Blogy používateľa kp

Mužov návrh na tohtoročnú náhradnú dovolenku – talianske Dolomity – som bez premýšľania okamžite zavrhla. Vlastne by som zavrhla ktorékoľvek prekročenie hraníc bez ohľadu na smer či svetovú stranu.

Staršia z dvojičiek ešte minulý rok presvedčivo tvrdila, že raz bude speváčkou. V piatok za mnou ale docupitala s inou verziou. Priznávam, zabudla som, o čom sníva aktuálne. Viem iba, že som zareagovala: to naozaj?

Môžem si namáhať pamäť ako chcem, nespomeniem si, či z prekvapenia alebo len tak.

- Ale veď ty si chcela spievať!

- Katarína, a čo by si mi teda radila ty? Čo je dobré zamestnanie?

- Hmm... nuž speváci teraz asi nie sú moc radi, že sú spevákmi... ale porozmýšľam.

Až doma som prišla na riešenie!!!

Čo mi ale ako prvé vyrazilo dych, bola reakcia Martiny, keď nahliadla v prvý deň do našej triedy.

- Katarína, vy máte deti zmiešané z viacerých tried a bez rozostupov????????????

- ? A vy ich nemiešate na náboženstve a etike?

- Máme ich síce v jednej miestnosti, ale podelené na sektory. Áčka sedí u mňa pri okne vľavo, B-čka v pravom dolnom rohu a C-čka pri dverách. Miešať sa nesmú a vchádzajú či vychádzajú postupne a oddelene. Ani na dvore sa nemiešame. Každá trieda ma pridelený jeden úsek a iba v ňom sa smie zdržiavať.

Neviem, ako dlho vydrží šéfka momentálny sprievodný tlak pandémie, ale po tom, čo sa mi zdôverila, že trpí návalmi paniky a po zistení, že musí riešiť ďalšiu nepríjemnú situáciu, keď jedna z kolegýň musela ísť okamžite do karantény, lebo mala kontakt s pozitívne otestovanou osobou, som sa so svojim návrhom/sťažnosťou obrátila radšej na predsednícke združenie rodičov, teda osobne na tú mamu, ktorá má na starosti hygienu.

Tá prvá sa týka správneho nadelenia konzekvencií pri priestupkoch. Tieto závisia od závažnosti tej-ktorej situácie. Druhá: nikdy sa netreba vzdávať vopred!

Sobotňajšia noc sa práve chystala prehupnúť do nedeľňajšieho rána, ale mne sa - našťastie - akosi nežiadalo do postele. Po dlhom koronovom čase jeden z TV producentov vďaka plexisklám opäť obnovil moju obľúbenú víkendovú šou, a tak som sa zabávala na vtipných komentoch pohotového moderátora.

Zrazu som zachytila v pozadí známe alarmové pípanie.

Zdá sa mi to, alebo nebodaj spadla spiaca veverička zo stromu na zaparkované auto a nechtiac spustila sirénu?

Kto tuší/vie, čo to je?

Štvrtáci si robili úlohy. Na moju otázku, čo presne dostali, znela zborová recitácia - jednu z matematiky, druhú z angličtiny. Ale tá z angličtiny je ľahká, lebo musia iba niečo vyfarbiť.

- Katarína, môžem si angličtinu nechať na doma? - oslovil ma prosebne "psím" pohľadom Francúz.

- ??? - nemo-nechápavú odpoveď som doplnila gestom rozhodených rúk, lebo všetci dobre vedia, že pokiaľ sa dá, robíme úlohy v škole.

- Ja som si zabudol farbičky - doplnil rýchlo na vysvetlenie.

- A to je problém? Dám ti zo svojich. Aké potrebuješ?

Elektrina ako pojem budúcnosti rozvírila spomienky na tradície a dávnu minulosť a predurčila, ktorým smerom sa budem (minimálne pre začiatok) orientovať. Kúpim si ja kosu, rukavice, kameň na brúsenie, preštudujem internet a snáď sa mi podarí prebudiť prachom zapadnuté spomienky, ako sme sa to vtedy my s tou mojou spolužiačkou v pracovných prestávkach iniciatívne zaúčali do tajov neľahkého (ale voňavého) remesla. Neľahkého, keď ste amatéri. Voňavého, lebo ja zbožňujem vôňu pokosenej trávy.