Ako Vás krásne oklamú v krásnom Zádiely

Myslela som, že to predýcham, ale plánovaný turistický zážitok prevoňaný letom a dobrodružstvom vo mne rezonuje len pre ľudskú chamtivosť. A je mi preto (aj) smutno.

Kedže sme už Zádielskú tiesňavu prešli od parkoviska po chatu niekoľkokrát aj s našim potomstvom, rozhodli sme sa, že raz absolvujeme celú zádielskú trasu, teda tiesňavu aj s planinami. Deťuchy vyzerali byť už schopné takej túry, čo aj plnohodnotne dokázali, len ten čas nie a nie sa nájsť. Ale prišli prázdniny a dovolenka, a tu zrazu nieto čo v nedeľu robiť, tak čo tak skúsiť to plánované dobrodružstvo na skalách.

Privstali sme si teda, nachystali batohy a horsa smer Zádiel. Cesta ubiehala pokojne, počasie bolo mierne pod mrakom, chválili sme, že tento deň vyzerá sľubný. Dokonca, možno niektoré aj viete, cesta v samotnej dedine Zádiel je už opravená, nevyzerá to tam ako na tankodróme, nuž čo si Slovák viac môže priať.

Prichádzame k parkovisku, rampa je zvidnutá. Vynikajúco - mädlím si ruky - ani parkovné sa dnes neplatí, no nie je to krása? Zastaví nás až značka STOP a pri nej vyblednutý papier v euroobale, ktorý nás oboznámi o tom, že parkovné pred osobné vozidlá je 1,50 Eur na deň a vyberá sa od 8:00 do 14:00. V ktoré dni, to tam napísané už nebolo. Naokolo však nikoho nebolo, tak som si myslela, že máme šťastný deň, ale to sa už neisto a veľmi opatrne z búdky približovala dievčina, ktorá si nás hanblivo prezerala. To, že slovenčinu lepila ako lastovička hniezdo, mi trhalo uši, ale nuž čo. Aj keď na Slovensku po slovensky budem predsa veľkodušná. A už vyberám 2 éčka z peňaženky a podávam ich manželovi. Ten naťahuje ruku k dievčine a tu sa v polceste zarazí a .... "Najprv mi ukážte bloček prosím!"

Jastrím oči a uši. Uniklo mi čosi? Prečo sa to pýta? "Zaplatím Vám, keď mi dáte iný bloček!" vraví manžel. Tu sa dievčina začne vrtieť a ťažko z nej vypadne, že tak ona nevie, ona má len tento a ona to nevie spraviť, aby bol iný bloček. Manžel vraví, že potom nezaplatí, dievčina z časti zahanbene, z časti znechutene kývne plecami a vraví, že môžeme ísť zaparkovať bez platenia.

Ústa mám otvorené tak, že by sa mi do nich zmestil celý pomaranč, strihám ušami. Manžel vraví, že na bločku bol včerajší dátum a včerajší poobedňajsí čas. My sme parkovali o 9:20. Sánka mi klesne na kolená. Chvíľku ticho trávim informáciu. Zalievaju má pocity ohromenia nad tým, že MM vôbec čosi také, ako kontrola bločka, napadlo a pocit hnevu a znechutenia, smútku a možno rezignácie nad ľudskou  chamtivosťou a zlomyseľnosťou. Na parkovisku sa mladého páru, ktorý parkoval pri nás, pýtame, čo majú na bločku oni. Včerajší dátum, včerajší poobedňajší čas. Reklamovať neidú.

Myslela som si, že som už dosť otrlá, ale trvalo viac ako pol dĺžky tiesňavy, kým som to vytlačila z hlavy. Výlet dopadol dobre, deti túru zládli, aj my sme túru zvládli . Vracajúc sa na parkovisko si vyčerpaní všimneme auto známeho. Volám mu kde je. Ďaleko, práve na planine, nestretneme sa. Zo zvedavosti sa pýtam, aký má dátum na bločku za parkovanie. Včerajší.

Nuž nie, nebol to omyl, vydať neplatný bloček bola  plánovaná akcia. Slečna vedela, aké bločky dáva, ale ona to asi nevymyslela. To čo zarobili, a podľa počtu áut na parkovisku to bola pekná stovka, išlo niekomu do vrecka. Niekomu, kto môže mladému dievčaťu povedať, že si v nedeľu sadne do búdky a bude vyberať poplatky na neplatné doklady.

A ja sa už len rétoricky (a s vedomím toho, že mám toľko rokov, aby som mala rozum a také veci sa už nepýtala) pýtam, ako potom ľudom veriť.

P.S. Nie je náhodu (pýtam sa, lebo neviem) niekde stanovené, že na verejných priestranstvách (parkovisko v Zádiely je uvedené ako verejné priestranstvo) sa poplatok za parkovanie nesmie v nedeľu vyberať?