Príspevky (Blogy)

Dievcence moje nakrajsie spomienky na ulety, patria mojej zivotnej laske.
Kedze sme byvali od seba dost daleko (BA-KE), tak nas vztah fungoval okrem dennych telefonatov aj na baze mesacnych stretnuti. Takze raz do mesiaca na 2-4 dni, niekde na strednom Slovensku
Na tieto stretnutia som sa tesila uz od poslednej rozlucky :o)

Edith Piaf: Non, je ne regrette rien
http://www.youtube.com/watch?v=4Hqc-NWlNJQ
Nie, neľutujem nič

Nie ! Vôbec nič ...
Nie ! Neľutujem nič,
ani dobro, čo sa mi prihodilo,
ani zlo, všetko mi to je úplne jedno !
Nie ! Vôbec nič ...
Nie ! Neľutujem nič.
Je to zaplatené, zmetené, zabudnuté.
Kašlem na minulosť !

Svojimi spomienkami
som podpálila oheň

...teplé a únavné lúče slnka pretláčajú svoju pýchu cez mohutné vrcholce ihličnatých stromov, ktoré spolu so sviežim dychom spôsobujú mojej koži husí tanec...srdce prosí o nádych, chladnú pusu vloží na moje líce smutný vietor lesa...malá drevená rozprávka s množstvom malinkých okienok...a záclonkou uprostred sklenej krásy...praskanie ohňa v kozube...drevená vôňa

No prezradím vám na seba jednu vec. Ja neviem relaxovať Ale vážne. Aspoň nie tak ozajstne, že vypnúť na hodinku a na nič nemyslieť. Ked si zapnem hudbu a ľahnem si, už vymýšľam básničky. Ked idem na hrady a zámky, už moju mysleľ zamestnáva historia v moje dalšej knihe

Práve som si prečítala o Patrikovej smrti, pomodlila sa za jeho dušu a začali sa mi hlavou hmýriť myšlienky. Kam všetci odchádzate?

Úlet z každodennej reality??? Pche, niekoľko rokov mi to nehrozilo....
...až tento rok....začiatkom júla...

" Málo sme si pokecali, príď." Nástojčivo na mňa bliká z monitoru. A tak s malou dušičkou, len tri týždne po stretku vo Veľkej Boci sa doma pýtam - "smiem?" Úsmev a porozujemnie - "Ale choď, aj tak ti nemá zmysel niečo hovoriť. Budeš nad tým dumať celý víkend."