Kedysi som sa tesila na kazdy vikend, vylety, dovolenky. Chodili sme po horach, wellness, do kupelov, k moru... Teraz s nostalgiou pozeram fotecky a neskutocne tuzim prezit nieco krasne a carovne ako predtym. Teraz zijem od chemosky do chemosky,
ledva sa spamatam a trochu mi je lepsie, tak idem zase. A stale dokola. Minule sme dali "rekord" - stravila som na Klenovej skoro 12 hodin. Jedine co mi ako tak pomaha je vedomie, ze cim viac nam za sebou, tym menej ma este caka. A raz to musi skoncit.