Blogy používateľa dasa_

Sníva sa mi často. Teda, často si aj pamätám, čo sa mi sníva. Len odmietam tomu prikladať nejaký význam. Nejak mám pocit, že nepotrebujem vedieť, čo ma čaká. Že všetko, čo sa deje, má svoje zákonitosti.

No tuším ma to občas dobehne

Minule som písala o fotografovaní.

Dúfam, že touto témou nikoho nepohorším. Nie je to môj úmysel

Pravidelne chodievame na víkendové nákupy. Riešime zvyčajne základné veci na celý týždeň.

Uvedomila som si, že najviac času trávime asi pri vyberaní toaletného papiera. Teda, druh máme vybratý. Občas nám ho prebalia do iného obalu, ale to hravo zvládame.

Horšie je to, keď príde na cenu. Chcem vždy, aby to bola najlepšia cena.

Pristalo mi na FB v schránke jedno video s cestovateľskými vychytávkami. Po pár ukážkach balenia prišla časť, ktorá ma preniesla v spomienkach niekoľko desiatok rokov späť.

V ukážke schovávali peniaze pred zlodejmi. Mali na to niekoľko super vychytávok. Aj my sme mali. Keď sme si cestou za hranice, stačilo aj Poľsko alebo Maďarsko chceli vylepšiť skromný devízový limit nejakými vykšeftovanými dolármi... Alebo aj ušetrenými päťstovkami.

Priznám sa, na škole som dejepis nemala rada. Veď prečo aj, keď po nás učitelia vyžadovali hlavne vedieť roky. A vojny. Ja viem, vo vojnách sa to mlelo a utváralo. Ale teda, mne sa to nepáčilo.

Mňa skôr zaujímalo vždy, ako ľudia vtedy žili. Čo celé dni robili, čo jedávali, ako sa umývali.

Tak naše te.co zaviedlo novinku - zoberiete si do ruky scanner a nákup si sami priebežne nahadzujete do systému a môžete rovno ukladať do tašky.

Čítala som o tom, tak som to chcela vyskúšať. Podarilo sa mi aj zeleninu navážiť, aj zadať 2 kusy pečiva. Akurát šošovica sa ukázala ako problém. Tvrdošijne mi vypisovalo, že tento tovar môžu nakupovať iba tí, čo už majú aspoň 18 rokov

Sníva sa mi často. Sny bývajú búrlivé a často je to pri rozprávaní hodne zábavné. Dokonca, podľa toho, čo ukazuje náramok, v noci aj chodím kade tade :)

Už sa mi snívalo všeličo. Najpamätnejší je sen, keď som mala cca 14 rokov a snívalo sami o vlastnej svadbe. Ženích bol veľmi podobný môjmu manželovi, akurát oficiálne sme sa zoznámili až o 20 rokov neskôr. Napriek tomu, že sme sa stále pohybovali blízko seba.

Kedysi som aj hľadala vysetlenia, ale dnes už nie. Dnes to beriem ako spestrenie.

Našla som na internete článok. Žiaľ, nedopátrala som sa zdroja, naviac, článok bol zrejme viac krát prekladaný. Ale aj tak skúsim časť z neho reprodukovať.

Psychológovia sa pýtali detí vo veku 4 až 8 rokov, čo je to láska. Ich odpovede občas nútia aj k zamysleniu. Alebo pobaveniu

Cez víkend som bola na takom tvorivom stretnutí. V relatívne malom kruhu sme šili bábiky a skúšali tkať.

Keď už boli bábiky došité, tak došlo na fotografovanie. Plánovaná póza pre bábiky bola s rukami prekríženými a založenými pred telom. Neviem to až tak presne povedať, tak pripájam foto: