Blogy používateľa

Dnes mi jedna mamička ukázala čo vraj musí kúpiť pre rozvoj svojho dieťaťa.. podotýkam, že dieťa má asi 2,5roka nevie dobre rozprávať, žuť doteraz mu všetko mixuje lebo čo vezme pevné do úst hneď  vracia. takže v špecialnej ORL chirur. ambulancii jej kázali kúpiť 6výrobkov z plastu (vyslovene len od určeného výrobcu a určenej predajne zdr. pomôcok) čo je velkosť max.10x10cm a to čo jej dnes prišlo je také akoby písmeno T a X zaplatila za to 34EUR!!!!za 2kusy!! normálne jej bolo do plaču, že z čoho ide kupiť dalšie štyri (sú soc.

Asi by sa patrilo povedať, že keď som to zvládla ja, môžem to kľudne zaradiť ako "túra pre každého", ale nie, nemôžem, toto už naozaj nie je vychádzková turistika...
Nádherná trasa Malou Studenou dolinou dáva človeku každým pohľadom zdať že tu je dobre, tu je doma.

Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou vo výške 2015m.n.m.

Moja známa sa vydávala veľmi mladá. Prišlo to tak trochu ako blesk z jasného neba. Musela, ako sa u nás hovorilo.

Mama jej manžela si život svojho syna predstavovala inak. Nuž a dávala jej to dosť pocítiť. Lenže ani nevesta nemala ďaleko pre prudkú reakciu. A tak vzťahy medzi nimi dvoma dosť ochladli.  Manžel bol trochu medzi mlynskými kameňmi, ale podľa biblického "preto muž opustí svojho otca i matku a priľne ku svojej manželke" stal potichu na strane manželky. Oficiálne sa stretávali, no vzťahy neboli srdečné. Skôr také strojené.

Včera na káve sme mali s mojou kamarátkou zaujímavú debatu. O pravidlách a o hraniciach. Nech to rozoberám z akejkoľvek stránky, podľa mňa hranice treba. Vo všetkom. A čo sú hranice? Vlastne pravidlá. Je jedno, ako ich nazveme. Možno zákony, možno desatoro, možno tradícia.

V utorok večer som sa naviezla do pani, ktorá mašírovala po celom Li*li kašľajúc a sopliac na všetky strany aj s cca 5 ročným deckom bez prekrytia dýchacích ciest. Mala som dojem, že ma naháňa a chce mi nejakú biologickú informáciu minimálne zanechať, lebo kam som sa pohla, tam som počula mokrý kašeľ jej chlapca, pištiaceho lebo zrejme nakupovanie o 19tej nepatrilo medzi jeho top činnosti.

Pri jogurtoch ma už totálne dobehla.

Ale dobehol ma aj SBSkar.

"Pani nasaďte si respirátor."

" Ja nemusím, mám papier od doktora, že nemusím mať prekryté dýchacie cesty."

Vypočula som si cez víkend sériu prednášok. Síce boli zdanlivo na inú tému, ale základ bol veľmi jednoduchý. Ako byť šťastný.

Prvá a základná otázka bola položená na začiatku: Kedy sme vlastne šťastní? Čo to je šťastie?

Od piatku o tom rozmýšľam. Čo ma robí šťastnou. Naozaj šťastnou.

Je to tragédia, ale neviem. Nepoznám odpoveď.

Budem šťastná, keď schudnem? Keď vyhrám kopec peňazí? Keď ich zarobím? Keď nebudem musieť brať lieky? Keď nebudem musieť chodiť do práce? Som fakt šťastná, keď sú Vianoce? Keď sme na dovolenke?

Neviem.

Nenáročná ľahká turistika naozaj aj pre tých, čo teraz vstali z gauča.Veď kto povedal že chodník treba zvládnuť za hodinu a  tridsaťpäť minút ako to píšu na značke?
Svoje tempo, pevné topánky, fľaša s vodou, náhradné tričko, šatka/čiapka, nepremokavá bunda ak chcete tak paličky, ja bez nich nejdem ani na krok.

Turistika naozaj pre každého?
Naozaj áno. Keby som si to nemyslela, tak to nepíšem.
Túra ku Popradskému plesu môže byť ako prechádzka rozprávkou alebo ľahká turistika pre začínajúcich nadšencov túr.