Príspevky (Blogy)

Kláštor Hronský Beňadik

Moja predstava beneditkínskeho kláštora bola vždy taká, že sú tam bylinkové záhrady a mnísy vyrábajú minimálne tuhé cmúľacie bylinkové cukríky ak nie rovno bylinkový likér. 

 

Pravidelne

Občas mám pocit, že môj FB vníma nielen to, čo sa deje vo virtuálnom svete, ale občas nos vykukuje aj do môjho reálneho sveta. Trochu viac som sa túlala totiž po dermatologických klinikách. U nás je to totiž tak - ak nechcete stáť ešte pred úsvitom pred dverami kožnej ambulancie s neistotou, či vás vôbec vezmú, tak si na termínik počkáte cez 3 mesiace. Povedzte - 3 mesiace ... to už s nejakým tým problémikom sa neoplatí chodiť. To už tuším radšej počkať, až z problémiku bude problém. Alebo sa treba asi začať objednávať preventívne. Však niečo sa dovtedy vyskytne.
A tak ma núdza priviedla do "ambulancie" súkromného sektoru, kde to vyzeralo ako na klinike estetickej chirurgie niekde zo seriálu Beverly Hills 90210.

Dovolenka

Dovolenka. Balenie. Nervózna celá rodina. Sekera je kde? Sekera? Až tak? No na oheň, keď budeme opekať. Fú eštežetak. Som na nervy, syn je zbalený za dve minúty 7tričiek 7 párov ponožiek, 7 trenkov/ dobre treniek/ jedny dlhé, jedny krátke galoty a k teniskám na nohách jedny šľapky, keby sa tenisky rozpadli. Obsah na jeden malý ruksačik. Fasa. Naplnila som dve IKEA tašky, je to vraj sedlácke, ale tie tašky sa dajú v aute vytvarovať aj na posteľ. Sused vyvaľuje oči, počul nás asi pri balení, a zachytil aj sekeru.To až tak zle suseda, že sa sťahujete? Ne, vrčím.

Piraň - starobylé mestečko na pobreží Slovinska

Po desiatich rokoch sme sa vrátili k Jadranu. Poznávanie severnej Európy sme vymenili za slnko a teplejšie more.

Pozitívna ranná myšlienka

Vraj stačí ráno jedna malá pozitívna myšlienka a celý deň bude iný.

Kedysi dávno, keď som začala pracovať, chodila som ráno na 6. Vstávať bolo treba už o pol piatej, lebo spoje. Naši boli naučení, že vždy išiel do toho rozhlas.

Veľmi obľúbený redaktor bol vtedy Ľubomír Motyčka. Možno si ešte pamätáte.

Ja si spomínam na neho hlavne s súvislosti s tou pozitívnou rannou myšlienkou. Chvíľu rozvádzal túto tému - ako je ťažké ráno vstávať a že si napríklad treba nájsť niečo, na čo sa môžeme neskôr tešiť.

Kde zohnala všetky tie masti?

Ochkajúc, jajkajúc vošla do triedy Tichá voda. Na chrbte mala aktovku a oboma rukami za sebou ťahala velikánsku papierovú tašku. Navonok vyzerala byť pevná/stabilná, ale i dosť plná.

- Katarína, uff, uff, ledva ju unesiem!

- Čo v nej skrývaš kamene?

- Nie, iba nové knihy a tohtoročné pozostatky z lavice (rozumej napr. tvorbu z výtvarnej). Vyprázdnila som celú aktovku a jej obsah som nastrkala sem do tašky.

- Aký zmysel to má, niesť prázdnu aktovku na chrbte a ťahať za sebou ťažkú tašku, napratanú na prasknutie? A riskovať, že záťaž nezvládne a rozpadne sa? Veď ani tebe sa s ňou nekráča príjemne, ako tak na teba pozerám...

Zážitok od pokladne

Priznám sa, že melón som nekupovala snáď aj dva - tri roky. Dnes som ale dostala chuť prevelikú, tak som odskočila do najbližšieho supermarketu.

Prvý zážitok bol vydolovať melón z obrovskej krabice. Netuším, ako sa kupujú tie úplne naspodu. Lebo nechodia do obchodu iba samí basketbalisti, aby to dočiahli.

Toto je ten obchod, kde si musíte sami odvážiť, čo kupujete. Zvyčajne trochu bojujem s dotykovou obrazovkou a tak som bola šťastná, keď som to rýchlo zvážila a išla ku pokladni.

Pokladníčka chytila melón a hovorí - "To máte zle odvážené. Toto je iný melón, nie bezjadierkový. Počkajte, idem vám to odvážiť" A naozaj vstala, zobrala melón a odišla pár k najbližšej váhe. Celkový rozdiel bol cca 1,2€.

Hrad Vinné aj s prekvapením

Aj na hrade Vinné, či Vinianskom hrade? sme už boli voľakedy veľmi dávno. Ostali nám spomienky, len na nejaké symbolické ruiny. Keď som si však pozerala nové zábery z miesta, kam som plánovala výlet, vyzeralo to akosi inak. Už sme s drahým riešili, či nás pamäť klame, či... Ukázalo sa, že neklame, ale...

Na hrad Vinné sme sa vybrali od Vinianského jazera. Cca 1,5 hodinová prechádzka viedla chvíľu lesom, neskôr starou asfaltkou a v závere lesným chodníkom.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok