Zvýletnieva sa Ja viem, ešte to môže trvať dlho. Ale už z každej strany na mňa vykukujú lákadlá. Milujem Rím. So všetkými jeho pamiatkami. Preto keď som sa prvý krát dopočula o Petronell Carnuntum, oslovilo ma to. Pár kilometrov od Bratislavy sa kedysi dávno nachádzalo rímske vojenské aj civilné mesto. Archeológom sa podarilo malú časť tohto mesta odokryť a zrekonštruovať do pôvodnej podoby.
...kto si tipol,že lastovičky,belorítky tipol si správne.Síce už sú tu týždeň ale veru mi ich je ľúto..lebo stále zima hmyz zalezený chúďatká netuším čo lovia.
ale ked ich vidím pred oknom na drôte potešia oko aj dušu..že aspon niečo ešte funguje..
Pripomína sa vraj aj na podporu záujmu dievčat a žien o štúdium v tejto oblasti. Za mojich študentských čias nás v 20-člennom krúžku bolo na začiatku 5 dievčat. Málo alebo veľa ?
Keď celé toto koronové šialenstvo začalo, vravelo sa, že nám Zem vracia to, čo sme jej za posledné storočie nadelili. Že človek potreboval dostať po parčiach, aby sa trochu opanoval a pribrzdil. Že keď sme si nevedeli čo od dobroty do huby pichnúť a nevedeli čo ešte si kúpiť, kam ešte nos a nohu strčiť, ktorý strom ešte skácať, zviera chcieť skrotiť, že vtedy si Zem povedala, že stačí a zavrela nás na homeoffice .
Nedávno bola odvysielaná nejaká relácia, o stravných lístkoch versus príspevok na stravu od zamestnávateľa v hotovosti na účet.
Trochu som z toho zmätená, nakoľko som to nevidela a viem len sprostredkované dojmy.
Účtovníčka ma totiž ubezpečila, že príspevok od zamestnávateľa , ktorý dáva zamestnancovi zo zákona je oslobodený od dane. Z reportáže ako kolegyne vyrozumeli opak. Že im to ešte len sa bude zdaňovať a v podstate im klesne reálna hodnota.
Poznáte tú situáciu? Z ničoho nič sa v hlave objaví úryvok nejakej pesničky. A zrazu koniec. Nedostanete to z hlavy ani za nič. Beží to tam do kolieska. Jak pokazená platňa.
Niekde som čítala, že vraj treba tú pesničku vyhľadať a vypočuť do konca. Vraj vtedy mozog pochopí, že má, čo hľadal a "dá pokoj". Do ďalšej pesničky
Jaaj, tuším Žika z jedného komerčného rádia sa na fb pýta, čo bol v detstve pre nás absolútny luxus.
Vedela som okamžite. Šunkový chleba. Otec chodil na nejaké schôdze a domov občas priniesol jeden krajec najúžasnejšieho chlebíka so šunkou. Asi tam boli aj kyslé uhorky, to už neviem. Ale tá šunka. Na tenúčko nakrájaná, zvlnená na chlebíku. Niečo neprekonateľné. To sa mi vyjavilo ako prvé. Šunka sa u nás doma nekupovala, maximálne šunková saláma, aj to iba občas. Tak preto to bol luxus
Keď pred týždňom otvorili "čakáreň" pre 50 ročných a starších, hneď som sa akčne prihlasovala. Aj keď k očkovaniu ako takému mám dosť výhrad dlhodobo, moja túžba po cestovaní je oveľa väčšia. Bolo mi jasné, že nás čaká Astra Zeneca, a že sa to možno nezaobíde bez vedľajších účinkov. Sestriným starším deťom, sa zadarilo očkovanie a s tým spojené aj dvojdňové teplotovanie.
lebo ja už pamätník som..volné dni sviatkov teda večery som vyplnila pozeraním týchrt filmov.Zámerne som si vybrala roky 1955-1967.Nie žiadne ideologické a spomínanie na budovanie socializmu..Kukla som dve detektívky s pánom Chudíkom..veru som netušila že natočil aj takýto žáner kde bol vyšetrovatelom..paráda.žiadne litre krvi,bitky,akrobacia pri strieľaní..
potom mladučká Jana Brejchová s Ivanom Mistríkom,malá rola pre Hegerovú ale hlavne tá moda...z iného žánru mladá Pilarová,Matuška a ostatní páni herci z československa..
Ja viem, ešte to môže trvať dlho. Ale už z každej strany na mňa vykukujú lákadlá. Milujem Rím. So všetkými jeho pamiatkami. Preto keď som sa prvý krát dopočula o 
Bolo mi jasné, že nás čaká Astra Zeneca, a že sa to možno nezaobíde bez vedľajších účinkov. Sestriným starším deťom, sa zadarilo očkovanie a s tým spojené aj dvojdňové teplotovanie.
