Blogy používateľa

S údesom sledujem čo sa deje...

Nie, nie na fronte, vlastne nie na tom vojnovom (i keď...)

S údesom sledujem čo sa deje na „fronte“ virtuálneho sveta, online sveta...neviem ako ten svet nazvať. Čo sa deje medzi ľuďmi...ako veľmi, ako hlboko a na čo všetko dokážu obrátiť svoju nenávisť.

A naozaj čakám na nejakú tú stopku, strop, čiaru, cez ktorú už nepôjdu.Ja dúfam že tá pomyslená čiara je.

Ja viem, počíta sa rýchla pomoc. Veď kto rýchlo dáva, dva krát dáva. A viem, že všetci chceme to najlepšie. Naozaj príde aj leto.

Ale teraz si v hlave skúsme obrátiť myšlienky. Predstaviť si, že utekáme z domu. Máme malé dieťa. Možno dve, tri. Čo by sme ocenili?

Lebo kryštálová váza, závesy a letné topánky na opätkoch prídu na rad až neskôr.

Jasne, aj to by sme ocenili. Ale  mám pocit, že až v momente, keď už budeme mať akú, takú strechu nad hlavou. Aspoň trochu istoty.

Prvý krát som sa s tým stretla v nádhernej knihe Ericha Segala Viera a láska. Z noci na ráno dokázal otec svoju dcéru poslať na druhý koniec sveta, lebo v židovských rodinách sú pripravení a stále majú veci na "odsun" pripravené v pohotovosti.

Druhý krát ma táto téma zasiahla v súvislosti s veľkými povodňami v Prahe. Sledovali sme obytné domy, z ktorých evakuovali ľudí. A tuším sa tam niekto z rodiny dostal ešte raz na hodinu.

Podobné to bolo pri nedávnom výbuch plynu v Prešove.

A samozrejme najviac sa to týka aktuálnej situácie.

Napomeň našich otcov,
Bože nad hviezdami
Nech trochu myslia, čo sa stane s nami,
ked začnú vojnu
a všetky svoje hnevy
vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy
pokazia zem,
i nebo bude choré.

Napomeň našich otcov
Ty, tam hore.

Že sa to nesmie.
Že ako Ty si svätý,
aj zem je svätá.
Veď chodia po nej deti.

Modlitba za Slovensko

Toto nebude o hygienickej hypotéze a o tom, ako treba deti vystavovať aj špine

Toto je u druhom konci životného metra.

Skoro na deň presne pred 6 rokmi som písala blog o babke, čo pila veľa kávy. Všeličo sa odvtedy zmenilo, babka už nežije.

Ano, ja viem, situácia je veľmi zložitá. Neviem na to reagovať. Nedokážem nič povedať

No dnes som zachytila spoločný song Mira Žbirku a syna Davida. Možno aj vďaka aktuálnej situácii mám normálne slzy v očiach.

Alebo to je jednoducho tým, že Miro patril aj k mojej mladosti. A vlastne ku skoro celému môjmu doterajšiemu životu.

[video:https://www.youtube.com/watch?v=AOiLfdZvSFY]