Blogy používateľa dasa_

No, opakujem sa pravidelne. O upratovaní často píšem, čítam. Ešte častejšie rozmýšľam. Po pravde, najmenej často sa do toho aj skutočne púšťam. Respektíve, robím to skôr nárazovo. V určitých vlnách. Teraz nemám na mysli také to bežné utieranie prachu, umývanie umývadla či okien. Skôr mám na mysli poriadok vo veciach, ktoré sú okolo mňa.

Od istého času ma prenasledujú myšlienky, čo bude raz, keď nebudem. Kto to po mne bude triediť. vyhodia to všetko do kontajnera? Poslúži to niekomu? Alebo nemám tu také veci, čo by som ani nechcela, aby niekto dostal do rúk?

Inšpirovala ma balalajka, tak snáď môžem pokračovať v jej úvahách, aj keď trochu iným smerom.

Najskôr citát z knihy Boženy Němcovej Babička:

"Jednému je divno, že babička má vlasy biele ako sneh, druhému, že má scvrknuté ruky, tretí hovorí: „Ale babička, vy máte len štyri zuby!“"

Mierny šok som zažila, keď som si prečítala, že babička opisovaná vyššie mala cca 55 rokov.

Myslím, že nie som sama, čo pri tomto vidí filmovú babičku Jarmilu Kurandovú vo filme, ktorý vznikol v roku 1971.

Vždy, keď som varila lekvár či džem, tak za najhoršiu vec som považovala nalievanie hotového produktu do fliaš. Vyumývané, suché a pri nalievaní sa mi ich vždy podarilo umazať. Jasne, dá sa to utrieť. Len už nikdy som to nevedela utrieť dostatočne horúcou vodou. Vadilo mi to.

Až som niekde videla jednoduchú vychytávku. Kus PET fľaše odrezaný a použitý ako lievik.

Je mi jasné, že nie každému sa to bude páčiť. Problém budú mať najmä odporcovia plastov. Ale ostatným to môže pomôcť.

Myslím, že som to tu už niekde spomínala. Môj kardiológ (áno v istom veku už ľudia majú svojich .......lógov ) sa vždy rozohní, keď počuje spolné spojenie pitný režim. Vraj kto to kedy videl, predpisovať všetkým ľuďom rovnako, koľko majú piť. Že to je nezmysel. Vraj to aj dosť škodí. Prvý krát, keš dom to počula, tak som sa nad tým pozastavovala.

Milujem pásiky. Snažím sa krotiť, ale nie vždy to vyjde.

Napríklad dnes ráno. Išla som zaviesť manžela k autobusu. Tak som len tak narýchlo schytila pásikavý sveter. Lebo bolo chladno. Ráno som si obliekla svoje obľúbené domáce pásikavé tričko. A nakoľko som sa ponáhľala, tak som len vhupla do pásikavých balerín.

Manžel sa na mňa díva a hovorí, že som trojpásikovaná. Ja mu na to, že keď môže byť lienka sedembodková, prečo by som ja nemohla byť trojpásiková. Ešte sme chvíľu rozoberali trojpásikovä tému, respektíve "čím viac pásokov, tým viac ad..as".

Zbierky neboli nikdy moja silná stránka. Aj som sa nadšene vrhla do niečoho, čo bolo zrovna moderné, ako obaly od žuvačiek, zápalkové krabičky, známky.... Ale nikdy som dlho nevydržala, opakovaná činnosť ma moc nebaví. Síce mám kopec vecí, ale veru, žiaden poriadok v tom.

Zato môj manžel je pravý opak. Zbiera všeličo. A vždy prehľadne zakladá, ukladá. Máme zbierku výstrižkov z novín, zbierku hokejových kartičiek, mincí, známok.... On potrebuje svoj poriadok. A tu tomu vládne, tam mu do toho nesiaham.

Tak to býva, každý z nás ulieta na niečom inom. Každý má nejakú väčšiu ši menšiu úchylku. Niektorá je viditeľná (viď tetovanie), niektorá je tak povediac skrytá. V utajení.

Moja úchylka je niekde na pomedzí. Je hlavne cítiť. Ja totižto milujem fixinelu. A hoci často ulietavám na alternatívnych čistiacich metódach a sódu bicarbónu a ocot míňam vo veľkom, predsa len, vôňa tohto ružového zázraku je pre mňa omamná.

Mám svojich obľúbených spisovateľov. Striehnem na každú knihu, ktorú napíšu. Čítam opakovane. A potom otravujem svoje okolie Občas podľahnú a čítajú tiež.