Blogy používateľa dasa_

Čítala som cez víkend článok o pani bylinkárke z Vrbového. Celkom zaujímavé a poučné čítanie.

Zaujala ma tam hlavne jedna vec. Vraj keď sa schyľuje k nejakému problému, stáva sa, že doslova zakopávame o bylinku, ktorá je na daný problém určená. Vraj tento rok bolo veľa fialiek, tak to znamená, že bude veľa prieduškových a kožných problémov. Mmch, u nás doma to platí na 100%. Presne toto sa u nás tento rok vyrojilo.

Dopredu hovorím, toto bude trochu sentimentálne.

Dnes je to presne 18 rokov, čo sme sa zobrali. Okrem iného mi to pripomenula aj pieseň, ktorú sme dnes počuli. Vtedy pred rokmi to bolo naše svadobné čítanie, ktoré som si nielen vybrala, ale aj sama prečítala

Neviem, čo som od manželstva očakávala. Asi som to skôr brala ako že to tak má byť. Dodnes som to neoľutovala a myslím, že tie spolu strávené roky sú moje najlepšie. Ďakujem, že je to tak, ako to je.

Neviem, ako ste na tom vy, ale mne sa často stáva, že dostávam od života lekcie. Také niekedy väčšie, niekedy menšie kopance. Či štuchance. Často sa to deje hlavne vtedy, keď sa ku slovu hlási moje ego. Keď začínam mať pocit vlastnej dokonalosti.

Jaaj, viem, že to nebude zrovna slušné. Ale keď stojím v rade za niekym pri pokladni, tak často pozerám, čo vyložil na pás. A v duchu to hodnotím. Či nakupuje blbosti, chystá oslavu, príchod vnukov, alebo pôjde o veľmi skromnú večeru. A potom sa kriticky pozerám aj na svoj nákup a tiež to nie je ukážkové :)

V sobotu neskoro poobede sme boli v obchode. Chýbal doma kečup. No tiež trochu kontroverzné, ale čo už človek narobí s tými puberťákmi.

Tak sme sa zase vybrali za kultúrou. Vybrali sme si muzikál Mamma Mia.

Čo vám budem hovoriť, pesničky našej mladosti, úžasná energia. Výborné predstavenie. Teda podľa mňa

Veru, hneď by som si to pozrela znova. Teda, z DVD sme doma pozreli originál verziu hneď na druhý deň.

Ale tie pesničky sú také, že kedykoľvek znova.

Áno, ja viem. Nemala by som pridávať príspevky z iných stránok .

Uvedomujem si to.

No tento rozhovor s Marekom Hermanom sa mi zdá veľmi dobrý. Tak dobrý, že je podľa mňa dobré, aby si ho prečítalo veľa ľudí.

Napríklad aj o tom, ako sa po nás vyžaduje dokonalosť. A ako to môže skončiť. Alebo o tom, ako zvládať výchovu tých najmenších.

Pod fotkami z posledného protestu v našom meste sa strhla vášnivá diskusia. Nebolo to vôbec o proteste, ale niekto z diskutujúcich sa pýtam, či už fakt nemáme v meste lepšie miesto, nejaké námestie alebo čo. Či fakt musel byť protest na takomto deprimujúcom mieste.

Ozval sa Pán Učiteľ s malou poznámkou - "Milovať Český Krumlov alebo Banskú Štiavnicu nie je žiadne umenie. Ale milovať naše mesto, to je už iná výzva"

Netuším prečo, ale mám problém zžiť sa s telefónom. "Mobilujem" od zhruba 97, pamätám časy, keď oranžový bol najskôr slovtel, potom globtel.

Za ten čas som vystriedala iba 4 telefóny a tak som sa s nimi vždy hodne zžila.

Žiaľ, prišiel čas rozlúčiť sa s posledným vydareným kúskom a prešla som na novú technológiu. No bojujem.

A zjavne to ten telefon vie, tak sa dnes rozhodol, že sms, ktorú som písala manželovi, vezme do svojich rúk. Bola som autom v blízkom zahraničí a jemu zrazu prišla takáto sms:

"Prave som presla nutcu. Pridem ppbefe pre yeans"

Už som to tu myslím spomínala. Kúpila som si fitnes náramok. Srandovná vecička, sníma to celý deň. Ba aj noc. Len teda, keď idete na prechádzku s kočiarom, kroky vám nespočíta....

Náramok, ak ho nezložíte z ruky, monitoruje aj spánok. Výsledky ma celkom šokovali. Bežne ukazovalo, že v 7-8 hodinovom spánku som mala iba 20-30 minút hlboký spánok. Zvyšok bol len taký ľahký spánok, jak sa u nás hovorí, ako myš vo vreci.