Blogy používateľa

Toto počasie čo je túto jar (už sme v klimatickej zmene) tzn.chladné večery a to že sa držime viac dnu ako posedávaniu vonku spôsobilo,že tieto večery trávim počúvaním rôznych rozhovorov a občas pozeraním filmov od nemeckých investigatívcov -téma klíma,potraviny,uhlíková stopa..

Pustila som si to viac pod kožu ako som chcela a naozaj som sa cítila ako novodobý otrokár ani nie tak za seba ako za europanov.

napr.norsky losos chovaný na farmách domáci odmietajú lebo je plný kadečoho tak sa vo veĺkom vyváža ako špecialita do sveta...no toto je iná téma.

Po tom, čo som kvôli zvýšeným triglyceridom v krvi nejakým zázrakom schudla za 7 týždňov 7 kg, si miestami pripadám tak krásne štíhla ...

Počúvate tventy fáj...

No čo ti poviem. Smutno mi je. Nejak som si ani nemyslela, že by sa ma to mohlo týkať. Možno pred týždňom. Či dvoma? Možno vtedy ešte tak nie. Lebo rádio len zriedka počúvam. Skôr vypínam ako mám pustené.

Odišiel Julo. Asi jediný Julo, ktorého už len poznám.

OK. Dala som sa strhnúť nadšením aj ja. Kúpila som si teplovzdušnú fritézu. Už mi je amen. Je zo mňa Gizka.

Mám totiž dve mánie. Jedna sú topánky a druhá prepotrebné veci do kuchyne.

(Cyklistika a serepetičky k nej nie je mánia, to je životný štýl .)

Volali mi z banky. Že či nemám záujem o mobilnú aplikáciu. Uľahčila by mi platby, info o mojich peniazoch by som mala nonstop v telefóne, ľahký prístup. Asi im kazím štatistiky, ale zubami nechtami sa tomu bránim. Nielen preto, lebo fakt nedôverujem veľmi celému tomuto online svetu. Sú tu predátori, čo číhajú na moje ťažko usporené, za topánky neminuté peniaze. A sú onekvejšie zbehlí v tom, ako mi vyrabovať nielen účet, ale aj znechutiť deň.

Dosť často chodím po meste. V podstate bezcielne, len chcem kráčať. Tento mesiac som už niekde na 140km. Síce svoje trasy sem tam obmieňam, ale mám svoje stálice. Napríklad chodník popri rieke vedie aj poza nákupné centrum. Sem tam sa tam zastavíme na kávu, sem tam iba prechádzame okolo. Prečo som si to všimla až minulý týždeň to fakt netuším. Zo zadu čínskej reštaurácie, prilepené na stenu herne vyrástlo políčko. Na prvý pohľad vidieť hriadky reďkoviek, fazuliek. Ostatné budú snáď šaláty. Priestranstvo okolo je voľné, ničím nechránené.

Jááj, nie som ja veľký záhradkár. Skôr ma bavia experimenty ako každodenná mravčia práca. Už som x krát uvažovala o záhradke, ale načo, keď v záhrade po mojich rodičoch by som mohla pestovať a pestovať. Teda, aj som pestovala. Problém bol vždy so zalievaním. Lebo keď som si započítala cenu phm, tak ten šalát s uhorkami a mrkvou  ma stál iné peniaze. Stále niečo nasadím, ale už len málo.

Bolo to dávno, pradávno. Končila som strednú. A tak ako si to mnohé pamätáme, šili sme veľa oblečenia doma. Nejak sa ku nám dostali zvyšky látky, vraj odstrižky. Mali jedinú chybu, dlhé nohavice sa z toho vystrihnúť nedali. A tak mi mama ušila nohavice pod kolená. Vyzerali jak také poľovnícke, dokonca mali pod kolenom manžetu. A ja, čerstvá 18 som stále riešila, čo tomu povedia ľudia. Teda ísť do väčšieho mesta ani tak problém nebol. Teda to mesto. Ale jak sa dostať do autobusu, keď zástavka bola rovno pred obchodom? Málokedy bolo toto priestranstvo prázdne.