Blogy používateľa kp

V pondelok opäť nastupujem "na panské", ktoré bude tentokrát obrovskou neznámou. Experimentom s otvoreným koncom. A tak som si povedala, že predtým ešte treba rýchlo pozberať vitamíny. Na posilnenie imunity a tak. Dúfam, že od poslednej návštevy stihli dorásť do patričnej veľkosti a sily. (Ak by aj nie, tak mám dôvod ísť po ne aj nabudúce.)

Prvý pobyt v penzióne podľa nových pravidiel zneistil snáď každého hosťa. No postupne a s menšími chybičkami sme si zvykali. Na masky, na odstup, na rukavice, na iné raňajky či večere, na prievan. Kým kedysi sedeli ľudia zahĺbení do rozhovoru vrámci svojho stola, rozprúdila sa tentokrát družná debata krížom-krážom cez celý lokál a my sme si navzájom vymieňali skúsenosti či zážitky posledných týždňov v izolácii. Zrazu bol každému vzácny obyčajný rozhovor.

Keby svet bežal ako kedysi, sedeli by sme asi práve vo vlaku kdesi na trase Seattle – Vancouver. Štyri do bodky naplánované týždne národnými parkami USA a Kanady sa mi teraz javia ako science-fiction alebo sen.

Namiesto spoznávania zámoria a tykania si s grizlym sa pohybujeme vrámci prázdnin v overenom trojuholníku.

Dnes ráno, keď som muža viezla na vybratie stehov, sme v rádii zachytili časť rozhovoru jednej (snáď nemeckej, lebo meno tomu nenaznačovalo) doktorky alebo zdravotnej sestry, žijúcej v NY. Pôvodne zamestnanej v privátnej ordinácii plastickej chirurgie. Keď ordináciu kvôli aktuálnej, katastrofálnej situácii v Big Apple uzavreli, rozhodla sa dobrovoľne vypomáhať v niektorej z tamojších nemocníc.

Gošu (Gosia) som prvýkrát stretla pred piatimi rokmi na schodišti v dome Michaelovho spolužiaka, kam sme obe šli vyzdvihnúť našich synov z narodeninovej oslavy. Ešte zo dva-trikrát sme sa podobne letmo stretli pri rôznych príležitostiach, než som pred dvoma rokmi zistila, že tá prefarbená ryšavka v sopráne 1, je naozaj ona.

V poslednom čase sme sa zvykli na zborových skúškach postaviť vedľa seba (ona koniec S1, ja začiatok S2), aby sme sa v drobných pauzách medzi spevom mohli porozprávať. Teda do času, kým aj nás (približne pred 3 týždňami) nerozdelil c-19.

• keby svet bežal ako pred rokom, došila by som tento týždeň s deťmi veľkonočných zajačikov a rozdala košíky s drobným darčekom - namiesto toho ležia nedokončení ušiaci v škole a ja sa zdokonaľujem v šití rúšok
• keby svet bežal ako pred rokom, vystískala by som sa so svojimi zlatíčkami a zapriala aj čertom pekné sviatky - namiesto toho už mi i tí čerti chýbajú
• keby svet bežal ako pred rokom, rozpŕchli by sa detváky na všetky svetové strany, aby mi o dva týždne neskôr veselo zvestovali, kde všade (za hranicami) prázdninovali - namiesto toho už tretí týždeň dodržiavajú (aspo

Vzhľadom na predpokladaný vývoj postupu infekcie bolo iba otázkou času, kedy a skade sa vírus prepracuje i ku nám.

V pondelok večer ma muž informoval, na čom sa dohodli pracovníci jeho oddelenia. Aby obmedzili kontakty, podelili si medzi sebou "šichty". Vždy na striedačku mala časť zamestnancov pracovať v kanceláriach a zvyšok homeoffice z domu. Ako mi už dva dni predtým povedal, "iba-homeoffice" sa v niektorých situáciách nedá praktizovať.

Jeho pridelili do druhej skupiny. Čiže nasledujúce tri dni v domácom prostredí.

Dnes som zostala v práci o kus dlhšie. Chcela som pred víkendom poumývať riad, keďže som ešte krátko pred koncom podelila deťom zvyšky ovocného šalátu od obeda. Práve som zamkýnala triedu, spokojná s výsledkom, keď sa na schodisku zjavila prváčka od kolegyne z prvého poschodia. Rozkošné dievčatko.

- Čo tu robíš o takomto čase??? - spýtala som sa prekvapene.

- Hľadám svoju družinárku.

- Tu a teraz? Veď ona je už asi dávno doma.

- A mohla by si mi ty otvoriť našu triedu? Kamarátka niekde zabudla okuliare, a tak ich teraz všade hľadáme.

Z voňavého bábätka sa pomaly stáva mladý muž a ja, doposiaľ obetavá matka, sa momentálnu fázu metamorfózy ufrflanej kukly snažím prehliadať cez iné, zmysluplné aktivity. Začínam sa rozpamätávať, čo som to ešte také chcela dosiahnuť v (teoreticky) záverečnej tretine svojho bytia, ak nám bude vôbec dopriate. Lebo ten motýľ, čo čochvíľa vzíde z kukly, rozprestrie krídla a vydá sa za vlastnými cieľmi.