Moja psychologička sa nedávno presťahovala do vedľajšej budovy, z tretieho na ôsme poschodie. Do budovy plnej rôznych firiem, menších ambulancii, ktorú práve zatepľujú, prerábajú, rekonštruujú výťah .... Celkom veľké zábavisko.
Cim som starsia, tym si viac viem to aktualne rocne obdobie vychutnat. Natahujem to az kym mi astronomovia nepovedia "tak uz dost" a aj oficialne to neodpiskaju. Teda aspon tu jesen.
Ja viem, ciele by mali byť veľké. Ale moja skúsenosť hovorí, že tie malé ciele, malé predsavzatia sa dodržiavajú oveľa jednoduchšie. A takto nejak máme tuším nastavené aj platenie za elektrinu v budúcnosti. Ak naša spotreba dosiahne 85% spotreby roka 2020, cena by mala byť primeraná. Netrúfam si povedať, že taká ako doteraz .
Žili sme zlaté čas. Vďaka lacnému plynu sme mali blahobyt. Áno, naučili sme sa na mnohé vymoženosti. Žiaľ, nechala sa nachytať celá Európa. Lebo mať lacný plyn z jediného zdroja, to nie je dobrá perspektíva. A tak aby sa využil čas od poslednej veľkej krízy a išli na to inak, nie. Neurobili sme to. Zatiaľ nemáme použiteľnú alternatívu vo veľkom.
Akosi sa nám tento rok skoro ochladilo? Či len mne sa zdá? Aj vy už reálnejšie premýšľate nad tým, že táto zima ozaj nebude jednoduchá? Včera došla dcéra zo svojej izby, že jej prsty mrznú pri písaní na klávesnici, keď robila projekt do školy.
Tuctová gulička sa po páde z rotopedu na spiningu tak plesne do gebule, že sa zrazu začne cítiť neskutočne sexi v svojom tele a to sa len začnú diať veci!
Ja som sa do hlavy teda netrepla, ale asi to bolo vplyvom stúpajúcich teplôt v lete, alebo možno nejakou inou slabosťou vplývajúcou na moju psychiku, ale najskôr to bolo zapríčinené tým, že mi udreli do očí šaty na outleto - sekáčovom obchode, keď sa ich cena vyšplhala, či skôr klesla na fantastické štyri éčka bez poštovného a to som teda MUSELA kúpiť.
Teda dúfam, že sa to nezopsuje ako posledné dva roky tie detváky riešia.
Ono to ubehlo ako voda a už doma živím maturanta. Keď si spomeniem na moje starosti ako štvrtáčky na gymnáziu, oblievajú ma spomienky a pocity napätia, nervozity a trochu aj hanby z tooooľkých trapasov .
Možno si na to pamätáte z detstva aj vy. Lepák na desiatu. U nás zvyčajne iba chleba s lekvárom. Nosili to všetci. Z dnešného pohľadu super-eko-bio domáci lekvár. lebo vtedy sme všetko volali lekvár. Len tak, bez masla. Teda, občas bolo aj napríklad vajíčko. Ale maslo s paprikou. Ale základ bol vždy rovnaký. Lekvár to istil. Niekto nosil aj rožtek, v pondelok zvyšok nedeľňajšieho koláča. Iba tí najbohatší mávali salámu. A v super extra prípadoch sa vyskytla aj šunka. Na základke to nebolo bežné. Len pre istotu, do základnej som začala chodiť v 71 roku
Aj vy už reálnejšie premýšľate nad tým, že táto zima ozaj nebude jednoduchá? Včera došla dcéra zo svojej izby, že jej prsty mrznú pri písaní na klávesnici, keď robila projekt do školy. 
.
