Súťaž

Boli to najkrajšie narodeniny v mojom živote,zatiaľ)))

Taaaak už tu jeden blog na tému "láska na prvý pohľad" máme, tak sa pridám aj ja so svojim zážitkom, hoci najprv som to zavrhla ako príliš presladený román z červenej knižnice.

Tých lások, menších a väčších, bolo v mojom živote zopár. Jedna z tých klasických letných ma zastihla v krásnom veku sladkých 17 . Bolo to po treťom ročníku gympla, na chmelovej brigáde, v dedine kúsok od nášho mesta. Bývali sme v ubytovni družstva, hneď vedľa sušičky chmelu a chmeľového poľa.

O tom, že medzi priateľmi to časom môže prerásť do vzťahu, som už síce počula, ale neverila som... až kým sa to nestalo aj mne. S mojím dnes už manželom sa poznáme od mojich stredoškolských rokov, vždy sme si výborne rozumeli, ale o nejakom randení sme vôbec nerozmýšľali. Až v jeden májový večer sa stalo niečo, čomu sa hovorí výbuch citov, v jednej chvíli sme si uvedomili, že už bez seba nechceme a nedokážeme existovať...

Veríte na lásku na prvý pohľad? Alebo, žeby to bolo na prvé počutie?

Tak teraz neviem – pozerala som si rýchlo, o čom som písala do obdobnej súťaže pred rokom – ten príspevok som písala, ako keby som bola vo veciach lásky nejaká „pribrzdená“, ale to o čom budem písať tu, by svedčilo o presnom opaku.

„Ahoj, konečne som pricestovala. Ani nevieš ako som sa tešila, keď skončia skúšky a prídem zase na prázdniny. Príď navečer po mňa. Nevideli sme sa večnosť, prejdeme sa spolu a zase raz poriadne pokecáme.“

Milé dievčatá, žienky...Mám pár rôčkov cez 30tku, dve detičky, manžela, psa a dom