Blogy používateľa all

Sú to už 2 mesiace čo sme na týždne museli umiestniť DO DSS. Samozrejme ako samoplatcovia. Pán po mozgovej príhode nehovoriaci, na 95 % ležiak lebo postaviť ho a slimačím tempom sa prešuchať napr.do sprchy dokáže len 1 osoba, ktorá sa nebojí ,že spadnú obaja. Jest skôr kašovité, husté polievky, čaj a káva sa mu zahusťuje, aby mu to hneď z úst nevytieklo atď. 

Takže odviezli sme ho so svojím vozíkom, choduľkou, plienkami na deň iné na noc (približne sme to vyrátali) a všetko ostatné... S tým, že pozrieť ho prídeme aspoň každý druhý deň. 

Máme susedu, človek by povedal, že ťažký osud. Cudzinka, vydala sa u nás. Rodina ju moc neprijala, z domu ušla ešte pred maturitou, tak vlastne bez oficiálneho vzdelania. V manželstve nemali deti, hoci sa všemožne snažili a boli by dali čokoľvek za ne. Celý život chodili po rôznych brigádach, pracovali hodne v zahraničí na farmách. Milovali dovolenky, raz do roka dlhý pobyt v exkluzívnych rezortoch.

tak môžem nielen rýchlo pre prečitat NM ale môžem aj písať.. Kedysi ked zomrel Elvis bola som siedmačka na ZŠ. Statočne som ho oplakaka a vystrihnutý obrázok zo Života nosila pri sebe. Potom som sa zaľúbila do Delona.. Bože a potom som bola s babami z internátu v BB v kine Urpín na filme Traja muži na zabitie (dúfam ze dobre to píšem).. Všetko prežil a záverečná scéna otvorí okno na aute a rána do hlavy... Z kina sme išli plačúci nielen my pubertalne ale aj ženy v rokoch.. Registrovala som ho cely čas tak letmo ale starej babe trocha stislo srdce keď odišiel..