Blogy používateľa kp

Ďalšími dôležitými bodmi výpravy bolo treba zistiť, kedy a ako poletíme, čo potrebujeme z hľadiska víz, kde budeme prespávať, atď., atď.

Možno si ešte pamätáte, čo som kedysi písala o svojej babičke a mojom cestovaní.

Ona tvrdila, že budem cestovať maximálne prstom po mape. Dlho sa zdalo, že sa jej predpoveď naplní, no potom štrngali kľúče na námestí. A ja  o necelé dva týždne štartujem výpravu na posledný kontinent (ak nerátam Antarktídu), ktorý mi chýba do zbierky na ceste za spoznávaním sveta a našej nekonečno-konečnej zemgule.

Niekedy sa v živote dejú neuveriteľné veci a jedna taká - z kategórie navyše smutných - ma po približne 18 rokoch spojila s mojou dávno spriaznenou dušou. Nazvime ju Marika.

Takže po zhodnotení vzdialeností a počtu prestupov na regionálnych spojoch som Berlín z plánovaného zoznamu škrtla. Zároveň som potrebovala zaň nejakú vhodnú náhradu bližšie ku Bambergu. V prvom momente pri pohľade na mapu ako možná alternatíva na mňa žmurkal Leipzig. Ale iba do momentu, než som kúsok za ním neobjavila Weimar. Weimar! Alebo synonymá Goethe & Schiller. A bolo rozhodnuté. Veď vzhľadom na cestovanie zadarmo môžem do Leipzigu „skočiť“ na jednodňový výlet, nahovárala som si v danom okamihu.

V cyklistickom časopise o ňom muž objavil zmienku. Nejaká skupina cyklistov ho vo svojom príspevku vrelo odporúčala ako vychytenú zastávku na ich opisovanej trase. A keďže v Bavorsku dnes končili dvojtýždňové prázdniny, navrhol muž, aby sme sa ich vybrali zavŕšiť tým smerom celodenným výletom. O dome však pomlčal. Jednoducho a proste zabudol, čo bol prvotný impulz návrhu.