Keď som si prečítala článok o zmrzlinárovi zo Šamorína, okamžite som mala chuť vyskúšať, či tá jeho zmrzlina je naozaj taká, ako si spomínam kedysi dávno.
Ahojte, Mám taký problém a potrebujem poradiť. Rodine ani kamarátom sa zdôveriť nemôžem, tak som hľadala nieco kde by som to mohla takto napísať a ľudia by mi povedali co si myslia a možno by mi aj poradili. Pred skoro 2 rokmi som sa presťahovala kvôli priateľovi pretože sme boli od seba cca 150 km a stretávali sme sa iba cez víkend. Rok a pol sme bývali u jeho mami lenže ja som si nevedela zvyknúť tak som nám našla byt. Priateľ chodí na byt dá sa povedať len prespávať keďže chová zvieratá a musí sa o to starať a hlavne keď je kosba.
Prázdniny sú čarovným obdobím pre mnohé mamy. Pracujem z domu, predtým som bola siahodlho na materských, takže som nemusela riešiť ako deti vyskladať počas dvoch mesiacov. No dobre, nejako ich bolo treba poskladať, pre pokoj dvoch rodičov pracujúcich z domu.
Už dávnejšie som zachytila, že na juhovýchode Slovenska spravili novú vyhliadkovú vežu v tvare suda. Došlo mi, že zrejme vo vinohradníckej lokalite. Len dlho som nemala predstavu, kde vlastne.
Možno ste to už zažili aj vy. Veľakrát ste tam boli, však to už poznáte, a zrazu je to niečo úplne iné, neskutočné, výnimočné a čarovné ... Také bolo pre mňa Morské oko po rokoch.
... alebo ako sa na vás podpíše život v byte Som dievča z predmestia. Dlho sme sa bili za to, že Zlatovce vlastne nie sú dedinou, čo ešte v čase môjho narodenia bolo a k Trenčínu nepatrili. Potom sa to nejak dostavalo, prilepilo a walla - na základnej škole som už bola "mešťanka". Lenže taká mešťanka, čo to niesla kus tak nejak divne a závidela deckám z paneláku a sídliska. - Teraz sa na tom smejem a ťukám si po čele, ale ono tuším aj na mňa ako decko platilo, že druhí majú určite lepšie ako ja.
Ako každé ráno som zapla rádio, aby som si pri príprave raňajok vypočula aktuálne novinky z domova i zo zahraničia a v hlásení o siedmej žiadali poslucháčov o pomoc pri hľadaní nezvestnej matky a jej 16-ročnej dcéry, o ktorých zmiznutí som sa dozvedela už včera od kolegyne. Dievča bolo pred pár rokmi u nej a teoreticko-prakticky som ju teda stretávala i ja.
Aj tento rok sme si dali výlet po Slovensku. Okrem iného sa nám podarilo trafiť deň, kedy je pre verejnosť otvorený zámok v Haliči, ktorý aktuálne slúži ako hotel a nie hocijaký hotel.
Po piatej vyučovacej hodine sa u mňa nazbieralo namiesto 10 detí iba 6 prvákov a druhákov. Štyria mládenci zostali hrať s praktikantom futbal na dvore a Tichá voda s Neistou hrali "Vier gewinnt" u mňa v triede. Ja som upratovala (dnes som sa snažila a snažila, veď bolo načim využiť príležitosť v takmer prázdnych priestoroch, no zakaždým ma ako na potvoru niekto vyrušil) a medzi rečou asi frfľala, že kam s toľkými zbytočnosťami, lebo zrazu sa ku mne pripojila Tichá voda.
- Ja keď neviem, ako sa zbaviť zbytočných vecí, darujem ich mame.
