Blogy používateľa

Asi znova nastal čas na pozitívne správy, maličkosti. Podeľme sa spolu o to krásne, čo sa nám v posledných dňoch prihodilo.

Mňa veľmi potešili lúčne kvietky, ani som netušila, že ich o takom čase ešte toľko kvitne.

Píšem Ti starká riadky tieto, znova Ti píšem krásny list.

Nad Teba lepšej starkej nieto, ja prídem, musím k Tebe prísť.

Pobozkať ruky mozoľnaté, rokmi čo stvrdli od práce,

v rodine našej stavala si najkrajšie šťastia paláce.

Čakaj ma starká, isto prídem, hneď zajtra ráno na svitaní,

pobozkať čelo zvráskavené a dať Ti kvietok do dlaní.

Smrť je okolo nás už skoro denne.

Ale toto ma zasiahlo. Videla som pred pár dňami fotky, keď dostal priepustku z nemocnice. A jedine, čo mi vtedy išlo hlavou, že toto nevyzerá dobre.

Zjavne to tak bolo

Tak asi túto

[video:https://www.youtube.com/watch?v=1jyfgYyWCvM width:450 height:400 align:center]

Je to fakt blbé, ale tečú mi slzy

No, tuším si dodnes pamätám dodnes znelku jednej rozhlasovej relácie. Teda slová z nej. Fascinovalo ma, že to bolo ráno a my sme mali poupratované vždy až poobede. A tam sa spievalo: Prídeme k vám každú druhú sobotu, keď už máme porobené všetku robotu...." Tuším to chodievalo o 9. Obdivovala som, že u kamarátky upratovali už v piatok. U nás sa také nedarilo.

Zvyčajne mám rada počas dňa ticho. Potrebujem sa pri práci sústrediť. Je síce pravda, že potom počujem každé šuchnutie, ale to je o inom.

Pracujem z domu a nebeží mi na pozadí nič. Ani rádio, ani telka.