Blogy používateľa kp

Odo dneška sa v Bavorsku otvárajú opäť brány väčšiny škôl a ja som bola zvedavá, v akom stave sa nám vrátia deti späť do lavíc. Od polovice januára doteraz bežalo tzv. Notbetreuung (deti systémurelevantných rodičov, popr. samoživiteľov) a tých niekoľko školákov bolo naozaj v zúfalom stave.Čo sa týka učenia a písania, hotová katastrofa. Malá násobilka dávno zabudnutá, mnohé slová písané neznámou šifrou alebo iba spolovice a totálny nezáujem rozmýšľať. Nezávidím učiteľkám (vlastne ani nám), dať tie deti zasa nejako dokopy.

Kto? Môj syn.

Kedy? Práve teraz.

Ako na to prišiel? Netuším.

Čo na to vravím? No nadšená som nebola.

Prednedávnom dosiahol 16-tku.  Na živnosť oficiálne "pracoval", teda spieval už od svojich 10 rokov, takže áno, isté skúsenosti stihol nazbierať. Oficiálne si v Nemecku deti smú privyrobiť od svojich 13 rokov, pričom do zárobkovej činnosti spadá v ich prípade napr. roznášanie novín, doučovanie, venčenie psa a pod.

Pred chvíľou muž skypoval s kolegom, a tak som si vypočula jeho približné pracovné plány na najbližšie obdobie.

Pôvodne mal ísť na spustenie projektu do Japonska, no vzhľadom na situáciu - presne ako prednedávnom do Korei - nedostal víza. Tomu som v terajšej situácii rada... hoci kedysi roku Pána sme s Michaelom plánovali, že ho/Japonsko vrámci tejto stavby pôjdeme navštíviť. No ako sa zdá, podobnému cestovaniu na dlhú, predlhú dobu odzvonilo. A my z paluby našej vesmírnej lode, ktorej každú chvíľu ktosi ruší povolenie na pristátie, márne čakáme na lepšie správy.

Ľudia sa chytajú každého stebielka, ktoré by im pomohlo v boji proti pandémii, hlavne keď teda EÚ zahaprovalo či zariskovalo s objednávkami vakcíny, ktorá možno už ani nebude až tak účinná voči mutácii (ak vôbec), pretože s jej skutočným rozsahom vraj nerátali ani virológovia.

Wünsch´dir was, wir zahlen das! alebo Želaj si niečo, my platíme!

Pod týmto heslom vysiela jedno z bavorských rádii už od 23.11. Akcia mala pôvodne končiť 17.12., ale ako stojí v pravidlách, môže byť i predĺžená. A tak z nejakého dôvodu beží naďalej (možno im dosť pozdvihla sledovanosť...).

Asi pred týždňom sme šli s kamarátkou na prechádzku do lesa. Prevetrať hlavy, nasať energiu zo stromov, potešiť sa zo snehu, ktorý konečne s oneskorením predsa len napadol.

Už x-krát som sa zastrájala, že pri ďalšej katastrofe dávam v robote výpoveď. Dôvodov som mala naozaj neúrekom. Tak veľa, že i moji najbližší známi, ktorí ich dobre poznali, sa pravidelne pýtali, kedy už konečne zmením to začarované zamestnanie. Korona bola poslednou kvapkou do pohára.

A tak teraz aj s prihliadnutím na svoju budúcu novú adresu a plánovanú stavbu v krásne zelenom prostredí (jar/leto) hľadám niečo vhodné v Bavorskom lese.

Keď som niekedy v roku 2012 zverejnila prvý diel trilógie, čítal si niekoľko strán z úvodu pripravovanej verzie i môj spolužiak Marek. V tých časoch bol majiteľom jednej veľkej a známej firmy, ktorá pravidelne spolupracovala so zahraničím.