Blogy používateľa dasa_

No, ako som napísala, už zase ma posadlo  "veľké vyhadzovanie". Teraz nie úplne dobrovoľne. Ale život je zmena. Tak sme sa pustili do toho. Máme za sebou prvú polovičku. A prinieslo to minimálne dva pre mňa zaujímavé momenty.

Tak a teraz príde veselá príhoda z telefonovania :)

Toto je vlastne blog o ničom

Len som si dnes popri varení prečudesného jedla spomenula na jednu veľ,i starú pesničku zo zlatej brány. Snáď si ten text dobre pamätám:

"Liptovská bryndza dnes repce, spravila haluškám čepce. A hoci belostné krásne, nik o nej neskladá básne. Liptovskí básnici zradní, budete bez bryndze hladní. Jedzte len halušky holé, holé jak liptovké hole"

No, po mrazoch prišlo sneženie. A s tým spojené odhŕňanie, odpratávanie, zametanie. Všeličo si človek prečíta na internete. Aj takéto zaujímavé postrehy:

"...2. Aktivační pracovníci začali odhŕňať sneh na chodníkoch - najprv pred krčmou..."

Bola som dnes na pravidelnej kontrole u lekára. Počasie je také, ako je, niekoľko dní silné mrazy, hnes kopec snehu. Tak som dopredu riešila,  čo si obliecť. Potrebujem voľné členky kvôli ekg. A myslela som si, že aj ruky, predsa len - ide o meranie tlaku. Dokonca vždy minimálne 4x. Mám nejaký problém s rukami, tak som veľmi premýšľala, čo na seba...

Nikdy mi nenapadlo, že som paranojik. Priznávam teda, že vždy som domýšľala hororové konce. Vo všetkom. Vyhovárala som sa, že to potrebujem, aby som sa pripravila na to najhoršie. Že potom už zoberiem všetko ostatné ako lepšie a budem to považovať za výhru.

Nepridávala mi babka - tragédka. Milovala tragédie, vedela o nich rozprávať. A tiež ich videla vo všetkom.

Fascinujú ma príbehy ľudí z minulosti. Často spomínam na svoju babku, tá bola taká dedinská kronikárka. Pamätala si všetko a všetkých :) Po rokoch na to spomínam a ľutujem, že som nepočúvala lepšie. A častejšie.

Je pre mňa napríklad fascinujúce, keď si uvedomím, že ľudia, ktorí mali koľkokrát len 4 ľudové sa vybrali do Ameriky. Znamenalo to vybrať sa z malej dedinky do nejakého mesta. Odtiaľ do Nemecka. Ani netuším, ako , asi vlakmi. No a nakoniec museli zaobstarať šífkartu, vybaviť zrejme aj víza alebo nejaké povolenie. Nalodiť sa na správnu loď.  A nestratili sa ani tam.

Dobrovoľne sa priznávam. O móde čítam. A celkom rada. Aj keď teda moje módne obliekanie vyzerá tak, že rifle a tričko. Čo najjednoduchšie. Rozoberala som to s manželom a tak trochu som sa na seba sťažovala. Že to je snáď aj darmo čítať, keď sa ničoho nedržím. A on mi na to múdro povedal - Vieš, ja tiež stále čítam všetko dostupné o hokeji a korčule som nemal nikdy na nohách

Ja viem, vyskakuje na nás už aj z chladničky.

No ale čo robiť, keď toto, čo som si dnes prečítala na jeho FB stránke je fakt dobré

Citujem "Šťastný nový rok! Skúste si užiť to, čo robíte!"