Blogy používateľa

Mám rada cestu vlakom, hlavne na trochu dlhšie vzdialenosti. Pripomína mi to časy, keď som chodila do školy, tak je to pre mňa také nostalgické. A naviac, mám pocit, že vo vlaku sa vždy niečo deje.

Absolvovala som tých ciest ráno do hlavného mesta a večer späť tento rok niekoľko. Hlavný môj poznatok je, že chodí veľa dôchodcov. Teda žien. Chodia v skupinkách. Na výlety. Kedysi od nás takto chodievali ženy na brigády. Hovorili sme tomu "motyčkové kúpele". Dnes objavujú.

Potrebovala som pár drobných kvietkov. Skúšam rôzne obrázky. Tak som ráno vybehla von. Bývam v strede mesta a našťastie je okolo nás kopec zelených plôch. Niektoré už stihli pokosiť, ale stále je dosť miest, kde môžem tieto kvietky zbierať. Okolo išla pani a tak divne si ma obzerala. Síce sa pri tom usmievala, ale také zvláštne to bolo.

Nosím to pár dní v sebe.. Stále to neviem spracovať.. Obraciam to v hlave..Občas ma napadne, že je to možno film. Netýka sa to konkrétne mňa osobne ale bolí možno rovnako. Lebo mám synov.. Príde vám správa, potom vám volajú.. Už ste utekali zo svojho domu, prostredia, od rodiny.. Teraz utekáte znovu späť..len s dokladmi. Rozlúčka - lebo ide do pekla ako oni tomu hovoria.Možno dron trafí presne - nech! Budem ležať zo synom! Čo z toho, že vám dajú vyznamenanie a poskladanú zástavu..Na kríži rok pomlčka rok.. Pomlčka je 36rokov.. A mlynček na mäso berie a  melie z dvoch strán..

Ak to nemôže byť-zrušte to..

Paradoxy našich čias

Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny.Viac vymožeností ale menej času.Viac titulov ale menej zdravého rozumu.Viac vedomostí ale menej súdnosti.Viac odborníkov ale viac problémov.Viac zdravotníctva ale menej starostlivosti.

Utrácame príliš bezstarostne.Smejeme sa primálo.Jazdíme prirychlo.Pohneváme sa priskoro.udobrujeme sa neskoro.Čítame primálo.Televíziu sledujeme priveľa.a modlíme sa zriedka.

Nebudem písať o sebe, lebo to, čo sa momentálne deje mne, nedokážem ešte spracovať a už vôbec  o tom ešte nedokážem písať. Ale napíšem vám o najsmutnejších očiach na svete. Je obdobie Veľkej noci, obdobie kedy si pripomíname utrpenie Ježiša. Ale často zabúdame na utrpenie našich blízkych. Včera som v tých najsmutnejších očiach na svete videla toľko utrpenia, bolesti a smútku. Katka sa ma niekoľko krát od včera opýtala: „Na čo myslíš?“ Nedokážem jej odpovedať. Nedokážem jej povedať, že myslím na tú pani.