Krimmelské vodopády.

Blížia sa dovolenky, tak trochu inšpirácie
Vlani sme strávili cestou od mora 2 dni v Zell am See. Okrem samotného jazera a pekného mestečka, je tu aj pár fajn tipov na výlet.
Napr také Krimmelské vodopády / odporúčam zadať do google- obrázky Krimmler wasserfälle/. Pre mna dovtedy pojem neznámy, ale možno som len v škole nedávala pozor . Ak budete mať niekedy cestu okolo, stoja za zastávku.
Sú to najvyššie vodopády v Europe, padajú v 3 stupňoch za sebou, kaskádovite z úctyhodnej výšky 380 m. Je to úžasná prírodná atrakcia. Našli sme ich celkom ľahko - východzí bod : dedinka Krimmel. Cestou k nej sme zvedavo vykúkali na všetky strany , kedy už uvidíme vodopády.
Stále nič, až tesne pred Krimmlom sa ukážu, schované medzi lesom - ale stále nevyzerajú ktovie aké velké.
Zastaneme na jednom z parkovísk, samozrejme platenom, a vydáme sa podľa šípok. Stále to nijak moc nehučí...
Od parkoviska je to kusok pešo, deti to samozrejme vzali behom systémom vpred -nazad k nám , vpred -nazad k nám - tento spôsob presuvania detí v prírode ma vždy fascinuje. Nabehajú sa 2x tolko ako my, ale vládali by napriek tomu tiež ešte 2x tolko ako my. Konečne sa blížime k vodopádu. Waúúúú - už je počuť a riadne - parádny hukot masy padajúcej vody. Sprievodca hovorí "ak chcete byť mokrí hneď na začiatku, chodte najprv ku spodnému stupňu vodopádu..." Kde asi tak zamierili naše deti? Na moje dobre mienené rady "Nechodte moc blízko, budete mokrí... ! " som si vypočula akorát to známe "Ale mamíííí". "Jééééj, ty brďo, sleduj!" "To je sila!!!" "Sem pod, tu to je ako sprcha!" a podobné výkriky a samozrejme utekali k najsilnejšej mase vody.
Trochu prevhlnutí ale so silným zážitkom sme sa vydali vyššie - pozdlž celých vodopádov vedú nahor príjemné serpentíny. Celá cesta nahor má vraj dlžku až 4 km, ale celé sme to neprešli. Deti zvládali ľavou zadnou, naviac cesta je prerušovaná vyhliadkami v tesnej blízkosti hučiacich vodopádov.
Samozrejme drobných kvapôčok je vo vzduchu kvantum. Náš Tomáško, inak nadšený fotograf, šiel vždy do najtesnejšej možnej blízkosti - a teda samozrejme vlasy boli mokré ani čo by vyšiel zo sprchy. Dospelí ludia a na slovo poslúchajúce deti celý tento výlet zvládnu v pohode suchí, pre ostatných odporúčam 1-2 suché tričká. Vyšlapali sme si po druhú kaskadu. , potom sme sa vrátili, lebo sme ešte chceli stihnuť otvorenú expozíciu " Zázračný svet vody"/ Wasserwunderwelt/ - vraj pekné ukážky, čo všetko voda dokáže - ale odišli sme s dlhým nosom. O piatej zatvorili /potrebujem smajlíka so škrípajúcimi zubami/ Vracali sme sa z Talianska, rozhýčkaní, že tam všetky atrakcie pre turistov boli minimálne do 21 hod, a tu to po piatej hod poobede zamrelo - všetko včetne suvenírov - jednoducho "padla". Škoda, mrzelo nás to, lebo sme si kvoli tomu ani neprešli celé vodopády a nakoniec sme ani nevideli vodné zázraky. Ale moja večná teoria -"na všetkom treba hľadať niečo pozitívne": - treba tu prísť ešte raz, aby sme to dotiahli do konca, no nie? Za hranou najvyššej kaskády udajne začína nádherná alpská dolina, na konci vodopádov má byť most ponad vodopád, velké žulové "placáky" na relax -jednoducho - nie sme tu posledný krát.
Príjemné plánovanie dovolenky prajem