

budem sa snazitChichocem sa ..pekny den...pa paBozkávam
minuleho roku boli super...skusim pozriet ci mam v noteboku fotky...

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:27

budem sa tesiiiiiiiiiiiiiiiitTlieskam Slnko

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 13:00

ale svoje dieta tym usmevom vychovavas...a davas mu pocitovat lasku.....zakaznik moze prist do obchodu nazureny a predavacka sa ma nanho usmievat???tak preco neme byt aj zakaznik slusny????vela ludi sa chodi do obchodu doslova vyventilovat....mam problem...idem si nieco kupit bude mi lepsie....sef ma nazlostil...vratim to predavacke ked si budem kupovat ponosky....

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 12:19

Ano lydusha sú strašne umelí- ja som si na to foto pomyslela bože akí "manažérikovia" v oblekoch...

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 12:32

nie je nic krajsie ako najst si pracu ktora ta naplna, ktora ta bavi a este z neja aj mas nejaky osoh....oni mozno dovod na usmev maju...mnohi na slovensku ci inde nie.

Tonka mala pravdu. Cim dalej od "civilizacie" tym jednoduchsi ludia, mentalita, naroky na zivot....su jednoduchsi, neskazenejsi hmotnymi statkami a preto iste aj milsi a otvorenejsi.
Ja som sice nezila s inou kulturou , dokazem to posudit len teoreticky ale aj tak si myslim ze nas svet je pretechnizovany, my sme narocnejsi na seba aj na okolie a cim viac zarobime, tym viac minieme, naroky nam stupaju, doprajeme si.

Ked som bola na MD tak sme vyzili z toho co sme mali..a ked sme obaja robili tak sme minuli viac....

Niekto mozno povie tak si mala chodit do skoly a mohla si sa mat lepsie ale ja som spokojna s tym co mam len nechapem preco maju niektori take ocakavania prave od predavacov....ci inych "sluzobnikov"

antonia, Ne, 03. 02. 2008 - 12:42

civilizacia...modernizacia...to vsetko vedie k tomu ze zivot je instantny...ako polievka v sačku da sa zjest jasne ze ano....ale taky ozajstny kuraci vyvar....
nase šefka tu precestovala takmer cely svet....toto jedine jej zavidim...jasne ze je to viazane na peniaze...ale najnovsia moda tu je na duchodku predat vsetko a ist byvat do bohom zabudnutych krajin....neviem ale preco sa tak volaju....myslim si ze prave tam je boh vsade...

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 12:48

Lydusha ja ti poviem toto- spravila som si vysokú školu- stála ma kopu peňazí zarábam menej ako robotník u môjho manžela vo firme, ktorý možno ani maturitu nemá- ale vôbec nie som z toho rozhorčená- pretože robím prácu ktorá ma napĺňa a robí ma šťastnou- mohla som sa u manžela zamestnať vo firme a mať sa ako prasa v žite- ale nechcela som - chcela som svoj život naplniť- to len na margo toho vzdelania- pre niekoho to môže znamenať veľa a pre niekoho nič. Možno by si sa ani nemala výraznejšie lepšie- ťažko povedať- mne to pomohlo v tom že robím čo ma baví, ale vidím že iní proste zarábajú viac aj s nižťím vzdelaním...A prečo sú do tohoto tlačení hlavne predavači a iný "služobníci"- no predsa aby kšefty dobre išli, prečo asi?Ale má to mať svoje hranice

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:09

Ja som ny vysku nesla lebo som na to nemala, som leniva ako moja Tereza. Mam maturitu, jazyky e e, mozno z kazdeho dve tri slovaÚsmev
To co robim ma bavi, inak by som to nerobila, to je jasne....ale vazne su pre mna dolezite aj tie prachy, nakolko mi pomahaju
Keby mi niekto ponukol taku istu pracu ale slabsie platenu tak je to blbost menit kvoli naplnaniu, nie?
Mna zaujima aj duchovno, zaujimaju ma veci medzi nebom a zemou a mnohe ine tajomstva sveta.....na prvom mieste je u mna rodina,zdravie, pohoda, klud...peniaze mi len pomahaju zit a prezit a nie zivorit.....kebyze nie si zabezpecena, kebyze tvoj manzel zaraba malo, ver mi ze by si sa aj ty zamyslela nad tym ci nepojdes robit niekde kde lepsie platia...mozno sa mylim ale vela ludi je na tom tak

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 13:34

No jasné že by som išla robiť inú prácu kebyže mám uživiť napríklad sama deti-a robila by som tú prácu hlavne pre peniaze a možno by som bola dosť nešťastná. Ale mala som šancu žiť život takto a tak som to proste využila...a robila som už veru všeličo- predavačku, masérku, operátorku pc a teraz som rada že robím to čo robím

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 13:37

A nemyslela som to nejako v zlom- ičlo o to že každý je na tom inak, že aj ten robotník môže zarobiť viac a môže byť maximálne spokojný, ale tiež môže zarobič viac a práca ho nemusí napĺňať takže aj tak veľmi spokojný nebude- je to o možnostiach a o tom čo je pre človeka dôležité

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:40

NO nie som az taky tatar predsa len dopracujeme k tomu dobremu zlatemu stredu...
Vies, vravi sa ze kazdy zije taky zivot aky chce....asi aj na tom bude nieco pravdy...
Ked ta zivot zlozi na kolena vtedy ide vsetko bokom a hrabes sa za svojim...Mrkám teraz vravim o sebeMrkám

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 18:55

baby, neblbnite, ta fotka, to je klasicke stockphoto s modelmi, co sa pouziva na web-prezentacie. takych typkov pokope len tak lahko nestretnete Veľký úsmev

svokra, Ne, 03. 02. 2008 - 12:27

lydusha, prepac,pripadas mi ako exponát z výstavy o trnistých cestách Slovákov od zadubenosti k precitnutiu a uspechu. Mala by si si predsa len do toho zahranicia za prácou vycestovat, mozno by si skor, lahsie a uspesnejsie precitla.

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 12:32

a 17 rocnu pubertacku poslem na vychovu k tebe, dobre?

svokra, Ne, 03. 02. 2008 - 12:53

Dakujem, ja som si svoje uz vychovala Úsmev - sama... Pohoda

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 13:00

Tak ma potom neposielaj za pracou do zahranicia, keby si ma poznala aspon dva dni a nie 18 minut tvojho prihlasenia tak by si vedela co mi mas napisat

svokra, Ne, 03. 02. 2008 - 13:07

Ahoj plesatytarzan, k tomu, co si napísal niet co dodat. Áno Tlieskam

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 13:13

UPS tak toto som týmto blogom naozaj nechcela.
Lydusha - ja nevravím o usmievaní sa na ignorantov a za každú cenu. Ja rozprávam o predavačke, ktorá mi ani neodzdraví. A verím, že si to pochopila a vlastne rozprávame o tom istom.

Ariesa, Ne, 03. 02. 2008 - 13:34

uz aj v ramci slovenska su velke rozdiely v sluzbach. ked som pracovala v blave, tak predavacka sa neusmiala lebo mala asi fakt blby den, ale bola slusna, a mila ... ale ked na liptove vojdem do obchodu a predavacka nema najlepsi den v roku tak je zamracena uz len z principu - ked daco chcete kupte si, inak neotravujte. poniektore ani nie su ochotne odzdravit sa. a naco ... v blave si mozte vybrat iny obchod, staci ist par metrov dalej, ale ked tu si bud nakupim, alebo nenakupim. ignoraciou obchodu vela nezmozem. mnohym usmievavym, prirodzene milym, som teraz trochu krivdila, ospravedlnujem sa - no je to rozdiel medzi velkym mestom kde ma zakaznik vyber a medzi obmedzenymi moznostami nakupu inde. taktiez to ma na svedomi financne ohodnotenie ... no neusmejte sa ked za tu istu pracu dokonca v tej istej firme, este k tomu aj s podobnym mecasnym obratom mate v hlavnom meste dvojnasobny plat ... ved kto by tam robil za zakladny plat tak ako na liptove. tot osobna skusenost.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 13:52

ja som z Prešova, manžel z BA a musím s tebou súhlasiť v tých rozdielom. Len na ten plat by som až tak nevsadzovala. Tá predavačka v BA si svoj plat musí zaslúžiť a náklady na život tam sú predsa vyššie.
A ešte jedna vec dľa môjho názoru predavačkinou prácou nie je len predávať rovnako ako učiteľka nemá naše deti len učiť ale nám ho pomáhať vychovávať a viesť.
Ďakujem za všetky vaše názory a dúfam, že si z toho každý odniesol aj niečo pozitívne, nielen nedorozumenie a nepochopenie.

Ariesa, Ne, 03. 02. 2008 - 21:48

ja by som to nebrala tak, ze su tam vyssie zivotne naklady ... jediny rozdiel vidim v cenach za byty ... inak su "prevadzkove" (voda, kurenie, energie, cestovne) naklady rovnake. tam som sa uzivila, zabavila som sa, dalo sa aj usetrit ... tu si nemozem dovolit. podnajom tu stoji tak isto co ma vysiel v Ba - jedine ak by som chcela kupit byt tak ho mam za tretinu ceny co v blave ... podla mna to nie je adekvatne ked tam som dokazala vyzit a tu to zrazu nejde - ani v tej istej firme, jednoducho nemaju potrebu zaplatit viac, ludia potrebuju robotu a budu ochotne robit aj za minimalnu mzdu, lepsia praca sa im tazsie bude hladat. niekedy sa mozno zda blava drahsia aj kvoli tomu ze je tam viac moznosti tie prachy poriadne stravit ci utratit Veľký úsmev to by bolo odo mna asi vsetko k peniazom a usmevom predavacky Veľký úsmev

vacsi problem vsak vidim v malomestiactve ... nie je to az taky zabudnuty pojem ako by sa zdalo Smútok nech si kto chce ako nadava na povysenych premudrych blavakov ... musim povedat ze tam som stretla tolko cudzich ludi co mi prirastli k srdcu, uprimnych a nezistnych - akych tu v tomto takmer rodinnom malom meste vzacne najdem, jednoducho zavist a neprajnost postavila tolko barier ... nechapte ma zle, mam rada svoje mesto, aj mne blizkych a proti cudzim nic nemam Zlomené srdce vsetci sa tu poznaju aspon z videnia (trosku zvelicujem) niekedy mi je vzacna anonymita vacsieho mesta - pretoze tam si slusnost najde svoje miesto. tu si ludia moc pozeraju do hrncov Chichocem sa a vedia o vsetkom skor ako sa to udeje, nedajboze to spravit nejak inak, lepsie - napriklad sa usmiat v obchode Hambím sa Slnko

mirka11, Ne, 03. 02. 2008 - 14:37

V Bratislave sú možno vyššie platy ,ale sú aj vyššie život. náklady,
Plešatýtarzan tie nové autá a nové domy sú väčšinou na úver a keďže banky umožnili hypotekárne úvery dosť širokému záberu ľudí .

Vďaka možnosti úverov sa vyšplhala cena 30-ročných 3-izbových panelákových bytov na 3,800 000.-Sk pre porovnanie v roku 2003 stáli tie isté byty 1,600 000 .-Sk
Neverím že behom 5-tich rokov išli na Slovensku o 100% platy rádových ľudí hore. Kto potom tie byty kupuje?

Možno som zbytočne podozrievavá,že sa dačo nekalé deje v bankách a v politike hypotékarných úverov. Slovákom a Slovensku prajem len a len prosperitu.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 14:59

Len jeden postreh - Ľudia na celom svete žijú z úverov. Môj bývalý šéf sa dokonca riadil heslom - načo míňať vlastné peniaze, keď si môžem požičať. A vychádzalo mu to. Sama som sa na takýto spôsob života neodvážila.
A na otázku Kto potom tie byty kupuje? podľa mňa tí ľudia, čo tak málo zarábajú, nemôžu predsa všetky byty kupovať len cudzinci.

Mira-Mária, Ne, 03. 02. 2008 - 17:13

No ľudkovia, žasnem, kam ste to tu zašli...
Lyduš má veľkú pravdu, pretože má veľkú životnú skúsenosť byť denne medzi ľuďmi - apropó Tarzan s qvasimodovským humorom- podľa toho nicku: keby som ja nasr.... šla vybavovať reklamáciu výrobku za ktorý som bohviekoľko vysolila a na reklamačnom by sa usmievala dotyčná od ucha po ucho, "asi bych bouchla" pretože by som to brala ako provokáciu a výsmech - ja som z tých temperamentnejších... myslím si, tiež vďaka dlhoročným skúsenostiam práce medzi ľuďmi môžem povedať, že slovenská psychológia je na tom zatiaľ v norme vo vzťahu k zákazníkovi... selektovať a asertívne odhadnúť cholerika od sangvinika či flegmatika a pristupovať k nemu podľa toho, je naozaj možné naučiť sa iba v škole života. Mimochodom, v zahraničí (a už som sa s tým stretla aj u nás) plné kapsy zákazníkov im dávajú neviemodkiaľ právo nadradenosti a egoizmu... Svokre dávam za pravdu iba v tom, že v SK musia ľudia dozrieť, že práca tu JE, ale treba ju chcieť hľadať, chcieť pracovať a podávať výkon a chcieť sa ďalej profesne rozvíjať.... žiaľ pravdu majú všetky ostatné dievčatá, pretože TU chýba práve tá dôležitá finančná motivácia... môžete hovoriť koľko chcete o vašom životnom naplnení ak vám či vašim deťom obrazne povedané: škvŕka v žalúdkuMrkám

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 18:41

Mira maria ....dakujemBozkávam

kefara, Ne, 03. 02. 2008 - 19:40

Howg! Pekne si to M-M uzavrela ! Áno Tlieskam Tlieskam

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 18:52

tvoj manzel je teda pohodak Áno Áno este som nedocitala Úsmev

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 19:17

no radka, mozem akurat dodat, ze tvoj manzel napisal presne do bodky moje skusenosti a pocity !!!
K tejto diskusii - ono tie zivotne skusenosti su asi nevysvetlitelne a neprenosne ... bud si to zazil a vies o com ten druhy hovori, alebo sa ti dostane akurat nepochopenia, ze co ty chces, ked xyz ....

Tuti, Ne, 03. 02. 2008 - 18:58

zaujímavé čítanieÚsmev

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 19:14

Reagujem na blog pana manzela:

Neviem presne ktora kocka tu raz napisala .....zakaznik nas pan? OMYL -zakaznik nas priatel.....
V irsku je urcite fraza how are you- ako sa mas brana ako pozdrav, a odpoved, i am fine je zdvorilostna odpoved a urcite by som svojich zakaznikov nepotesila otazkou ahoj ako sa mas, 220 korun prosim. Je to prilis osobna otazka to si nemozem dovolit.....
ze predavcka v lidli sedi v spinavom plasti...ona ma oblecene to co jej predpisuje zamestnavatel....a ona aj doklada tovar tak preto snad aj ten plast vyzera ako vyzera....no hold krajkove neglize to nie je...ze nema vytrhane obocie, tak pardon, utocit na nieci vzhlad je uz silna kava.....posudzovat ludi podla vzhladu...tak asi v pokladni by museli sediet dlhonohe blondinky s trojkami aby sa to pacilo minimalne muzom....

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 20:36

Začínam mať pocit, že sa môj článok vyhol svojmu zámeru. Moc ma to mrzí, chcela som, aby sme sa každý zamysleli nad tým či by sme nemohli robiť deň príjemnejší tým neznámym okolo nás. Ale tu to vyzerá ako keby sme si jeden druhému chceli ublížiť len s úmyslom dokázania si pravdy a doťahovania sa za slovíčka a vety vytiahnuté z kontextu. A ja som si istá, že každý tu pravdu má (a to nie len z relatívneho hľadiska).
Čo sa môjho manžela týka, vyjadril svoj názor a ja viem, že je veľmi podobní tomu môjmu. Má len inú štylizáciu a vyjadrovanie.
Lydusha - z toho čo sme si tu dnes popísali som si istá, že si skvelá v svojej práci a rada by som na Slovensku narazila na viac ľudí akosi ty. Len aby som sa ti náhodou neprihovorila keď pracuješ na počítači. Chichocem sa Na tom by si snáď mohla popracovať, lebo pc počká zákazník možno nie. Ale aj ja mám svoje chvíľky keď môj servis stojí za hovno, budem na nich však pracovať.

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 20:40

Dakujem Radka tazko sa diskutuje cez pismenka tato debata by dopadla uplne inak keby sme sa vsetco mohli bavit nazivo....
O tej mojej praci pri pc...pisala som ze je to len dojem aky budim ked dviham oci k zakaznikovi, ja mam strasne blbu poziciu, sedim v kase ako dubak, stolicka je strasne nizko, riesim tam splatky aj reklamacie aj platby kes ci terminal.... co vobec nie je vhodne aby bolo vsetko na jednom mieste ale nasi sefovia vedia lepsie ako to chcu mat tak to aj maju.
Inak som pred tym robila na reklamaciach dlhe roky a co to som sa naucila, co to som odkukala od kolegyn ktore ma zaucali a boli uplne skvele. takisto aj sefstvo a skolenia a podobne mi hrozne vela dali.....zakaznik vosiel do predajne, ocny kontakt, usmev, pozdrav......oslovenie otazkou dobry den ako vam mozem pomoct, diskretne odstupit a dodrziavat odstup nedychat mu na krk a pockat kym sa rozhliadne, poradit, povedat o sluzbach, uzavriet obchod. Odprevadit ku kase, podakovat mu za nakup, povedat mu pridte zas, budeme sa na vas tesit.....toto je samozrejme
A na reklamaciach.......Pohoda to je troska o inom.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 20:46

K tomu sa neda nic ine dodat len to ze si profik. Este snad (sice si o radu neprosila ale budem drza) ak su tvoji sefovia rovnaki profici ako ty snad by som im na tvojom mieste par zlepseni navrhla... vies predsa najlepsie co sa "na placi" deje.

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 20:55

oooooo radka snad si nemyslis ze par navrhov padlo.....ale nie na urodnu podu, a tak to neriesim......nebudem predsa tlacit na pilu

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 21:14

Toto sa mi tu paci, ak pridem s napadom na zlepsenie cohokolvek v praci zamestnavatel je nadseny a dokonca som za to dostala uz aj financnu odmenu :D

lydusha (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 21:18

Lenze tu ked ukazes ze nieco vies tak ti prihodia dalsiu povinnost navyse....a plat je bohuzial ten isty ako na zaciatku.....teraz nevravim o terajsom zamestnani, ale o tom prechadzajucom.....koli tomu som odtial musela odist.....lebo som robila reklamacie a tych nebolo malo, hodili mi sklad a vydaj tovaru, ok, to je pribuzne a skladnici mi boli blizisi nakolko sme mali rovnaku hmotnu zodpovednost. Chceli mi hodit splatky a kasu a to uz bolo prilis, jeden plat a styri funkcie. Odmietla som to a o mesiac sme sa rozlucili. Nelutujem, tato praca nie je taka stresova a nakolko sme maly kolektiv, sme ako rodina.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 22:12

Aj ja mam rada viac male kolektivy. A dufam ze podobnu skusenost nebudem mat. Smútok

nielen žienka domáca, Ne, 03. 02. 2008 - 19:40

mne sa clanok pacil, akurat, ze mi vobec nenapadol lidl, ale ta predajna s dvoma l za sebou, kde mam podobne skusenosti... ALE, viem, co to je robit s ludmi a nie vzdy sa da usmievat. kto nezazil, nevie. pre mna je "dobry den, dakujem, prosim, nech sa paci, dovidenia" samozrejmost - aj z pozicie zakaznika ci kupujuceho si listok v mhd, ale usmievat sa na niekoho, kto sa chova arogantne, tak k tomu ma nikto neprinuti. a to robim casnicku, kde je to este viac povinnostou ako v obchode. priala by som tym ludom, co tu tak velmi kritizuju, zazit aspon raz slovne obtazovanie, aroganciu, nezdvorilost, vyvysovanie... co zazivaju ludia pracujuci na tychto poziciach.

moj nazor - elementarna slusnost (pozdrav, podakovanie a pod.) ano, ale nekonecny usmev nie.

ludia su chrapuni, verte mi. nie my, co si tu piseme, ale ja som sa uz v zivote stretla s takym chovanim zakaznika, ze som si pod barom poplakala 15 minut (pretoze z pozicie obsluhy som si nemohla dovolit nic, uz toboz nie k sefovmu znamemu a hlavne som si nemohla dovolit odtial odist, lebo ako slobodna matka korunky potrebujem omnoho viac ako neslobodna matka Mrkám ).

fakt sa divim, ze za cca 10 000 mesacne ocakavate, ze predavac nielen, ze dolozi tovar, poradi vam, nablokuje, prevezme hotovost, spravne vam vyda (robi to od rana a ak by sa pomylil, bolo by to ludske, ale vy by ste mu zrejme hlavu odtrhli) ... este ma aj na nezdvorilost reagovat ponizujucim usmevom??? na zdvorilost ok, ale kedze podla niektorych prispevkov sa profesionali maju za kazdu cenu usmievat, tak to uz je moc, moc, moc.

kto nerobil predavaca, nevie (predavaca som nerobila ani ja Vyplazený jazyk ) a necakam, ze moj prispevok pochopi. Zlomené srdce

nielen žienka domáca, Ne, 03. 02. 2008 - 20:34

miesto "ludia su chrapuni" by bolo presnejsie: "niektori ludia su chrapuni" resp. "v povolani, v ktorom je mojou ulohou nosit ludom kavu, som sa stretla s neskutocnou aroganciou v nemalo pripadoch - s takym spravanim, s akym som sa v mojom beznom zivote a v okruhu ludi, s ktorymi sa denne stretam, nikdy predtym nestretla" Mrkám

Mira-Mária, Ne, 03. 02. 2008 - 19:49

Prepáč Radka, ale ma ten článok tvojho chlapa rozosmial, neviem si predstaviť, či by sa vôbec jeden deň ohriala na stoličke pri pokladni nejaká hééérečka, ak by sa tam dovalila v špinavom pláštiVeľký úsmev No pohľad chlapa, asi ho vystrašila vizáž... pri tejto konurencii nákupných stredísk čo tu máme, získať platený fliačik, znamená prejsť aj kvalifikačným a iným sitkom...takže v akej hornej-dolnej to vlastne nakupoval?

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 20:14

V Stupave, ja som v tom obchode mala horsie skusenosti, ktore by uz boli na hygienikov ale bola som hlupa nechala som to tak

klodik, Ne, 03. 02. 2008 - 19:59

Mne sa páčilo to ako jedna pani predavačka povedala pred nervóznymi zákazníkmi na narážku jednej zákazníčky že Naš zákazník- náš pán, že to teda nie Náš zákazník- náš priateľ. To mi sedí úplne úžasne, pretože viem akí hrozní vedia byť zákazníci, ako vedia doslova buzerovať- to sa týka jednania s ľuďmi v manželovaj firme- a toto sú asi tie typy ktoré sa riadia heslom náš zákazník náš pán. A potom sú úplne úžasní zákazníci ktorí sa zrejme dajú zaradiť do skupiny riadiacich sa heslo náš zákazník - náš priateľ. Pretože tento vzťah zákazník- predajca je náročný- je to akoby priateľstvo v malom-pretože v priateľstve ide o vzájomný rešpekt a akceptáciu.Nie aby zákazník vystupoval ako pán ktorý môže aj sekírovať a predajca sa musí len alen kontrolovať, či dokonca sa usmievať.Manžel je úžasne trpezlivý človek, ja ho obdivujem, ale už sa mu stalo aj také, že synovi povedal Matúško choď von z kancelárie volá mi ten a ten zákazník a toto nebude pre tvoje uši a potom sa strašne cez telefón hádal, aj škaredé slová padli....slušnosť by mala byť na oboch stranách, aj zákazníci by mali byť zrelí a uvedomelí

svetlana (bez overenia), Ne, 03. 02. 2008 - 20:11

Kaktus, poziciam si tvoju vetu ludia su chrapuni, verte mi.

Katus, ja mam pocit, ze to nie je len tvoja veta, skor mam taky pocit. ze tuto "elementarnu nenavist" nam ktosi do tych hlav vsadil ...
Ludia, ja fakt neviem, ci to je rozdiel ludi zijucich v zahranici a na slovensku, alebo proste aj tam, aj tam sa najdu ludia zijuci s takymto nazorom ...
skoro by som bola ochotna tvrdit, ze prave toto je to zle vychodisko, co otravuje zivot ludom na sloevsnku a ani sa nechapeme, ked hovorime o rozdieloch v porovnani so zahranicim.

ono to ani nie je tak, ze v zapadnej europe sa predavacky silou-mocou usmievaju a specialne na agresivnych spoluobcanov. Nikdy som v takej branzi nerobila, ale tipujem, ze tu su vo vseobecnosti ludia slusnejsi a ani by ich nenapadlo .... neviem, co za trening absolvovali, fakt nie.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 20:26

Vystihla si presne aj moj pohlad na vec. Dakujem, uz som nevedela ako to vysvetlit.

nielen žienka domáca, Ne, 03. 02. 2008 - 20:30

Nie, nie, nemam to od "ludi", na to som prisla rokmi praxe v baroch. Nikto sa ku mne za cely zivot tak nechoval, ako páni "podnikatelia", co pridu v obleku a ozieraju sa zarovno s poslednou spodinou, ale myslia si, ze su nieco viac a ja som tam na to, aby ma chytali okolo pasa a oznacovali vetami, ktore oni povazuju za lichotive a ja za osocujuce... Uz sa ale nechavam uniest...

Boli by ste prekvapene, ako sa niektori ludia dokazu spravat. Castejsie ti, co v normalnom zivote vystupuju ako "biznismeni", sa lubia vrsit na "obycajnych" predavacoch a obsluhe. Ani nahodou to nie je vysada nizsich socialnych vrstiev...

slnečnica, Ne, 03. 02. 2008 - 20:55

Kôli materským povinnostiam som sa dostala k netu až teraz.Prichádzam síce trochu po funuse,ale nedá mi nereagovať.Som teraz na materskej,no mám za sebou 12 rokov práce v obchode.Predovšetkým skladám hlbokú poklonu všetkým,čo pracujú s ľuďmi a neprišli ešte o zdravý rozum.Ja som teraz na materskej,ale riešim dilemu,či sa mám po nej vrátiť naspäť k svojej práci alebo ísť najlepšie niekam do skladu kde nepáchne žiadna živá duša okrem spolupracovníkov.
Radka,prepáč ale nedá mi napísať Ti tiež jeden príklad zo života predavačky:Pani X príde,nechá si predviesť tovar,povypytuje sa na všetky možné aj nemožné veci a vzápätí mi oznámi,že ona si ho prišla pozrieť ako funguje lebo v hypermarkete ho majú lacnejšie,ale tam jej ho nemá kto vyskúšať. No poviem Ti úsmev v ...Plačem
Ale zase za dva dni príde pani Y a keď ma zbadá,celá nadšená mi oznamuje,ako boli vnúčence spokojné s darčekmi,a aby som jej pomohla s výberom aj teraz.
Usmievajú sa mi nielen ústa,ale aj duša.Úsmev
Predavačky sú tiež len ľudia a ako napísala Klódik zákazník nie je len ako pán.
Možno by pomohlo,keby sme všetci dokázali nechať svoje problémy za tými dverami,za ktorými vznikli.Vtedy by boli aj predavačky aj klienti spokojní.Úctu a ohľaduplnosť si zaslúžia obe strany.

Radka Fabsic, Ne, 03. 02. 2008 - 21:12

Este nie sme po funuse... este kecame.
K tomu pribehu, chapem ze ta to nahnevalo. Ked je naplnou prace pomahat a radit zakaznikom pri vybere tak si nic viac nemohla spravit, odmietnut ju tiez nie. To je problem zamestnavatelov a marketingovych manegerov. Nemala by si z takych pribehov nic robit. Ty si si job odviedla skvele odporucila si pani X vyrobok a ona bola na tolko spokojna ze sa k tebe vratila. :D

slnečnica, Ne, 03. 02. 2008 - 21:29

No teraz ma to už netrápi.Momentálne mám krásnejšie problémy.Po dlhom čase som si spomenula na negatíva tejto práce,aj keď tých pozitív býva stále menej.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama