Práca a financie

V Európskej únii končí každý rok na skládke 90 milionov ton potravín. Zďaleka nie iba skazených. Jedlo, ktoré sa behom dvanástich mesiacov vyhodí v Európe a v Severnej Amerike, by trikrát nakŕmilo všetkých hladujúcich ľudí na svete.

Vyrábame stále viac a lacnejšie. To vedie k nadspotrebe. K šialenej nadspotrebe.

Konzumný životný štýl zapríčiňuje celosvetovú nerovnosť a spôsobuje drancovanie prírodných zdrojov. Dvadsať percent ľudstva si vytvorilo civilizáciu, v ktorej sa prepych stáva životnou potrebou. Približne len týchto 20 % svetovej populácie spotrebováva až 80 % prírodných zdrojov. Najbohatšia pätina celosvetovej populácie konzumuje 86 % všetkých výrobkov a služieb, zatiaľ čo najchudobnejšia pätina konzumuje iba 1,3 %. Vyspelé krajiny reprezentujú 25 % svetovej populácie, ale spotrebúvajú polovicu svetovej produkcie potravín.

V minulosti ľudia vyrábali toľko produktov a poskytovali toľko služieb, koľko potrebovali a koľko spotrebovali. Dnes produkcia niekoľkonásobne predbehla spotrebu. Toto množstvo výrobkov si hľadá svojho zákazníka najčastejšie prostredníctvom reklamy, ktorá sa už stala bežnou súčasťou nášho života.

Zákazníci chcú nakúpiť čo najvýhodnejšie. Obchodníci zase chcú svoj tovar predať čo najlepšie. Nájdu sa pritom aj takí, ktorí to chcú dosiahnuť aj rôznymi „trikmi“. Niektoré z nich sú už na hranici zavádzania zákazníka.

Pri kúpe tovaru a služieb

Všetci sme spotrebitelia. Nakupujeme, čo potrebujeme – potraviny, oblečenie a obuv, elektroniku, iný spotrebný tovar, dovolenky, autá, byty a domy... Niekto nakupuje veľa, niekto menej, niekto len to najnutnejšie.

Každý spotrebiteľ však má pri svojich nákupoch:
- právo na ochranu zdravia a bezpečnosti
- právo na ochranu hospodárskych záujmov
- právo na náhradu utrpených škôd
- právo na informovanosť a osvetu
- právo na kolektívne zastupovanie záujmov, súvisiacich s ochranou spotrebiteľa