Blogy používateľa

Dostala som sa včera do debaty o financiách. Niekto ide kupovať nehnuteľnosť na podnikanie a tak som nahlas vyslovila otázku, ktorá banka požičia firme bez histórie? Vraj banka mama. No a to som sa čudovala ešte oveľa viac. Táto konkrétna mama vychovala veľa detí. Fakt že veľa. Až na jedného majú všetci vysoké školy, časť aj tretí stupeň. Ona v podstate nikdy nepracovala trvalo, väčšinou iba brigády. A napriek tomu dokáže vždy ušetriť. Alebo vďaka tomu?

Celý deň mi to vŕtalo v hlave. K večeru sa mi začalo vyjasňovať.

Raňajšia rutina.

Ja, kriticky sa dívajúca na pribúdajúce skúsenosti na mojej tvári, pátrajúc po nových a nových "zážitkoch" (čítaj vráskach, fľakoch, škvrnách, oderkoch, vyrážkach - niekto by to mohol nazvať "nedokonalostiach"). Majstrovsky nanášam krém, ľahúčko rozotieram na pleť.

Po dlhej dobe som sa dala kamarátke namotať na román na pokračovanie. Sedem sestier a tri dni mojej dovolenky  padli knihám (6a7ešte nieje ).lebo ked čítam tak to musím dočítať. variť minimálne (keksíky to istia)..ale dnes už idem niečo aj porobiť..

som jediná tohto druhu čo sa týka čítania?!

Kedysi dávno, keď som chodila na strednú, žila v meste Heňa. Bolo to malé mesto a Heňu všetci poznali. Bola postihnutá, dnes by sme ju zaradili niekde do autistického spektra zrejme. Príroda jej nadelila statnú postavu, rázny krok. Snažila sa s ňou chodievať aj jej babka. Drobná žienka.

Zas a znova zisťujem, že byť mamou je tak zložité.... Vôbec nie je podstatné, že mám štyri deti. Pri poslednej si, nie prvýkrát, pripadám, ako keby pred ňou žiadne neboli. A to som si myslela, že už sme za vodou.

 ... alebo všetko zlé je na niečo dobré.

Tak je to tu!!! Bolo to super.

Kto by povedal, že sa budem tešiť na takú úplnú maličkosť, ako je káva na terase. Dali sme si ju vlastne úplne neplánovane a o to to bolo lepšie.