Blogy používateľa dasa_

Pracujem z domu. Na pracovnom stole mám dva počítače, k tomu dve rôzne tlačiarne. Lampa, modem a razom je za počítačmi také volám to "klbko hadov". Zmeska rôznych káblov. Samozrejme, napájanie je vyriešené typicky "elektrikársky". Z predlžovačky iná predlžovačka, rozdvojka... Sodoma, Gomora.... No hrôza. Siahame na to iba v prípade, keď odchádzame na dlhšie a to tak, že to celé vypneme.

Nesnívam. Teda, v noci sa mi sníva často a farbisto.

Ale čo sa týka môjho života, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nespomínam si na žiadny svoj sen. Veľký či malý, ktorý som chcela uskutočniť.

Teda, je vždy plánujem. Ale moje plány siahajú tak maximálne pol roka dopredu. Nikdy nesiahajú do ďalekej budúcnosti. A nie sú ani veľkolepé, skôr len také bežné veci, občas vybočenie zo stereotypu.  Neviem, asi  mám z toho strach. Možno nemám silu nechať to všetko len tak plynúť. Potrebujem to mať pod rukami. Potrebujem pocit, že to sama regulujem.

No teda, viac takýchto týždňov a veru neviem, jak skončím....

Bolo té dávno. Dosť dávno. Lyžiarsky zájazd na Malino Brdo. Posledné družstvo, ale snažili sme sa. Až tak, že hneď hruhý deň sme išli na vlek. No zábavy sme si užili. A asi aj tí okolo. Lebo keď nastúpilo naše družstvo do radu na Pomu ( tuším tak sa volala tá lanovka, čo sa medzi kolená chytal disk), tak to znamenalo, že aspoň pol hodiny budú na kopec chodiť prázdne sedačky. My sme sa zatiaľ, netuším prečo, hromadili dole v jednej kope :)

Bolo to dávno, pradávno. Smelo môžem povedať, že v minulom storočí :) Alebo aj pred revolúciou.

Vysokoškoláčka. Internát plný mladých mužov. A tak preskočila iskrička. Taká maličká, ale bol to vzťah. Boli to celkom milé chvíľky. Dodnes si spomínam, ako som napríklad prišla domov na vianoce a tam ma čakala pohľadnica od NEHO. nejak sa mu podarilo zistiť moju domácu adresu. Alebo ako sme sa spolu učili v študovni a zrazu mi len napísal nádhernú vetu. "Si a to je fajn" Dodnes to považujem za jedno z najkrajších vyznaní.

Tak išiel čas.

No áno, už som tu písala o mojej novoobjavenej paranoji

A tuším sa dnes prejavila naplno.

Manžel sa zotavuje z chrípky. Aby sa len nezavŕtaval do perín, tak sme včera spolu sledovali telku. Normalne som ho musela násilím vytiahnuť.

Večer sme natrafili na program, kde každý týžden idú nejaké pesničkové rebríčky. No a včera bola super téma - county a folková hudba. Super večer, zaspomínali sme si. A tiež sme teda konštatovali, že slovenské pesničky z tohto súdka asi ani nepoznáme.

Vypadla z nejakej starej knihy. Obyčajná pohľadnica mesta Holíč.

Rozmýšľam, ale neviem si spomenúť na nikoho, kto by bol z Holíča. Na druhej strane moja adresa  a text: "Pozdrav zo svojho rodného kraja zasiela Vlado. Ps. Ďakujem za pieseň"

Včera sme počuli vtip a celkom ma to pobavilo:

Cvičí muž psa a dáva rázna povel: "Poď sem!!!". Po chvíli menej rázne dodáva"...alebo choď tam"

Prišlo mi to celkom vtipné, tak to volám dnes sestre. Majú malú pubertálnu sučku, tak si užijú

A v telefóne ticho. Hovorím si, čo je?