Blogy používateľa dasa_

Matematika mi zvyčajne nerobí problém. Bežné veci si viem spočítať.

Len občas sa v mojej hlave niečo prepne a ja zrazu spravím niečo, čo už hodinut neskôr neviem pochopiť.

Česká televízia a teda hlavne režisérka Helena Třeštíková počas 35 rokov natáčala páry. Brali sa niekedy koncom roka 1980-81 a ona ich pravidelne navštevovala a zaznamenávala ich život. Najskôr bol plán 5 rokov, potom tuším 15, 20 a nakoniec 35 rokov.

Vlastne je to veľká reality šou. Niekoľko manželských párov sledujeme dlhé roky. Majú presne zaznamenaný svoj život. Ako málokto.

Pred chvíľou sa zavreli za synom dvere a ja som si uvedomila, že je definitívne po Vianociach.

Cez Vianoce je zvyčajne viac času na rôzne rozprávania. A tak zrazu došlo na historku z našej rodiny, o ktorej sme vlastne nikto nevedeli.

V časoch druhej svetovej vojny bol môj pradedo z maminej strany richtárom v dedine, kde som bývala. V susednej obci, ktorá pokračovala hlboko do hôr sa vytvorili partizánska bunka.

Cez niekoľko obcí tu budovali Nemci cestu na presun techniky. Mmch, tá cesta slúži dodnes, budovali ju totiž kvalitne.

Tohtoročné Vianoce zanechali vo mne dve výrazné stopy. Snáď prvý krát to boli príjemné sviatky, bez stresu. Nemala som ani darčekový stres, ani s varením, ani s upratovaním. Len teda, občas mi napadlo, že až príliš málo sa chystám, málo nakupujem. Ale zahnala som tieto hlasy a užívala si. Absolútne nikto nezdvihol hlas, nikto proti ničomu neprotestoval, nechcel inak, neofrflal. Pohoda.

Všeličo dokáže ovplyvniť moju náladu. Niekedy stačí máličko. Hlavne negatívne a dokáže mi to pokaziť náladu aj na viac dní.

Dnes som sledovala v telke spomínanie na Jula Satinského. Bolo to celkom vtipné a asi najviac ma zaujala veta: "Julo mal vždy takú náladu, akú si želal mať"

Tak dokázať toto aj my ostatní, hneď by nám bolo ľahšie na svete. Nenechať sa vytočiť okolím, okolnosťami, svetom. Ale zariadiť sa vždy podľa seba.

Len ako to dokázať... Sú veci, čo ma dokážu aj na dva, tri dni rozhodiť....

Tak som bola včera u zubára. Myslela som, že iba normálna preventívka (absolvujem 2 do roka). No tentokrát to bolo horšie, odchádzala som o stovku ľahšia. No čo už človek narobí.

Zubár sa presťahoval do nových priestorov. Všetko vonia novotou. Krásne zariadené.

Už pri vchode majú poličku na prezutie. Treba dať na nohy návleky. Celkom to chápem, nemusia toľko upratovať.

Po nákupoch sme s manželom zablúdili aj do kníhkupectva. Nebolo to také úplne bežné kníhkupectvo. v podstate sa tam nenájdu rýchloobrátkové knihy, ťažko by tam čloek hľadal červenú knižnicu.