Do Šamorína na zmrzlinu

Keď som si prečítala článok o zmrzlinárovi zo Šamorína, okamžite som mala chuť vyskúšať, či tá jeho zmrzlina je naozaj taká, ako si spomínam kedysi dávno. Zjavne sme doma naladení podobne, lebo okamžite súhlasili aj chlapi a prvú vhodnú sobotu sme sadli do auta. Veď je to len 150km.  Spomínam si, ako sestra mojej babky ešte v 70-tke odskočila do Viedne na kávu. Bez znalosti jazyka, bez mobilov, bez auta. Kam sa naňu hrabeme. Mmch, má cez 90 a stále je čulá.

Vďaka navigáciam nebol problém doraziť na správne miesto. Zmrzlináreň má dokonca aj parkovisko. Dopredu som plánovala, jak si dáme zmrzku do pohárikov, sadneme a odfotíme. No figu. okamžite sme sa na ňu vrhli a na fotku som si spomenula, keď už nebolo čo Pre istotu sme si potom dali ešte aj do kornútika a trochu sa poprechádzali. Miesto fotenia zmrzliny sme narazili na zaujímavú lavičku. Pred časom som v nejakom blogu čítala o zaujímavom škótskom zvyku. Pozostalí daju vyrobiť niečo ako spomienkovú lavičku. Proste v meste sú lavičky aj s menami zosnulých. A hľa, aj v Šamoríne majú také. Lavičky sú venované významným rodákom. Celkom milý zvyk. Aj keď tu to nefinancujú zrejme pozostalí, ale nejaké miestne združenie.

No viem, trochu je ten názov pošpinený, ale taký je osud pomníkov

Už Dzeny tu písala o veľkom koňovi na štadióne. Nakoľko ide o jeden z najvýznamnejších atletických štadiónov na Slovensku, rozhodli sme sa tiež ho obzrieť. Atletický ovál bol prázdny. Ale celý areál žil medzinárodnými konskými pretekmi. Po pravde, časť areálu venovaná koňom je minimálne dva až tri krát tak veľká ako atletická časť.

Prekážky čakajúce v sklade na svoju chvíľu.

Prázdny ovál

Socha koňa je naozaj veľká. Vysoká je 8,5 m,   dlhá 14 m  a váži 20 ton.  Je to svetový unikát, pozváraná je z malých nerezových doštičiek a teda, riešiť tu statiku určite nebolo jednoduché.

Potom už bol čas prejsť na druhú stranu. Nejak neplánovane sa stalo, že sme došli ku kompe a previezli sme sa do Vojky. Zaujímavá skúsenosť.

Panoramatický záber na vodné dielo Gabčíkovo

Na záver sme si naplánovali návštevu Danubiany - múzea moderného umenia v Čunove. Krásna budova v zaujímavom priestore.

Hneď na začiatku prehliadky  ma dostali vystavení Galandovci a Vincent Hložník. Ku tomu krásne objekty umiestnené tak, že nádherne dopĺňali krajinu. Je sa na čo pozerať.

Aj keď teda musím sa priznať, niekedy tomu modernému umeniu celkom nerozumiem a teda, upratovačky musia byť dobre vyškolené, aby rozoznali, čo je umelecká inštalácia a čo tam ostalo po niekom nepozornom. Vo mne každá krabica evokuje balíky...

Viem, že minimálne pre autora to má hlbší význam. A zrejme aj toto dielo niekoho obohatí...

V Artshope pri múzeu by som si vedela vybrať. Len pre zaujímavosť, pár obrázkov vecí pletených z prútia.