Blogy používateľa dasa_

Nie, nemáme doma psa. Bývame v byte a ja mám pocit, že zatiaľ mám dosť práce zvládať samu seba, občas rodinu

Už ani neviem, kde som to počula. Rozprávali o nejakom hoteli, tuším v Austrálii. Dobrý hotel, kvalitný. Akurát na izbách mali také tie staré, predpotopné tučné telky. Tak sa pýtali, prečo tam majú tak starú telku . A odpoveď bola úžasná : "Lebo funguje"

Minule som čítala niekde vtip a teda priznávam, páčil sa mi. Natoľko, že som si ho zapamätala.

Volá žena na mužu: "Jožóooo, poď domov"

Od odvetí: "Čo mi je? Som hladný?"

Nie je ten náš syn veľmi hovorný (pokiaľ sa nejedná o PC hru )

Vydolovať z neho niečo ako pochvalu, nedajbože nejaké vyjadrenie vzťahu či citu  je priam nemožné. Po pravde, ani sa nečudujem, toto (na rozdiel od manžela) robí problém aj mne. A tak si užívam aj každý jeden náznak niečoho pozitívneho.

Na strednej, kam chodí, majú zavedené, že z každého predmetu píšu raz do roka písomku z celého učiva, vo všetkých triedach naraz. Taký malý monitor.

Stretla som sa so susedou. Chvíľu sme viedli také klasické reči. Až prišla reč na kilá, ktoré sa na nás lepia snáď aj z pohľadu na chleba či bagetu

S úžasnou láskou v očiach a pýchou v hlase sa "sťažovala" na syna s manželkou. "Len si predstav, on si dá k segedínu iba jeden knedlík. Kto to kedy videl"

Čítam rôzne motivačné blogy. Pekne to tie dievčatá píšu. Tak pútavo. Motivačne. (Mmch, čítanie tých blogov je úžasne "prokrastinačné". Čítam o prokrastinácii, tak nemôžem ísť robiť to alebo ono )

Skoro všetky si dávajú rôzne výzvy. Niektoré píšu o tom, koľko kníh chcú tento rok prečítať. Iné čo chcú naštudovať. Prerobiť. Koľko km prejsť pešo. Čo odcvičiť....

Tak som dospela k presvedčeniu, že nutne si musím pred seba tiež postaviť nejakú výzvu. A prečo nie rovno v máji.

OK.

Tuším som sa vzhliadla v minimalizme. Dosť to súvisí aj s eko témami, triedením a seperáciou.

Zatiaľ som v 1. fáze. Postupne, pomaly triedim to, čo je doma. V januári som mala veľkú knižnú akciu, kde odišlo z domu asi 150kníh. Najväčšia časť skončila v knižnici.

V sobotu ráno som sa najskôr vrhla na skrinku s vianočnými a veľkonočnými dekoráciami. Vyhodila som pár kraslíc, ktoré sa mi nepáčilo od začiatku, niekoľko ozdôb prevažne zo sušených rastlín.

Milujem apríl. Nevadí mi ani to bláznivé počasie. Milujem to množstvo zelenej farby, ktorá je okolo nás. Žiadna nuda. Len tisíc odtieňov jednej farby. meniace sa deň čo deň. Najskôr len taká priesvitná, slabá. Zatiaľ veľmi riedená vodou. Ešte nemajúca silu.

Postupne, každým dažďom a následným slniečkom začína silnieť. Svetlé tóny prechádzajú niekde do jasnej farby. Na iných stromoch prichádza fáza olivovej alebo khaki farby. A do toho sa začne pripomínať aj biela. Najlepšie rovno s ružovou. A na lúkach zase víťazí žltá