Blogy používateľa balalajka

Vo dverách zaštrngotali kľúče.
Nataša graciózne vstúpila dnu.
" Pľuha jedna," uľavila si hneď ako sa za ňou zavreli dvere a ona vypľula do kúta jedovatú slinu. Tá sa zrazu premenila na žabu a odskackala.
" Aký si mala deň, drahá?" ozvalo sa z kuchyne.
" Mlč, teraz mlč. Lebo sa aj tebe újde."

Lepí sa na mňa všetko. Pot, vlasy a aj čierne myšlienky. Teplomer stúpa hore a ja cítim, že mi hlava asi exploduje. DOSŤ! Kričím do tmy poobede.
A slová sa strácajú v dave.
Prehlušuje ich hovor okoloidúcich.
A ja stojím na útese a podo mnou sa triešti voda. Číra, blankytná. Na pery mi sadá slanosť vánku a moje kropaje potu, žeby sĺz?

V izbe niečo puklo. Ako prasnuté sklo.
" Prepáč Izabel, ja neviem čo to do mňa vošlo. Valí sa to na mňa zo všetkých strán, ja ... ja ..." koktal zmätene. Slová z pier vychádzali skôr ako si ich v hlave triedil.
Nechcel byť ešte tvrdý ako skala?
Nechcel sa ešte doťahovať s ňou?

" Mám taký plán Izabel, žeby si teraz robila z domu. Erik nechce nikoho nového na ten projekt prijať a ja mám už rozrobenú tú Rozprávkovú kampaň, veď vieš, hovoril som ti o nej na večierku..."
" Prepáč, vďaka niekomu a niečomu si z toho večierka veľa nepamätám," zaznela v jej hlase ostrejšia výčitka ako asi chcela.

Vykročila smerom ku schodom. Nenašla však svetlo a tak stúpala do pološera. Chodbu osvetľovalo len svetlo z dverí izieb, ktoré sa trieštilo o sklo a lámalo do láskavého pološera.
" No, že už ideš," podupkala si veverička na chodbe.
" Čo myslíš, koľko mám času? Ja nie som tu tak bezstarostne ako ty!" vyčítala jej a pritom si packami preberala chvostík.

Vstúpila do domu, kde ju prekvapilo teplo a sucho. V takýchto vilách má byť predsa vlhko a zima, nie?
Od rozloženého ohniska k nej pricupitala veverička.
" Vitaj, mám ťa tu privítať. Cíť sa ako doma. A nezabudni vyčistiť záchod a vytiahnuť svoje vlasy zo sifónu - veď vravím, ako doma," zašvitorila a odskákala do kuchyne.
Koľkokrát bude ešte musieť padnúť?

Sedela za okrúhlym stolom a na ňom plakalo dieťa.
" Prečo ma nevezmeš na ruky, mama?" prihovorilo sa jej.
" Ja som tvoja matka?"
" Nepoznáš ma? Veď si ma pod srdcom vynosila."
" Skutočne?" ešte stále Izabel neverí. Toto že je jej dieťa? A kto je vlastne otcom?