Blogy používateľa balalajka

Keď vystúpila z auta, do očí jej hneď udrela postava Erika ako poťahuje z cigaretky. Vyfúkol dym nosom a rozbehol sa k nej. Zatočila sa jej hlava.

V zámke zaštrngotali kľúče. Bony krútiac chvostom ju vítal pri dverách. Asi ho Erik doviezol medzi tým, ako sa ona túlala mestom.
„ Ahoj, chýbala som ti? Chýbala. Poď sem, nevrť sa toľko. Čo to máš na hlave?“
Bony sa krúti šťastne okolo jej nôh. Smutné oči mu trochu zveseleli.
Izabel náhle napne. Nad okom Boniho sa týči tučný, nacicaný pijak.

Sčista jasna to prišlo.
Osvietenie. Otvorila som oči a vedela som, že je zle.
Málo čítaš, dievča moje. Medzery mám znateľné a taaak hlboké, že končím Sokratom - viem, že nič neviem.
Tak radšej vzdávam holt filozofii plných hrncov, uprataných šáločiek v poličke, naškrobeným babkyným dečkám v šuplíčku.
Jožko ma donútil rozmýšľať - čo je moja podstata?

" Počujete ma, Izabela? Izabela."
Na ruke cíti jemné potľapkávanie. Kde je?
Biele steny a ostré svetlo jej prevetrávajú prázdnu hlavu.
Nemocnica?
Na tvári má masku a niekto sa jej prihovára.
" Pomaly, nie nestrhávajte si to z tváre. Nechajte, ja vám to sám zložím. Opatrne. Teraz sa sama nadýchnete."

" Čo na ňu ziapeš?!" zabzučalo jej niekde v hlave. Alebo pri uchu? Toto je divný sen.
" Si to vybavíme potom, dobre? Tí mravci sú kreténi. Ja neviem načo na zemi sú. No konečne, že si už tu! Čau Bella..." pred nos jej preletela včela.
Izabela inštinktívne cúvla.
" Ja som neni Bella. Ja som Izabela."

Mokrá tráva sa jej lepila na nohy.
Totálne premáčala spodok neerotickej medvedíkovej košele a aj črievičky – pozostatok hriešne drahých červených šteklí za päťstopade euro.
Jej prvý mesačný plat sa rozmáčaval v rozprávkovo mäkkom machu. Striasla ju zima.
„ Je ti zima dievčatko?“ začula za sebou hlas.

Ležím na posteli a pozerám na televízor. Vedľa mňa si dedko vypĺňa tajničku.
„Podaj mi gumu,“ načiahne sa cez stôl, no nedočiahne. Otrávene sa posadím a podám gumu. Vo vchodových dverách zarachotia kľúče a hneď nato sa otvoria dvere za mnou. Do izby vpláva graciózne babka a za ňou vôňa chleba.

Len si tak vzdychnem - ako Nicebosorka v "kultúrnej vložke" včera večer. Aj oči tak zamiluvano pregúlim. Aaaaaaach. Ale pekne poporiadku.