reklama

Hamburg

Pridal/a kp dňa 20. 02. 2019 - 18:08

reklama

 

Poslednú noc pred cestou som viac-menej prebdela. Budík som síce nastavila na 4:20 (veď inak sa ani nedalo), ale kľudne som ho mohla nechať odpočívať, keď už som to ja nedokázala. No aspoň sme na stanicu dorazili načas. Po Norimberg nám dokonca patrilo celé kupé, čo využil predovšetkým Michael a na voľných sedadlách trochu dospal krátku noc. Ja som iba kde-tu podriemkavala, niekto predsa musel držať stráž!

Pôvodne sme mali vystupovať na Hlavnej stanici, no keďže sa zhodou okolností práve v Hamburgu nachádzal mužov strýko, tak nás prišiel vyzvihnúť ku vlaku. Ale na Dammtor, o zastávku ďalej. Pravdu vravel, keď tvrdil, že je tam viac kľudu. Kým na Hlavnej stanici sa to v čase nášho príchodu hmýrilo ľuďmi ako v úli a určite by sme sa hľadali dlhú dobu, tu sme sa zbadali okamžite. Po zvítaní nás strýko vzal na prvý spoznávací okruh. Rozhodli sme sa pre potulky po vlastných. Lebo nanovo sedieť v aute po 6 hodinách železníc sa ani jednému z nás napriek únave nechcelo. Batožinu sme prechodne uložili do úschovne na stanici. Za statných 5€ na dobu neurčitú. Neďaleko východu som objavila park Planten un Blomen, ktorý tiež stál na mojej dôkladne prepracovanej listine návštev... ale až o čosi neskôr. To aspoň pôjdeme potom naisto, potešila som sa.

 

 

Už po pár krokoch v centre som opäť raz pochopila, prečo sa Mníchovu zvykne vravieť "dedina". Impozantné presklené budovy severnej metropoly Nemecka, mnohé tvarovo pripomínajúce obrovitánske lode, na mňa síce zapôsobili, ale ku životu ich, našťastie, nepotrebujem. Radšej zostanem verná tej dedine a do veľkých miest zamierim raz za čas na návštevu prevetrať nedeľnú robu sedliaka....

Ulicami sme sa prepracovali ku Binnenalster, jazeru, ktoré vlastne jazerom nie je. Iba rozmery vodnej plochy mýlia nezasvätených turistov. V skutočnosti sa jedná o širokú rieku Alster. Iba sa pod vplyvom okolia trochu zdula. Spoznáte ju podľa striekajúcej fontány kdesi v prostriedku, zastávka U-Jungfernstieg. Odtiaľ je už iba na skok ku Radnici. Najlepšie cez Alsterarkaden.

V sprievodcovi Hamburgom sa píše, že radnica sa hrdí 6 miestnosťami naviac než Buckinghamský palác v Londýne a stojí za návštevu. Kúsok od nej sa nachádza najstarší mestský kostol - St. Petrikirche a ďalej za ním St. Jakobi Kirche. Keď sme sa vrátili nazad ku stanici Dammtor (chodením a Oskarom riadne zmordovaní), nasadli sme do rozhorúčeného auta a šlo sa na motorizovanú okružnú prehliadku.

Vďaka nej sme spoznali ospevovaný Fischmarkt (otvorený, bohužiaľ, iba v nedeľu ráno - hoci strýko tvrdil, že svoje slávne časy má už dávno za sebou, že už nieto rybárov, čo by ho rybami zásobovali ako kedysi, za jeho mladých čias - dokonca z rodiny jeho prvej ženy zásoboval jej strýko mnohé miestne reštaurácie), zahliadli Landungsbrücken (odkiaľ vyrážajú lode - výletné, ale i mestská hromadná HVV), zbadali i loď Cap San Diego (múzeum). O vtedy ešte nedokončenej Elbphilharmonie nám strýko prezradil, že je pre Hamburčanov čosi ako nedokončené nové letisko pre Berlínčanov. Obe mali byť dávno v prevádzke, o letisku (v preklade Never ending story) sa ale medzi pospolitým ľudom vtipkuje viac.

  V zozname nechýbal ani St.Pauli a Reeperbahn s Davidwache (policajná stanica). A práve dve posledné a snáď celosvetovo známe časti Hamburgu ma prekvapili. Dovtedy som si ich predstavovala ako pešiu zónu (nuž neviem, čo som videla či skôr nevidela v tých niekoľkých filmoch na televíznej obrazovke) a zrazu predo mnou štvorprúdová, silno frekventovaná ulica, ktorú lemujú po oboch stranách bordely, slintajúci muži, kasína & Co. Len tá atmosféra večer je istotne úplne iná... mládeži neprístupná (aj keď sa tvrdí, že polovica Hamburgu sa zaúčala práve na Reeperbahne).

 

Počas okružnej jazdy s kvapkami potu i kdesi na zadku som sa dozvedela, ako je leto 2016 nezvyčajne teplé aj pre domácich. A strýko sa presvedčil, že niekedy sa oplatí veriť cezpoľným ba aj ženám, keď som sa ho pýtala, či sa neobáva zátaras na cestách a pozmenených trás v takých horúčavách, lebo v meste je iba občas a snáď všetky európske metropoly sa od konca jari automaticky menia na zaprášené veľkostavby. A o Hamburgu to azda platí trojnásobne! Párkrát teda musel sám narýchlo improvizovať. Nakoniec nám ešte ukázal nedeľnú idylku v parku pri Außenalster a upozornil na majestátne vily popri vode. Aspoň si myslím, že to bolo tam.

Pohľad na syna, ktorý s trpiacim výrazom v tvári pomaly zaspával na zadnom sedadle a pohľad na oblohu, ktorá sa začala hrozivo zaťahovať, ma prinútil poďakovať sa nášmu ochotnému sprievodcovi a poprosiť ho, aby nás radšej najkratšou cestou zaviezol späť na stanicu. Akonáhle sme s batožinou opustili jej útroby, začali padať prvé hrozivé kvapky. Strýko sa i napriek mojim protestom (predsa len už nie je najmladší) rozhodol, že nás odvezie až ku hotelu. V konečnom dôsledku to bolo naše šťastie, pretože sme po otvorení izby padli do postele ako dve mŕtvoly a prespali tak búrku, ktorá spôsobila značné škody v meste a okolí. Dozvedeli sme sa o nich až z večerných správ v TV.

Pôvodne sme plánovali ísť do Hamburgu všetci traja - ja, muž a syn, no muža nakoniec odvolali služobne do Kórei a v tom zmätku nejako kompetentní nestihli načas stornovať prvotne rezervovanú izbu a my sme vďaka ich pomalosti nakoniec celý čas rezidovali v trojke, usudzujúc podľa jej veľkosti a po vzhliadnutí veľkosti iných izieb - cez dvere mierne pootvorené na chodbu v čase ich upratovania. Ale nesťažujem si.

Keď sme večer zistili, že z obeda už v tráviacom trakte veľa (až nič) nezostalo, rozhodli sme sa zmapovať blízke okolie hotela a nájsť niečo teplé pod zub, lebo o 20:30 ísť opäť do centra neznámeho veľkomesta sa mi vôbec nežiadalo. Neďaleko sme objavili hneď tri možnosti na zahnanie hladu - nemeckú, tureckú a čínsku. Na terase tej prvej sme spolu s ostatnými prítomnými sledovali naozaj nezvyčajne krásnu, ba priam magicky zinscenovanú hru farieb na večernej oblohe. Pozdrav zapadajúceho slnka.


reklama

reklama

dasa_, St, 20. 02. 2019 - 20:34

Hmm, nemecké mestá nepoznám vôbec. Možno raz príde rad aj na ne.

kp, St, 20. 02. 2019 - 22:01

Hamburg sa isto oplati navstivit, ak mas rada tichsie, idylickejsie miesta, tak mozno raz v buducnosti potom pouvazujes nad ubytovanim tam, kde este pridam info v nasledujucej casti Mrkám ... v pripade slnecneho pocasia je to oddychovka na jednicku s hviezdickou (aspon pre mna)

Kamila, Št, 21. 02. 2019 - 08:54

Zaujímavé mesto, viem aspoň o dvoch ľuďoch, čo by ho chceli vidieť naživo. Nemecko tiež ešte nepoznám, zišlo by sa dohnať resty, raz ... ;)

kp, Št, 21. 02. 2019 - 19:13

Hamburg je mesto, kde by som isla znovu a hned Áno (ale radsej za slnecnych, nez za dazdivych dni -  ved vody je tam dost i inak Veľký úsmev)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama